Stáročia odviali aj slávu Šalkovej. Rybári a rakári museli zanechať svoje dedičné povolania a v 19. storočí sa z nich stávali remeselníci. Obživu pre svoje rodiny našli pri výstavbe Budína a Pešti. Aj jednu stranu svojej obce za Hronom nazývali „Budín“, aby sa poštový doručovateľ – pri množstve rovnakých priezvisk – ľahšie zorientoval.
O spoločenskom a kultúrnom dianí v obci informoval v tých časoch bubeník, ktorému ale v Šalkovej hovorili – kto vie prečo – „bubniar“. Túto prácu vykonával na príkaz richtára a členov Obecného zastupiteľstva. Jeho úradné vybavenie bolo veľmi jednoduché: písomný oznam, dve paličky a bubon v národných farbách. Úradný akt začínal úvodným silným, dlhšie trvajúcim bubnovaním na miestach, ktoré zaručovali dobrú počuteľnosť a mali vyššiu koncentráciu poslucháčov. Oznam obyčajne začínal slovami: „Dáva sa na známosť“ a končil dvomi-tromi údermi na bubon. Za to množstvo rokov sa v tejto funkcii vystriedalo niekoľko ľudí, a medzi nimi i jedna žena, čo bolo raritou.
Každý bubniar mal svoje typické spôsoby prednesu, ale najpozoruhodnejším v rade bubniarov bol celkom ten posledný z nich – Pavol Ivanič, v celej dedine, ale i na okolí známy pod menom Paľo Čert. Ako sa k tomuto prímeniu dostal, dnes už nie je známe – zdedil ho, a hotovo.
Ivančiča pri bubnovaní zvykol sprevádzať húf detí. Po úvodnom, niekoľkonásobnom bubnovaní, začal tradičným: „Dáva sa na známosť“, a pokračoval správami prevažne upravenými do veršov.
Všetky správy boli ukončené formuláciou, bez ktorej by si občania jeho vystúpenie už ani nevedeli predstaviť: „ S Bohom páni, inšie nič – podpísaný Ivanič“. Často sa mu pre jeho umelecký prejav dostalo aj potlesku. Pri tom všetkom, najzaujímavejšie na celej záležitosti bolo to, že Ivanič nevedel ani čítať, ani písať, ale mal mimoriadne dobrú pamäť a vyjadrovacie schopnosti.
Každú správu mu richtár napísal na papier, a on s tým papierom išiel rovno k Šípkom – Čepelovcom, najmajetnejším gazdom v dedine. Býval v ich blízkosti a robil u nich prevažnepomocníka v gazdovstve. Mladý Jano Šípka za protislužbu naučil Paľa správy tak, aby si ich zapamätal, a ten si ich ešte aj zveršoval.
Lenže do dediny sa časom začala vkrádať technika. Stĺpy, drôty, amplióny – obecný rozhlas. Keď sa na stĺpoch objavili prvé veľké amplióny a blížil sa termín uvedenia rozhlasu do prevádzky , čelnú stenu kultúrneho domu ozdobil veľký farebný plagát. Hlavným motívom bol tradičný obraz čerta s dlhým chvostom, rožkami na hlave a s bubnom na krku, doplnený typickým čertovským rýmovaným textom:
Láskam vašim oznamujem,
že viac v Šalkovej nebubnujem.
Keď na zábavu pôjdete,
dobrý rozhlas mať budete.
S Bohom páni, inšie nič –
podpísaný – Ivanič.
