Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • NAŠE OCENENIA
  • NÁŠ VYDAVATEĽ
  • Naše knižné VYDAVATEĽSTVO
  • YOUTUBE KANÁL
  • VIDEÁ
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • BYSTRICKÁ HODINKA S PERMONOM
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • PRÍSPEVKY študentov UMB
  • Toggle search form
  • Z rukopisu Mirka Vesela 2. svetová vojna
  • RUSI V BANSKEJ BYSTRICI V ROKU 1849 (4. ČASŤ) História mesta
  • Štefan Moyses – Karol Kuzmány, ich miesto v histórii Banskej Bystrice, 2.časť História mesta
  • KAMENNÉ MORE – MALACHOV Permoňácke potulky a podujatia
  • Signum Laudis
    Zaviate stopy vojenských bagančí 1. svetová vojna
  • Kniha: Podzemie Banskej Bystrice a okolia História mesta
  • K VÝROČIU IZIDORA ŽIAKA SOMOLICKÉHO Osobnosti histórie
  • Soví hrad Nezaradené

Železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej má 130 rokov

Posted on 30. apríla 201430. januára 2016 By Ján Demanko

Koľajnice

V júli 2014 uplynulo 160 rokov, čo v Podbrezovských železiarňach vyrobili prvé metre železničných koľajníc, a 130 rokov, odkedy do Podbrezovej prišiel prvý vlak.

Celých tridsať rokov trvalo expedovanie koľajníc konskými povozmi z Podbrezovej do Štúrova, kde ich preberali Uhorské kráľovské železnice. Prvým objednávateľom koľajníc bolo Ústredné riaditeľstvo pre stavby železníc vo Viedni. Sieť uhorských železníc neustále narastala a s ňou rástol aj dopyt po podbrezovských koľajniciach.

Po spojení Zvolena s Banskou Bystricou železničnou traťou v roku 1873,  riaditeľstvo železiarní sa rozhodlo za každú cenu spojiť železiarne s odbytiskami a zdrojmi surovín, predovšetkým ostravského čierneho uhlia. Po úspešných rokovaniach vo Viedni, Budapešti a s obcami medzi Banskou Bystricou a Podbrezovou bol ministrom uhorských kráľovských železníc poverený v roku 1882 Dr. Oliver Slaný, aby za pomoci Štátneho zememeračského ústavu vytýčil a označil na pozemkoch pozdĺž Hrona trasu na výstavbu železničnej trate. Slaný začal rokovať so zástupcami dotknutých obcí najskôr o vybudovaní železničných zastávok. Dohodli sa, že zastávky budú v Šálkovej, Slovenskej Ľupči, Lučatíne, Medzibrode, Brusne, Nemeckej, Zámostí a Lopeji. Dohoda nenastala o umiestení nácestných železničných staníc. Boli konzultované rôzne alternatívy. Slaný  rozhodol, že nácestné stanice s kompletným vybavením, vrátane vodných žeriavov, budú vybudovanKoľajniceé v Lučatíne a v Zámostí. Nespokojní zostali zástupcovia Ľupče a Ľubietovej, ktorí požadovali, aby v ich blízkosti stáli železničné stanice. Vzniknuté spory medzi zástupcami obcí a železničným erárom riešila sedria v Banskej Bystrici. 13. augusta 1883 rozhodla na základe paragrafu 46 a 59, článku IXL  vtedajšieho uhorského zákona, v prospech železnice a alternatívy navrhnutej Dr. Oliverom Slaným. Pozemky boli vyvlastnené priemerne za jedno katastrálne jutro 500 zlatými. Dr. Oliver Slaný, ako zástupca železničného eráru, a Dr. Ján Chovan, ako zástupca majiteľov vyvlastnených nehnuteľností, boli poverení informovať verejnosť o tejto udalosti v budapeštianskej tlači a vo zvolenskom župnom časopise.

