Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • VIDEÁ
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • Bystrická hodinka s Permonom
  • Toggle search form
  • RUSI V BANSKEJ BYSTRICI V ROKU 1849 (4. ČASŤ) História mesta
  • Pozvánka na Bystrickú hodinku História mesta
  • ZELENÝ STROMOLEZEC Fauna a flóra
  • Michal Podkonický – najslávnejší banskobystrický organár. Cechy a remeslá
  • Narodila sa v Nadabule (Sajoháza) pri Rožňave, ako šieste dieťa Ester Reikovej . Jej otec Arpád Reik sa s celou rodinou presťahoval do Radvane v roku 1921, kde si otvoril papiernicky obchod. Marta získala základné vzdelanie v B. Bystrici a po dvoch rokoch štúdia na obchodnej škole (1929-31), z ekonomických dôvodov školu zanechala a začala pracovať v železiarskej firme bratov Norbergerovcov. Postupne v rokoch 1931 – 38 vystriedala rôzne zamestnania: pisárka, pokladníčka, účtovníčka, obchodníčka. Už v roku1930 vstúpila do mládežníckej sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala meno Chaviva, čo v hebrejčine znamená ľúbezná. V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy. Tu začala pracovať ako sekretárka jedného z vedúcich pracovníkov sionistickej organizácie Keren Kaymet Lejisrael (Židovský národný fond) Dr. Oskara Neumanna. Zároveň bola aj vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu. O rok neskôr sa stala členkou ženskej sionistickej organizácie Women´s Interanational Zionist Organisation. Potom sa vydala za Avrama Martinoviča a spolu s manželom odišli v roku 1939 do Palestíny, kde sa stali zakladateľmi kibucu Maanit. V rokoch 1940 – 42 pracuje ako sekretárka Irgun Imahot ovdot (Organizácie na pomoc pracujúcim matkám). Ešte v roku 1940 sa stáva členom Hagany (1) a o rok nato aj jej úderným oddielom PALMACH. Keď britská spravodajská služba - SOE - hľadala dobrovoľníkov pre špeciálne operácie, Chaviva vstupuje do Pomocných ženských zborov RAF (WAAF) pod krycím menom Adela Robinsonová. Po dvojročnom vojenskom a spravodajskom výcviku na britskej vojenskej základni neďaleko Káhiry, -zložila prísahu kráľovi Jurajovi VI. a bola povýšená na seržanta anglického kráľovského letectva Royal Air Force (RAF). Zároveň prijala nové krycie meno Marta Martinovič. Dňa 19. júla 1944 bola rozkazom Hlavného veliteľstva vzdušných síl na Strednom východe ( M. E. H. Q. „ A „ Force ) zaradená do výsadku Amsterdam na post veliteľa. V rámci tohto výsadku bola poverená plnením spravodajských úloh a podporou SNP (2). Na vysadenie spoločne s ostatnými príslušníkmi desantu čakala v talianskom meste Bari, kam boli z Egypta prepravení 26.8. v roku 1944. Pôvodný zámer, vysadiť Chavivu spoločne s ostatnými členmi skupiny padákom sa nemohol realizovať, nakoľko britské vojenské zákony zakazovali nasadenie žien do bojov a nesmeli byť ani vysadzované v tyle nepriateľa. Preto bola na Slovensko prepravená lietadlom so skupinou amerických pilotov. Dňa 17. 9. v roku 1944 pristála na Troch Duboch . Muži s misie ( 3), sa spojili s Chavivou v B. Bystrici 22. 9. v r.oku1944 (4). Návrat do krajiny detstva mal trpkú príchuť, pretože jej príbuzní skončili v roku 1942 v koncentračných táboroch. Chaviva mimo úloh spojených s misiou, sa zaujímala o život Židovského obyv. v B. Bystrici a okolí ( v čase SNP bolo sústredených v B. Bystrici a okolí až 5 000 Židov). Pomáhala pri odchode detí a starších občanov do Palestíny cez Maďarsko. Organizovala spolu s pracovným výborom Židov v B. Bystrici sociálnu a finančnú výpomoc pre Židovské obyvateľstvo. Spoločne s ostatnými členmi misie vycvičili 40 Židovských bojovníkov a vytvorili z nich partizánsku skupinu. Po okupácii B. Bystrice (27.10.1944) skupina Amsterdam spolu s partizánmi organizovala vybudovanie dočasného tábora pre Židovských utečencov nad Pohronským Bukovcom. 