Bystrický Permon 4/2015 s. 7
S napätím očakávali mnohí dobu, ktorá nad bystrickým Gymnáziom rozhodnúť má, alebo aspoň na jeho rozkvet a povýšené blaho pôsobiť má. A zaiste škola je jedna zo životných otázok mesta každého, ona kriesi duševný život človeka, ukazuje vznešený cieľ, kliesni cestu k jeho dosiahnutiu. Kvalitu školy a dokonalosť, ale aj chyby a nedostatky poznáš v živote jej odchovancov ako v zrkadle, lenže vyvinuté a doplnené – Poznaj školu a poznáš mesto…
Báli sme sa, že túto čisto ľudskú otázku u nás náboženské ohľady, najmä ale neznášanlivosť národná zakalia… A preto tým radostnejšie dojal každého chýr, podľa ktorého slávna obec mesta Banská Bystrica návrh vlády ohľadne Gymnázia jednohlasne prijala a o postavenie novej budovy pre tento ústav sa zaviazala. Skutkom týmto postavila si vyvolená obec pomník oddanosti vláde, a za vzdelanosť a dobro celého okolia, áno celého Slovenska, spolu ale zaviazali celé potomstvo k večitej povďačnosti…
Vysoká vláda totiž podľa zásady od každého už, ktorý sa veci rozumie, že jedine pomocou reči materinskej dokonalá vzdelanosť, ktorá by vyšším požiadavkám časov našich zodpovedala, sa docieliť môže, uznala za potrebné, ako pre Maďarov a Nemcov, tak aj pre nás uhorských Slovákov jedno vyššie štátne Gymnázium založiť.“
Dňa 10. apríla 1852 v Banskej Bystrici.
Ján Gotčár
(profesor na banskobystrickom gymnáziu)
Väčšina obyvateľov Slovenska a Banskej Bystrice ani netuší, že okrem troch známych slovenských gymnázií sme mali na Slovensku aj štvrté, ktoré bolo v Banskej Bystrici. Veľká Revúca, Turčiansky Svätý Martin, Kláštor pod Znievom všade tu boli zriadené vďaka oduševneniu slovenských národovcov v 60. rokoch 19. storočia slovenské gymnáziá. Za prvé slovenské gymnázium sa považuje gymnázium v Revúcej zriadené v roku 1862.
Slovenské vyššie (osemročné) katolícke gymnázium v Banskej Bystrici začalo písať svoju históriu v roku 1852. Bolo
zriadené po meruôsmych rokoch (1848/49) a stalo sa jediným viditeľným výsledkom, ktoré po týchto revolučných rokoch získal slovenský národ v rámci Uhorska. Gymnázium v Banskej Bystrici bolo po meruôsmych rokoch prvým slovenským vyšším gymnáziom a v tom čase jediným pre celé Slovensko v rámci Uhorska, neskôr slúžilo predovšetkým pre štyri úplne slovenské župy. Pre gymnázium slúžila najskôr budova starej radnice v areáli mestského hradu. Neskôr v roku 1858 bola dostavaná pre slovenské gymnázium nová unikátna školská budova,
ktorá patrila medzi najmodernejšie školské budovy v celom Uhorsku. Svojmu školskému účelu slúžila až
do 21. storočia! V tejto budove bola dokonca umiestnená školská meteorologická pozorovacia stanica.
V roku 1849 po príchode Ľudovíta Štúra do Banskej Bystrice všetky významné úrady obsadili slovenskí národovci. Michal Rárus, banskobystrický mešťan a richtár sa stal županom Zvolenskej stolice, na župnom úrade v Banskej Bystrici pôsobili Ján Gotčár, Ján Francisci a ďalší. V roku 1850 bol za banskobystrického biskupa vymenovaný Štefan Moyzes. Z Banskej Bystrice, ktorá bola už v tej dobe slovenským mestom, sa stávalo centrum slovenského národa, dokonca sa uvažovalo o Banskej Bystrici ako hlavnom meste slovenskej krajiny (okolia) v rámci Uhorska.
Najväčšiu zásluhu na zriadení slovenského vyššieho gymnázia mal banskobystrický biskup Štefan Moyzes.
Práve on v spolupráci s Jozefom Kozačekom, Tomášom Červenom, Jánom Gotčárom vytvoril jedinečný vzdelávací ústav, ktorý vychovával slovenskú mládež.
Rok 1852 – otvorenie piatej triedy a tvorba slovenského vyššieho gymnázia
Už dňa 19. apríla 1852 na porade s mestskou banskobystrickou radou Štefan Moyzes dosiahol od mesta Banská
Bystrica podporu slovenského gymnázia. Napriek tomu, že išlo o slovenské a katolícke gymnázium, podporili ho aj
mešťania nemeckej národnosti a aj mešťania evanjelického vierovyznania. Mesto sľúbilo vystavať pre gymnázium novú školskú budovu. Štefan Moyzes sa zaviazal, že vo Viedni zariadi, že z banskobystrického nižšieho (štvorročného) gymnázia bude zriadené vyššie (osemročné) gymnázium. V školskom roku 1852/1853 dňa 1. októbra (v tej dobe vtedy začínal školský rok) bola otvorená naozaj piata trieda a potom každý nasledujúci rok ďalšia až po ôsmu triedu. Vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku chýbali slovenskí školskí profesori vyučovali v tomto období až do roku 1861 na gymnáziu okrem slovenských profesorov Jána Gotčára, Juraja Slotu, Jána Geromettu a Martina Čulena predovšetkým veľmi kvalitní českí profesori Jakub Dragoni, Matej Rúžička, Václav Vlček, Václav Zenger a ďalší. Z nich vynikol Václav Zenger, ktorý sa svojimi vynálezmi stal známym v celej Európe (elektrolytická metóda výroby striebra a medi, turbínový stroj). Pravdepodobne v Banskej Bystrici ako prvý fotografoval a robil meteorologické pozorovania a merania. Štefan Moyzes v tomto čase posielal študovať slovenských nadaných
žiakov za profesorov do Viedne. V tomto období až do roku 1858 slovenské gymnázium sídlilo v starej budove banskobystrickej radnice v areáli mestského hradu.
