65 rokov od dramatickej udalosti na banskobystrickej pošte
Poštárske remeslo patrilo vždy tak trochu k rizikovým zamestnaniam. Už starovekí poslovia čelili rôznym nástrahám, prekonávali náročný terén i značné vzdialenosti, častokrát odolavali útokom na svoju osobu, keď prenášali dôležité informácie a správy hospodárskeho aj vojenského charakteru. Ohrozované boli aj diplomatické posolstvá v ranom stredoveku, najmä ak boli nositeľmi významných strategických informácií, a museli prejsť aj nepriateľským územím. Preto kvôli bezpečnosti poslovia cestovali obyčajne len za denného svetla a v neznámom teréne využívali služby miestnych sprievodcov. V období protihabsburských povstaní v 17. storočí v Uhorsku sa množili aj prepady poštových staníc a všeobecne bol nedostatok poštových poslov, pretože ľudí od tejto činnosti odrádzalo nebezpečenstvo číhajúce na cestách. Aj v súčasnosti sa bezpečnostným opatreniam na poštách venuje náležitá pozornosť.
Minulý mesiac uplynulo 65 rokov od smutnej udalosti, ktorej priebeh a tragické vyústenie len potvrdzujú slová o tom, že práca poštových zamestnancov niekedy býva naozaj aj život ohrozujúca.
Keď dňa 31. januára 1949 išiel poštový kontrolór Ján Cibuľa do práce na Poštový úrad v Banskej Bystrici, istotne mu nenapadlo, že niť života mu v podvečerných hodinách pretrhne bezohľadný vrah. O tom, čo sa v osudný deň na Poštovom úrade v Banskej Bystrici stalo, si môžeme prečítať v spomienkovom článku „Za J. Cibuľom“, uverejnenom v druhom čísle časopisu Náš poštár, ktoré vyšlo 1. marca 1949 a nachádza sa v knižničnom fonde Poštového múzea so sídlom v Banskej Bystrici. Vydavateľom dvojtýždenníka Náš poštár bol ROH – Zväz zamestnancov v d
oprave, odbor poštový. Podstatnú časť článku, opisujúceho dramatické udalosti prepadu banskobystrického poštového úradu, uverejňujeme v plnom znení a bez jazykovej úpravy:
„Banská Bystrica, ba azda i celé Slovensko bolo vzrušené udalosťou, ktorá sa odohrala v pondelok, dňa 31. januára t. r., na poštovom úrade Ban. Bystrica. O 17.10 hodine, teda v najfrekventovanejšom služobnom čase, vkročil do úradnej miestnosti neznámy, maskovaný muž s automatom v ruke, s úmyslom dostať sa do hlavnej pokladnice, kde bolo väčšie množstvo peňazí. Na ceste k svojmu cieľu stretol však tento lupič poštového úradníka s. Blašku, ktorý práve niesol popoludňajšiu tržbu peňazí od priehradky do hlavnej pokladnice a vyzval ho, aby mu peniaze odovzdal, na čo spustil v miestnosti sériu výstreľov na výstrahu. Lupič potom začal sväzky bankoviek hádzať do pripraveného vreca, ktoré mal prevesené cez plece. Ostatní poštoví zamestnanci, ktorí boli svedkami tohto prepadu, vbehli medzitým do hlavnej pokladnice, aby tam mohli zachrániť peniaze, ktoré boly práve na stole.
Zamestnanci, nachádzajúci sa v pokladnici, okamžite uzavreli trezorové dvere, vedúce do pokladnice. V miestnosti, kde sa maskovaný lupič obohacoval, zostal okrem spomenutého s. Blašku len dozorčí úradník, poštový kontrolór s. Ján Cibuľa, ktorý sa holými rukami pustil do nerovného boja a zápasil s lupičom o záchranu úradných peňazí. Prítomný s. Blaško využil ruvačky tiež na to, aby zlodeja odzbrojil. Ale bez pomoci ďalších sa im to nepodarilo. Blaško sa mu vytrhol z rúk a vybehol pre služobnú zbraň, hoci lupič niekoľkokrát po ňom strelil, ale bez zásahu. Keď súdruh Cibuľa zostal v zápase sám a videl beznádejnosť situácie, rozbehol sa aj on pre služobnú zbraň, avšak strely automatu, ktoré ho sprevádzaly, zasiahly ho do chrbta, pričom jedna guľka priamo srdcovú komoru. Postrieľaný s. Cibuľa sa ešte dostal k služobnému revolveru, ale pri výstrele tento zlyhal a vtom i súdruh Cibuľa klesol bezvládny na zem. Lupič medzitým vybehol z budovy a dal sa na útek Školskou ulicou von do polí.
- Cibuľa bol okamžite autom prevezený do štát. nemocnice, kde lekári konštatovali už iba smrť.
V článku sa ďalej spomína, že pohreb Jána Cibuľu sa konal 2. februára 1949 za veľkej účasti obyvateľstva, úradov, športových korporácií (Ján Cibuľa bol športovcom a organizátorom športového života), príbuzných a známych, čo je zrejmé aj z dvoch fotografií z pohrebu, pochádzajúcich z fotoarchívu Poštového múzea. S Jánom Cibuľom sa rozlúčili vtedajší funkcionári riaditeľstva pôšt aj revolučného odborového hnutia, ktorí súčasne položili aj vence za poštovú správu a za poštový odbor Zväzu zamestnancov v doprave.
Človeka, ktorý zavraždil Jána Cibuľu, sa nikdy nepodarilo chytiť a za otrasný čin odsúdiť. V 60. rokoch 20. storočia, kedy sa chýlilo ku koncu dvadsaťročné obdobie, počas ktorého ešte mohol byť páchateľ odsúdený, sa ešte v regionálnej tlači objavila výzva na poskytnutie nejakých indícií, ktoré by mohli viesť k dolapeniu vraha, ale nič nové sa už k tomuto prípadu zistiť nepodarilo.
Poštári dodnes pracujú aj s finančnými hotovosťami, a to je pre niektorých ľudí dosť dobrý dôvod na to, aby sa pokúsili dostať sa k peniazom hoci aj násilím. O prepadoch pôšt alebo doručovateľov roznášajúcich poštové zásielky nás čas od času informujú správy v televízii alebo v tlači. Verme, že bezpečnostné opatrenia prijímané na ochranu poštárov a poštových budov dokážu zabrániť podobnej tragédii, aká sa 31. januára 1949 odohrala na Poštovom úrade v Banskej Bystrici.
https://www.permonrevue.sk/65-rokov-od-dramatickej-udalosti-na-banskobystrickej-poste/https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2014/01/25-1-2014_Foto-3-1024x806.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2014/01/25-1-2014_Foto-3-300x300.jpgOsobnosti histórieŽivot v meste