31.10. 1944 bol tábor prepadnutý protipartizánskym komandom 14. divízie SS Galície Ivana Demjanuka. Z misie sa zachránil CHaim CHemeš, ostatní členovia, včítane Chavivy padli do nemeckého zajatia. V B. Bystrici boli vypočúvaní, kruto mučení a nakoniec v Kremničke 20.11. v roku 1944 popravení a pochovaní v spoločnom hrobe. Po exhumácii bolo telo Chavivy Reikovej prevezené do Prahy na Olšanský cintorín na parcelu britských letcov RAF. Na žiadosť izraelskej vlády, boli jej pozostatky znovu exhumované a prevezené do Izraela na posledný odpočinok. Dňa 20. 9. v roku 1952 bol pochovaná na Herzlovej hore – Har Herzl v Jeruzaleme. In memoriam bola povýšená do hodnosti podplukovníka izraelskej armády. V Izraeli jej meno má kibuc Lahavol Chaviva, vzdelávací inštitút Givat Chaviva, jedna z lodí privážajúcich Židovských prisťahovalcov do Izraela a jedna z ulíc v Tel Avive. Od roku 1994 je udeľovaná nemecká mierová cena Reik – Friedenspreis. Na Slovensku v roku 1964 dostala Pamätnú medailou SNP in memoriam. Mesto B. Bystrica jej dňa 21.augusta v roku1990 udelilo Čestné občianstvo in memoriam. Jej meno bude nosiť aj novozriadená ulica v B. Bystrici v blízkosti pamätníka SNP. Dňa 9. septembra 2013 v areáli Múzea SNP v B. Bystrici položil veľvyslanec Izraela základný kameň pre Záhradu Chavivy Reikovej v ktorej má byť do roka osadená pamätná tabuľa a busta Chavivy Reikovej. Záhrada bude sprístupnená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ch. Reikovej. Riaditeľ Múzea Židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan na adresu Chavivy Reikovej povedal „ Vrátila sa, hoci musela tušiť, že ju môže stretnúť smrť. Zároveň je dôkazom toho, ktorý popiera falošné tvrdenia, že Židia nechceli v druhej svetovej vojne bojovať. Ona neváhala ani na chvíľu a som presvedčený, že jej vzťah k Slovensku prispel k tomu, že skupinu parašutistov poslali do Banskej Bystrice, a nie do iného štátu v Európe „ . Text doplniť podľa foto na internete, prípadne archívu Múzea SNP alebo ŽNO v B. Bystrici. Poznámky. 1.Hagana bola vojenskou organizáciou, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu a jej úlohou bolo ochraňovať židovských osadníkov. Palmach ,v nej sa sústreďovali elitné jednotky Hagany. 2. Cieľom skupiny Amsterdam boli spravodajské úlohy. ( o priebehu SNP; zaisťovať spojenie medzi Veliteľstvom 1.Čs. armády a britským velením; zabezpečovať pomoc spojeneckým letcom zostrelených na slovenskom území, organizovať ich presun na územie Talianska; spolupráca s americkými odbojovými skupinami na území Slovenskej republiky ). Ďalej odovzdávať informácie o postavení Židov na Slovensku, o vzťahoch medzi Židmi, Slovákmi a Čechmi 3.Cvi Ben Jakov, Štefan( Rafi ) Reisz, CHaim CHemeš, neoficiálnym členom misie sa stal aj Róbert Willis (Aba Berdičev). 4. Padákom pristáli na pravom brehu Váhu, severne od Turčianskych Kľačian. Putovali cez Turany ,Nolčovo a Necpaly ,odkiaľ prišli do B. Bystrice. Úryvok z pripravovanej publikácie „ Kapitoly zo života Židovskej komunity v B. Bystrici “ .
    Marta Chaviva Reiková, Adela Robinsonová, Marta Martinovič – 21. júl 1914 – 20. november 1944 2. svetová vojna
  • Tajomstvá kostola v Ponikách História okolia
  •  Z tvorby Andreja Stollmanna počas vojenského cvičenia v roku 1883 Osobnosti histórie
  • BARYTOVA BAŇA Permoňácke potulky a podujatia