Rok 1858 – otvorenie novej modernej školskej budovy gymnázia
Nová budova Cisársko-kráľovského štátneho katolíckeho vyššieho gymnázia v Banskej Bystrici bola slávnostne otvorená v nedeľu 10. októbra 1858. Celým mestom sa ozývala sláva tomuto dielu a podporovateľom tohto diela. Zacitujme si zo slovenskej dobovej tlače:
„…Takto sa ozývalo v nedeľu dňa 10. októbra v srdciach všetkých, ktorí berú úprimnú účasť v pokrokoch všakových, drahú vlasť našu, menovite však rozmilé naše Slovensko…“
„…Preto sláva a vďaky tým od všetkých, ktorých katolícke gymnázium bansko-bystrické vrúcne v pravde zaujíma! Sláva a vďaka im predovšetkým od národa toho, v ktorého srdci slovenská mať naša Banská Bystrica spočíva, a pre ktorej synov je predovšetkým tento ústav určený…“
Tejto veľkolepej slávnosti sa zúčastnili všetci významní predstavitelia Zvolenskej stolice, mesta Banská Bystrica, banskobystrického biskupstva, učitelia a žiaci všetkých ôsmich gymnaziálnych ročníkov. Hlavná časť slávnosti prebiehala v samotnej budove – vo veľkej aule určenej pre 300 ľudí. To, že išlo o veľkolepú stavbu, zachytávajú nasledovné riadky z tej doby:
„Ktokoľvek okolo nášho gymnázia blízkym stromoradím prechádza, nech by ho aj viackrát videl, zastaví sa a obdivuje ho…“
„Budova banskobystrického gymnázia vyniká svojou novosťou, účelnosťou, usporiadanosťou, veľkoleposťou a dokonalosťou nielen na Slovensku, ale snáď v celom Uhorsku. Daj len Pán Boh, aby aj pevnosťou svojou
prečkala veky a odolať mohla všetkým návalom a búrkam nepriaznivých okolností až do najneskorších časov. Slováci prichádzajúci do Banskej Bystrice, nezabudnite navštíviť tento prekrásny pomník mesta Banská Bystrica – túto novú baňu národnej osvety – túto nádheru a nádej našu.“
Roky 1862 – 1867 slovenské gymnázium v Banskej Bystrici
V roku 1862 nastupujú na miesta učiteľov slovenskí profesori a na miesto riaditeľa banskobystrického gymnázia Martin Čulen. Jeho príchod do Banskej Bystrice sprevádzajú obrovské ovácie. Nechajme prehovoriť spomienky vtedajšieho študenta na banskobystrickom gymnáziu Svetozára Hurbana Vajanského:
„Konečne prišiel i hlavný triumf: dňa 15. novembra ráno o 10. hodine vtiahol Martin Čulen do Banskej Bystrice. Vtiahol do mesta, v ktorom bol pred šiestimi rokmi profesorom, ako direktor katolíckeho gymnázia! Čulen zaujal miesto svoje energicky. Zhromaždil profesorov i žiakov do auly a držal im klasicky priamu reč – po slovensky. Mládež bola elektrizovaná, ešte v ten večer improvizovala fakľový pochod a serenádu s muzikou a pozdvihla celé mesto na nohy. To bol úspech nemalý! Profesori ihneď chytili sa do literárnej práce: zostaviť prvé slovenské učebnice. Banská Bystrica premenila sa, teror ustúpil všeobecnej radosti a slovenské povedomie šírilo sa každým dňom. Z každej uličky vykukávali pred terorom zalezení naši slovenskí patrioti. Slovenčina stala sa módou
a ukázalo sa, že ona jestvovala i pod terorom, ale bola iba zatlačená. Dievčence nosili slovenské trikolóry, všade bolo počuť slovenský spev.
Koniec slovenského gymnázia v roku 1867
Sláva a existencia slovenského gymnázia v Banskej Bystrici skončila definitívne v roku 1867. Súviselo to predovšetkým so zdravotným stavom Štefana Moyzesa, ktorý už nebol schopný odolávať maďarizačným
tlakom najmä zo strany maďarónov (ľudia rodom Slováci), medzi ktorými vynikal župan Zvolenskej župy Anton Radvanský z Radvane. Ten síce písal básne v slovenskom jazyku, spieval slovenské pesničky, no proti slovenskému gymnáziu bojoval spoločne s podžupanom Zvolenskej župy Bélom Grünwaldom. Slovenskí profesori na čele s riaditeľom Martinom Čulenom museli školu opustiť a nahradili ich maďarskí profesori, ktorí nepoznali slovenský jazyk. Dňa 2. augusta 1867 bolo na gymnáziu posledné slovenské čítanie klasifikácie. Na pamiatku tohto gymnázia nám však ostala veľkolepá budova slovenského gymnázia – dielo Štefana Moyzesa.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa gymnázium presídlilo do novej školskej budovy pri Mestskom parku a dostalo názov po slovenskom národovcovi Andrejovi Sládkovičovi. Tam sa začalo vyučovať opäť po
slovensky. Gymnázium bez prerušenia existuje a pôsobí v Banskej Bystrici do súčasnosti. Zachováva tak cenný odkaz a dielo Štefana Moyzesa.
Vladimír Sklenka
