Obálka Kalendára s budovou Národnej banky ú. s.

Pri upratovaní môjho archívu sa mi do rúk dostal „Kalendár Národnej banky účastinárskej spoločnosti na obyčajný rok 1929.“ O tejto bankovej inštitúcii som chcel napísať príspevok už dávnejšie, pretože mnohí naši čitatelia, ale aj mnohí naši obyvatelia, nemajú znalosti, aká to bola banka a ako vznikla. Častokrát si ju mýlia s Národnou bankou československou (NBČS), ktorá bola emisnou alebo ceduľovou bankou štátu, a v Banskej Bystrici si postavila svoju filiálku až v rokoch 1930 – 1932 (podrobnejšie o tejto budove v č. 4/2013 nášho Permonu).

Ale poďme pekne chronologicky. Písal sa rok 1902, a vo Zvolene sa zakladala Zvolenská ľudová banka. Pred jej vznikom sa v Turčianskom Svätom Martine konala porada, ktorej sa zúčastnili mnohé významné osobnosti, ako napr. Pavol MUDROŇ, Matúš DULA, Dr. Ján VESEL, Jozef CAPKO, Dr. Ján VANOVIČ, Peter KOMPIŠ, Andrej HALAŠA či Jozef FABRY.

Následne porada vo Zvolene sa uzhodla na tom, že sa požiada Tatra banka o založenie filiálky vo Zvolene. V prípade, že by túto žiadosť Tatra banka odoprela, „prikročí sa k sosbieraniu kapitálu na samostatný ústav“ (citácia). K založeniu filiálky nedošlo a tak sa zbieral kapitál. Opäť citujem z dobových materiálov: „Bol vypustený prospekt na utvorenie Zvolenskej ľudovej banky účastninárskej spoločnosti so 100 000 korunovým akciovým kapitálom pozostávajúcim z 1000 kusov 100-korunových na meno znejúcich účastnín.“ Prospekt podpísali Dr. Ján VESEL, Dr. Vladimír FAJNOR, Dr. Ján HANZEL, Franc ŠUJANSKÝ, Dr. Ivan TURZO, Ján HODŽA, Ján SLÁVIK a Ján Alex. FABRY. Na valnom zhromaždení 1. mája 1902, teda presne pre 115 rokmi, bol za predsedu zvolený Dr. Ján VESEL, za právneho zástupcu Dr. Vladimír FAJNOR a za účtovníka Viliam PAULINY.

Likvidačná sieň (dnes sa hovorí likvidatúra) Národnej banky ú. s.

Zvolenská ľudová banka úč. spoločnosť, i napriek mnohým neprajníkom, mala vývoj vcelku priaznivý. Akciový kapitál sa zvýšil z pôvodných 100 000 – na 500 000 korún a následne na jeden milión korún. Obdobie počas I. svetovej vojny bolo zložité pre všetky peňažné ústavy. Akciový kapitál sa ďalej zvyšoval a nominálna hodnota účastín sa ustálila na 200 korún. O tomto období najlepšie hovorí citát z Kalendára …: „Po šťastnom a radostnom prevrate r. 1918 zmenené hospodárske a politické pomery kládly zvýšené požiadavky na náš ústav. Týmto požiadavkám primerane muselo sa prikročiť k ďalšiemu jeho kapitálovému sosilneniu. Hneď na to nasledoval boľševický vpád. Zvolen bol evakuovaný a naša banka presťahovala sa i s úradníctvom do Prahy, kde otvorila pokladničné úradovanie v miestnosti Mestskej sporiteľne pražskej.“ (koniec citátu)

Nasledujúce roky sú poznamenané fúziami s menšími ústavmi. V bankovej reči sa tomu hovorilo „vliatie“, a tak do Zvolenskej ľudovej banky sa vliali Pomocnica z Brezna, Meštianska banka zo Zvolena, Krupinská sporiteľňa a Krupinská ľudová banka z Krupiny. Následne došlo k zmene firmy na Národnú banku, úč. spol. so sídlom v Banskej Bystrici. Stalo sa tak na mimoriadnom valnom zhromaždení 30. decembra 1920.

Účastina Stredoslovenskej banky ú. s. s podpisom V. Paulinyho

Aj v ďalších rokoch došlo k „vlievaniu“ menších bánk do Národnej úč. spol. Za zmienku stojí fúzia s najstaršou slovenskou akciovou sporiteľňou, a to s Banskobystrickou sporiteľňou. V tejto budove si v r. 1921 banka zriadila centrálu (z mnohých starých fotografií a pohľadníc je zreteľná reklama Národnej banky na jej budove s adresou Masarykovo námestie č.4, ide o terajšie sídlo VÚC Banská Bystrica). Národná banka úč. spol. bola komerčnou bankou, tvoriaca vlastný koncern pozostávajúci z troch podnikov. Táto inštitúcia, ako jeden z mála peňažných ústavov, nepotrebovala sanáciu. Deflačné straty kryla v povojnovej hospodárskej kríze z rezervných fondov, a dokonca pomáhala sanovať Ľudovú banku v Ružomberku (práve tú banku, ktorú založil Andrej Hlinka po návrate z USA). V roku 1928 Národná banka úč. spol. mala 12 filiálok a 1 expozitúru a akciový kapitál 12 mil. Kč. Od roku 1926 bola majiteľom Kúpeľov Kováčová.V máji 1940 bola premenovaná na Stredoslovenskú banku úč. spoločnosť. Na čele Národnej banky úč. spol. v Banskej Bystrici, po jej premenovaní a presťahovaní zo Zvolena, bol známy slovenský verejný činiteľ, politik a bankár Viliam PAULINY, 1877 – 1945. Nakoľko ide o veľmi významného predstaviteľa v Banskej Bystrici, je potrebné sa mu venovať v samostatnom príspevku.

 

Použitá literatúra:       Dejiny centrálneho bankovníctva na Slovensku, NBS 2013

                                    Kalendár Národnej banky úč. spol. v B.Bystrici na r. 1929

                                    Časopis BIATEC

Archív autora

 

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2020/04/01y.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2020/04/01y-300x300.jpgJozef KreutzHistória inštitúciíHistória mesta
Pri upratovaní môjho archívu sa mi do rúk dostal „Kalendár Národnej banky účastinárskej spoločnosti na obyčajný rok 1929.“ O tejto bankovej inštitúcii som chcel napísať príspevok už dávnejšie, pretože mnohí naši čitatelia, ale aj mnohí naši obyvatelia, nemajú znalosti, aká to bola banka a ako vznikla. Častokrát si ju mýlia s Národnou...