Život a dielo zlatníka Krištofa Lehnera

Posted on 19. apríla 202019. apríla 2020 By Filip Glocko

Kanvica z pozláteného striebra

Život a dielo zlatníka Krištofa Lehnera v zbierkach Stredoslovenského múzea

 

Krištof Lehner (tiež: Kristóf, Chrishff, Christophorus, Christoff Lohner, Löhner, Lönner, Cobner) sa narodil v roku 1563 v nemeckom Norimbergu. Patril do zlatníckej rodinnej dynastie Lehnerovcov. Jeho otec Krištof Lehner (†14. augusta 1600) bol tiež zlatník v Banskej Bystrici. Krištof Lehner prišiel do Banskej Bystrice koncom 16. storočia na pozvanie mestskej rady. V lete 29. augusta 1595 si zobral za manželku Helenu (Olena) Saidlovú. V roku 1598 býval mladý zlatník s manželkou na Dolnej ulici č. 9. V tom istom roku sa im 7. augusta narodil prvorodený syn Krištof, ktorý neskôr pokračoval v zlatníckej rodinnej tradícii. Zlatníkova manželka 14. augusta 1600 zomrela. Vdovec Krištof Lehner sa 4. marca 1601 druhýkrát oženil, za manželku si vzal Sibylu Jakobeiovú, dcéru špitálskeho farára Jána Jakobeia. V tom istom roku sa im 9. decembra narodila dcéra Mária, ktorá zomrela 30. júla 1608 ako 7-ročná. V roku 1604 (1605?) sa Krištof Lehner presťahoval na námestie do domu č. 15, kde už v tom čase fungoval hostinec a neskôr hotel „U červeného raka“. Tu sa Lehnerovcom narodil 2. júna 1606 syn Ján a 27. januára 1608 dcéra Olena.

Je pozoruhodné, že Krištof Lehner bol nielen vynikajúcim zlatníkom, ale popri remesle sa aktívne podieľal aj na meštianskom a politickom živote mesta. V období od 12. novembra 1606 do 17. marca 1633 bol senátorom. V rokoch 1604 – 1605 bol členom a hovorcom tzv. vonkajšej mestskej rady, správcom mlynov, špitála sv. Alžbety a mestského chudobinca. Od roku 1606 sa stal členom vnútornej mestskej rady. Krištof Lehner sa 3. mája roku 1608 spolu s viacerými členmi mestskej rady rozhodli predať malú časť kostolných predmetov, uložených na Radnici, s úmyslom použiť finančné prostriedky na renováciu kostolnej veže a kostola. Lehner bol aj deväťnásobným richtárom. Funkciu zastával v rokoch 1615 – 1618 a následne v rokoch 1621, 1623, 1626, 1629 a 1630. Z roku 1630 pochádza dôkaz aj o jeho pôsobení ako sudcu v Banskej Bystrici. Krištof Lehner zomrel 17. marca 1633 ako 70-ročný.

Epitaf z archívnych dokumentov znie: „K dnešnému dátumu pán Krištof Löhner starší, narodený v Norimbergu, až kým nebol v smrti vo veku 70 rokov z tohto sveta požiadaný, bol však osemkrát richtárom v nebezpečných a ťažkých betlehemských časoch. Boh mu buď milostivý.“ (Pozn. autora: Krištof Lehner bol richtárom podľa dochovaných prameňov 9-krát a v epitafe vo výraze „ťažké betlehemské časy“ ide s najväčšou pravdepodobnosťou o zlý prepis a ide o „bethlénske“ obdobie Gabriela Bethlena 1580 – 1629).

