Chladnička je v súčasnosti bežnou súčasťou našich domácností. Chladenie a mrazenie je jeden z najbežnejších spôsobov uchovávania potravín, najmä mäsa. Každý z nás si asi vie predstaviť, koľké škody by v teplejších
mesiacoch napáchal dlhodobejší výpadok elektrickej energie. V dnešnej uponáhľanej dobe sa veľmi nad takouto možnosťou nezamýšľame a ešte menej uvažujeme nad tým, ako sa s uchovávaním potravín vysporiadali v minulosti, v časoch, keď ešte nemali elektrický prúd. Jeden z hlavných spôsobov riešenia tohto problému, hlavne pre chudobnejšie vrstvy, bol pomerne jednoduchý: ak vôbec boli k dispozícii takéto
druhy potravín, konzumovali sa okamžite. Jednoduchou tepelnou úpravou dokázali predĺžiť životnosť rýchlo sa kaziacich potravín o niekoľko hodín až dní. Ďalším jednoduchým spôsobom, ktorý sa využíval najmä pri mäse, bolo solenie. Hrubá vrstva soli spomaľovala jeho kazenie, ale ani soľ nebola zadarmo, preto sa hlavne v dávnejších dobách využívalo aj sušenie. Mäso dnes už sušíme len výnimočne, zato sušené ovocie zažíva renesanciu. Bohatšie vrstvy obyvateľstva však využívali aj iný spôsob – chladenie. Za týmto účelom sa stavali špeciálne stavby – ľadovne alebo tzv. ľadové jamy. Ľadovne boli zvyčajne samostatne stojace kamenné stavby, ktoré sa nachádzali neďaleko obytných sídel alebo v poľovných revíroch. Pokiaľ bolo možné, využívali sa aj danosti terénu, napríklad jaskyne, podobne ako je to v ľadovni pri Vlachove v okrese Rožňava. U nás sa takáto ľadovňa zachovala pri Dolnom kaštieli v Radvani. Na druhej strane ľadové jamy boli zvyčajne súčasťou domov v meštianskej zástavbe. V hlinenej dlážke sa vykopala jama, hlboká približne dva metre s obdĺžnikovým pôdorysom, ale jej presné rozmery a tvar záviseli od rôznych faktorov. V menších osadách a obciach vznikali aj spoločné obecné ľadovne. Keď v priebehu času prestali byť ľadové jamy potrebné, boli zvyčajne zasypané. Nehomogénnosť pôdy pritom pri chôdzi ponad ne často môže vyvolávať efekt, ktorý naznačuje, že pod terénom sa nachádza dutina – ďalší podzemný priestor. Veľké ľadovne slúžili ako „úschovne“ ľadu aj pre širšie obyvateľstvo. Ľudia si sem chodili kupovať ľad. Zároveň to boli miesta, kde sa konali spoločenské udalosti spojené s hostinami. Bolo to veľmi praktické, nakoľko čerstvé potraviny boli hneď v dosahu. Niektoré ľadovne mali vybudovaný pekne upravený dvor, ktorý bol priamo určený na takéto hodovanie. Stavba mala zvyčajne valenú klenbu a bola zapustená pod úroveň terénu. Po stenách boli osadené háky, na ktoré sa vešalo mäso a niekedy boli jej súčasťou aj výklenky na lepšie skladovanie potravín. Podlaha bola urobená z drevených
dosiek a pilín, čím sa dosahovala väčšia izolácia ľadu od zeme. Ľad sa do ľadovne nanosil v zime. Išlo o hrubé asi 20 cm bloky, ktoré vážili aj 30 kg. Vozili sa z vodných tokov alebo špeciálne urobených jazierok
– tajchov. Práca to bola náročná, ale vyplatila sa. Ľad v ľadovniach často vydržal z jednej zimy až do druhej a potraviny tak ostávali dlho čerstvé.
V Banskej Bystrici existovalo takýchto ľadovní a ľadových jám viacero. Spomenuli sme dochovanú stavbu pri kaštieli v Radvani, ale najväčším spotrebiteľom ľadu neboli šľachtické sídla, ale pivovary. Pivo sa v Banskej
Bystrici varilo prakticky pod každou bránou, veď varenie piva patrilo medzi meštianske výsady. Preto aj spotreba ľadu bola vysoká. Jedna z veľkých pivovarníckych ľadovní sa nachádzala aj pod vrchom Urpín. Nie je známe, či dve štôlne, ktoré sú zakreslené už na mape 2. vojenského mapovania, boli vybudované za účelom uchovania ľadu, alebo ich význam bol iný, avšak okolo roku 1867 ich ako ľadovne používal pivovarník Rudolf Herritz (Hric). Štôlne existujú dodnes a sú súčasťou krytu civilnej obrany pod Urpínom. Ľad sa sem nosil z Hrona, avšak už čoskoro ich kapacita nestačila. Pivovar, ktorý bol situovaný na dnešnom Námestí Štefana
Moyzesa, časť svojich prevádzok preniesol na Trosky. Tu bola vybudovaná sódovkáreň, plnička, ale predovšetkým veľké podzemné skladové priestory a ľadovne. Dnes už neexistujú a na ich mieste stojí Europa shopping centrum. Ani ľad sa sem nenosil z Hrona, ale na riečke Tajovka boli vybudované tri tajchy, ktoré v lete slúžili ako rybníky.
Dnes už po ľadovniach a ľadových jamách ostali len drobné artefakty a záznamy v historických spisoch. Naši predkovia si vedeli pomôcť a, i keď to bolo náročné, vymysleli si chladničky, ktoré výborne fungovali aj bez elektrického prúdu.
Richard R. Senček, Bystrický Permon 1/2016, s. 9
