Mesto Banská Bystrica a jej blízke okolie je obkolesené vencom hôr. Z hľadiska strategického významu to v minulosti bolo celkom prijateľné a vítané. Z hľadiska hospodárskeho významu pri postupnom rozvoji národného hospodárstva, hlavne priemyslu a obchodu, to už bola iná otázka. Aj poprední činitelia slávneho mesta to veľmi dobre chápali a hľadali cestičky pre čo najkratšie spojenie s Ružomberkom, Kremnicou, ako aj smerom na susedný Turiec. Alternatívnych riešení pre každý smer bolo hneď niekoľko. Ako obyčajne, vždy sa najviac diskutovalo o finančných nákladoch.
Kremnica – malebné mestečko s bohatou históriou z doby zlatého opojenia – situovaná za Kremnickými vrchmi priam volala už niekoľko storočí po vybudovaní rýchleho spojenia. Dve slávne banícke mestá, ktoré si takmer videli do kuchyne, však po dlhé storočia márne čakali na zázrak.
Z banskobystrickej strany tu však bolo „Tajovské pokušenie“. V roku 1868 sa ako blesk rozšírila zvesť, že je tu možnosť vybudovať železničnú trať Banská Bystrica – Sučany. Podľa dobových záznamov mala trať viesť cez Tajov a cez Görgeyho tunel.
Slávny tunel upútal pozornosť v rokoch 1848 – 1849, keď na Schrancenstein, teda cez Skalku vedúcu cestu, bolo vyslaných 400 baníkov, aby cestu pri Tajove dali do užívateľného stavu a odstrelili tam vyčnievajúce bralo.
V máji 1868 boli pozvaní predstavitelia zainteresovaných obcí, aby sa vyjadrili k danej problematike a posúdili možnosti výstavby. Pozvaní boli zástupcovia Banskej Bystrice, Podlavíc, Skubína, Tajova, Králik, Kordík a Harmanca. Argumenty boli „pre“ i „proti“. Všetkých strašil ťažko prístupný Görgeyho tunel, ktorý bol navyše v dezolátnom stave. Niet sa čo diviť, veď dvadsať rokov tu len líšky behali. Harmančania sa do diskusie ani nezapájali, veď pre nich bolo nemysliteľné cez kopec dochádzať k vlaku 6 kilometrov! Nakoniec výsledok mnohých porád bol ten, že minister dopravy celý projekt zastavil pre nerentabilnosť. A na celý projekt sa časom zabudlo!
Nová nádej na možnosť spojenia B. Bystrice s Kremnicou prišla o 64 rokov neskôr! Okresný úrad v Banskej Bystrici poslal prípis tohto znenia, adresovaný na Okolný notariát v Banskej Bystrici:
Vybudovanie spojky Banská Bystrica – Kremnica.
Zástupca Krajinského úradu v Bratislave prevedie prehliadku možných trás silničnej spojky Kremnica – Ban. Bystrica dňa 14. a 15. júna 1932.
Sraz účastníkov na okresnom úrade v Kremnici dňa 14. júna 1932 o ½ 12 hod.
Prvá alternatíva bola by z Kremnice cez „Skalku“ a prekračovala by horský hrebeň v sedle „Schrancenstein“ vo výške 1170 m a od tohto bodu bolo by treba vyhľadať dve alternatívy.
a/ Smerom cez Tajov / s pokračovaním po vicinálke B. Bystrica – Tajov – Králiky /.
b/ Smerom na samotu „Ortúty“ / s pokračovaním po vicinálke Radvaň – Malachov/.
Druhá alternatíva bola by z Kremnice k hostincu „Ku hajníkovi“ a ďalej sedlom na kóte 1187 / u vrchu „ Tri kríže“/ k samote „Ortúty“ / s pokračovaním po vic. ceste Radvaň – Malachov/.
O tom upovedomujem všetkých záujemníkov.
V Banskej Bystrici, dňa 4. júna 1932. Za okresného náčelníka: Ing. B. Chmelík.
Naše noviny 9. augusta 1935 píšu: Mesto obdržalo prípis, má byť stavaná vicinálna cesta Tajov – Kremnica asi za 5 miliónov Kč. V páde, že na túto cestu poskytne aspoň 75 % subvencií, tak by zainteresované obce : Banská Bystrica 120, Tajov 50, Jabriková 25, Kordíky 50 a Kremnica 220 tisíc Kč hradili. Obce si to dajú do budúcoročných rozpočtov, – platba ešte nie je záväzná!
A striedali sa roky, striedali sa ľudia a projekty pomaly odchádzali do zabudnutia!