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa zachovalo nádherné dielo majstra zlatníka Krištofa Lehnera, je to kanvica z pozláteného striebra. Vznik kanvice datujeme do 1. polovice 17. storočia. Kanvica je valcovitého tvaru, na vypuklom odsadenom sokli sa nachádza rastlinný a volútový dekór. Na cylindrickom plášti sa vo vertikálne komponovaných troch tepaných a bohato zdobených kartušiach nachádzajú krajinky s alegorickými výjavmi a tromi postavičkami – puttami (z talianskeho putto – postava, v umeleckom diele zobrazená ako bacuľatý chlapec, zvyčajne nahý a niekedy aj okrídlený), ktoré sú symbolmi hojnosti. (Pozn. autora: uvádzajú sa aj ako tri ročné obdobia v symbolike: jar – kvety, leto – ovocie a jeseň – obilie). Plochu medzi kartušami vypĺňajú tvary ovocných plodov a tváre putti s krídlami. Na telo kanvice je pripojené liate volútovite zakrútené ucho. Na palcovitom odklápači vrchnáka sa nachádza liata plastika morskej panny. Na zadnej časti je malý reliéfny obraz Adama a Evy. Vo vrchole vrchnáka je umiestnená drobná plastika, liata kompozícia pelikána, kŕmiaceho (vlastnou krvou) svoje dve mláďatá. Obdobný motív môžeme nájsť aj na kanvici z roku 1722 od rožňavského majstra Michaela Molnára, ktorá je majetkom ev. a. v. v Rožňave. Na vnútornej strane vrchnáka Lehnerovej kanvice je vo vavrínovom venci sekundárne umiestnený dedikačný nápis s dodatočným vročením v nemeckom jazyku: „DIESE KANDEL VOREHRT HERR GEORG FIBINGER DER EVANGELISCHEN TEUSCHEN GEMEIN ANNO DOM. 1682 DEN 9. JUNY NEUSHOL“. Tento predmet pôvodne profánneho určenia v roku 1682 daroval Georg Fibinger evanjelickej obci v Banskej Bystrici. Výška kanvice je 25,8 centimetra, priemer postavy 11,6 centimetra a váha 696 gramov.

Filip Glocko

LITERATÚRA

BALÁŽ, J.: Domy starej BANSKEJ BYSTRICE II., DALI-BB s.r.o., 2015. ISBN 978-80-8141-095-6

JURKOVIČ, E.: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica, OZ Pribicer, Tlačiarne BB 2005.

 ISBN 80-969366-2-X

MIHALIK, S.: Beszterczebányai őtvősők a XV-XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő

RUSINA I. a kol.: RENESANCIA. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom. Dejiny slovenského výtvarného umenia. SNG a Slovart spol. s r.o., Bratislava 2009. ISBN 978-80-8085-940-4

TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983

 

Text k fotografiám:

  1. Kanvica s odklopným vrchnákom
  2. Detaily kanvice
  3. Kartuše s alegorickými výjavmi hojnosti
  4. Majstrovská značka Krištofa Lehnera

Autor fotografií: Jana Bedríková

Cechy a remeslá, Osobnosti histórie, Umenie

Navigácia v článku

Previous Post: Život a dielo zlatníka Francisciusa Francisciho
Next Post: Kňaz Pavol Sitár, trpiteľ pre vieru

Related Posts

  • Štefan Moyses – Karol Kuzmány, ich miesto v histórii Banskej Bystrice, 1.časť História mesta
  • Kto bol Viktor Myskovszsky? Osobnosti histórie
  • Spomienka k 50. výročiu úmrtia známeho Bystričana Eugena Stollmanna (1896 – 1970) Osobnosti histórie
  • Ako láska k operám môže prekonať aj vojenské peripetie 1. svetová vojna
  • Utrpenie Scotusa Viatora Osobnosti histórie
  • PAPIERNE NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ ĽUPČE 1.ČASŤ Cechy a remeslá

Najnovšie články

  • STUPA NA 1 km
  • ZLATÝ POTOK
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 2.

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU Záujem máme aj o začiatočníkov.

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (5)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (8)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (32)
  • Anna Senčeková (11)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Budova NBS v Banskej Bystrici má vyše osemdesiat rokov Stavby a architektúra
  • Keď si Banská Bystrica vojakov bránila História mesta
  • Mikuláš Kováč a Banská Bystrica Osobnosti histórie
  • KRYT POD URPÍNOM Permoňácke potulky a podujatia
  • BARYTOVA BAŇA Permoňácke potulky a podujatia
  • KEĎ AKCIA „B“ ROZHODOVALA O OSUDE ĽUDÍ Život v meste
  • 17. september 1944 a Banská Bystrica SNP
  • THÖKÖLYHO POVSTANIE A BANSKÁ BYSTRICA História mesta

Najnovšie články

  • STUPA NA 1 km
  • ZLATÝ POTOK
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 2.

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2025 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať {vendor_count} dodávateľov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}