Unikátny maľovaný nástenný atlas sveta (orbis pictus), ktorý tvorí 53 olejomalieb vznikol v rokoch 1563 – 1586. Vytvorili ho dvaja umelci – kartografi. Prvým z nich bol dominikánsky mních Egnazio (Ignazio) Danti. Ten na mapovom diele pracoval v rokoch 1563 – 1575. Počas tohto obdobia vytvoril 30 máp. Po smrti Cosima, ktorý od roku 1569 vládol už ako toskánsky veľkovojda Cosimo I. de Medici, Danti z Florencie odišiel a zanechal nedokončené dielo. Cosimov syn a nástupca Francesco I. povolal na dokončenie diela olivetánskeho mnícha a florentského kartografa Stefana Buonsignoriho. Ten začaté mapové dielo dokončil a v rokoch 1576 – 1586 vypracoval spolu 23
ďalších máp. Dokončené dielo predstavuje vôbec najstarší podobný nástenný mapový cyklus. Obaja kartografi ním vytvorili akýsi atlas moderného veku, odrážajúci úroveň poznania sveta v druhej polovici 16. storočia. Okrem Európy znázornili aj oblasti na území Afriky, Ázie, Ameriky, ale aj polárne krajiny. Z pohľadu Stredoeurópana zaujme predovšetkým mapa s názvom Germania, ktorú v roku 1577 vytvoril Stefano Buonsignori. Možno predpokladať, že na vytvorení mapy Germanie mal osobný záujem aj nový toskánsky veľkovojda Francesco I., pretože jeho manželkou bola habsburská princezná Jana Rakúska, najmladšia dcéra cisára Ferdinanda I. a sestra jeho nástupcu Maximiliána II. Mapa Germanie napriek svoj mu názvu znázorňuje územie celej strednej a čiastočne aj severnej a západnej Európy. Okrem samotného Nemecka aj územie Nizozemska, Dánska, Poľska, Švajčiarska,
Rakúska a Uhorska. Miestopis na území Uhorska je vzhľadom na malú mierku mapy pomerne riedky. Aj napriek tomu na mape nájdeme najvýznamnejšie slovenské mestá. Popri Bratislave, Trenčíne, Košiciach a iných slovenských mestách tu nachádzame zachytené aj mestá ležiace v stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem Krupiny, Zvolena, Banskej Štiavnice, Novej Bane a Kremnice sa tu nachádza aj Banská Bystrica zapísaná pod svojim skomoleným nemeckým názvom ako Newsol. Okrem nášho mesta je na mape zakreslená aj rieka Hron pod názvom Gran.
Nástenná mapa Germanie patrí spolu s ostatnými mapami z mapovej siene florentského vládneho paláca k nádherným dokladom úrovne dobovej renesančnej kartografie. Svoje miesto na tomto unikátnom nástennom atlase umiestnenom vo vtedajšom kultúrnom „pupku“ sveta našla aj naša Banská Bystrica. Keďže florentský Starý palác
býva povinnou zastávkou každého návštevníka Florencie, je potrebné upozorniť potencionálnych návštevníkov aj na túto kartografickú zaujímavosť a malú banskobystrickú stopu na nej.
Oto Tomeček, Bystrický Permon  1/2017  str.3
Literatúra:
PACETTI, Paola (ed.): The Hall of Geographical Maps in Palazzo Vecchio. Florence : Polistampa, 2014.
ROSEN, Mark: The Mapping of Power in Renaissance Italy. Cambridge : Cambridge University Press, 2015.
VASARI, Giorgio: Životy najvýznačnejších malířů, sochařů a architektů I. Praha : Mladá fronta, 1998

Oto TomečekNezaradenéBystrica na mape vo Florencii
Unikátny maľovaný nástenný atlas sveta (orbis pictus), ktorý tvorí 53 olejomalieb vznikol v rokoch 1563 – 1586. Vytvorili ho dvaja umelci – kartografi. Prvým z nich bol dominikánsky mních Egnazio (Ignazio) Danti. Ten na mapovom diele pracoval v rokoch 1563 – 1575. Počas tohto obdobia vytvoril 30 máp. Po...