Keď sa Ľupčania dozvedeli, že v Ľupči nebude stanica, ale len zastávka, boli rozhorčení a sklamaní. Richtár Czambel a notár Kiss oznámili zastupiteľskému zboru, že sa od podnikateľov dozvedeli, že slávna Kráľovská komora nemieni postaviť stanicu v Ľupči, ale v Lučatíne. Navrhli, aby sa zastupiteľský zbor  pokúsil dodatočne vybaviť pre Ľupču stanicu. Ich snahe mal napomôcť poslanec Adalbert Grunwald a hlavný slúžny Imrich Lazarovič, ktorých vyslali intervenovať na ministerstvo do Pešti. 17. októbra 1884 hlavný slúžny Lazarovič oznámil ľupčianskemu zastupiteľskému zboru, že minister Kemény podpísal rozhodnutie o povolení výstavby železničnej stanice v Ľupči na jej vlastné náklady. Ľupča zaručila železničnému eráru, že na stavbu stanice poskytne pozemky vo výmere 23 880 metrov štvorcových, 1000 zlatých na výstavbu staničnej budovy. Dodá drevo na 500 kusov podvalov a na štyri garnitúry výhybiek. Ďalej dodá 300 kubíkov štrku, ktorý dovezie na stavenisko. K tomu dovezie 50 000 tehál, 160 kubíkov opracovaných skál, 5 000 kg haseného vápna a potrebné stavebné drevo. Týmto Ľupčania vlastne sľúbili dodať všetok materiál na výstavbu budúcej stanice. 16. marca 1885 sa na schôdzi zastupiteľského zboru v Ľupči konštatovalo, že stanicu postaví železničný erár len pod podmienkou, že Ľupča dodá na výstavbu stanice aj potrebné koľajnice. Medzi obcou a železnicou bolo podpísané nespočetné množstvo dohôd, usKoľajniceporadúvali sa schôdze a hostiny, až napokon Ing. Benda ohlásil richtárovi Škodovi, že železničná stanica, spolu s príslušnými cestami, bude otvorená. Zastupiteľský zbor sa uzniesol, že pri tejto príležitosti usporiada veľkú zábavu, na ktorej sa bude podávať hosťom guláš a víno. Tiež bolo rozhodnuté, že každý mešťan prispeje na túto udalosť 59 grajciarmi. Stanicu po toľkých peripetiách otvorili 1. júla 1886. O dva roky neskôr, čo z Banskej Bystrice do Podbrezovej prešiel prvý slávnostný vlak. Na pamiatku otvorenia železničnej stanice dal zastupiteľský zbor v Slovenskej Lupči vysadiť topoľovú aleju od stanice po námestie.

Od 26. júla 1884 začali medzi Banskou Bystricou a Podbrezovou premávať prvé vlaky. Celá trať bola prevádzkovaná na náklady erárnych železiarní a až v roku 1888 odovzdali železničnú trať MÁV- uhorským kráľovským železniciam. Zaujímavé je tiež, že keď Podbrezová vyrábala železničné koľajnice, tieto prepravovala na miesto stavby konskými povozmi. Keď bola Podbrezová s Banskou Bystricou spojená železničnou traťou, železiarne zastavili výrobu koľajníc.

História okolia, Priemysel a jeho história

Navigácia v článku

Previous Post: Mikuláš Kováč a Banská Bystrica
Next Post: Keď Bystricu sužovala veľká voda

Related Posts

  • Zvoz sena v minulosti História okolia
  • Elektrotechnický priemysel v Banskej Bystrici Priemysel a jeho história
  • Hraničné znaky mesta Banská Bystrica vo Veľkej Fatre Fauna a flóra
  • Znaky na zvoniciach v Čeríne a  Starej Haliči História okolia
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 1.časť Cechy a remeslá
  • Textilný závod Slovenka v Banskej Bystrici Priemysel a jeho história

Podporte prosím Bystrický Permon

Sme neziskové občianske združenie. Naša redakcia pracuje bez nároku na honorár. Časopis vychádza len vďaka dotáciám a dobrovoľným darom.

IBAN SK8411000000002942045367

var. symb. 12

Pripravujeme pre vás:

  • Najbližšie číslo časopisu Bystrický Permon vyjde v mesiaci SEPTEMBER 2026
  • V blízkej budúcnosti plánujeme spustiť na webovom sídle časopisu a na našom kanáli YouTube, sériu podcastov
  • OZ Diversitas Culturae, vydavateľ časopisu Bystrický Permon, pripravuje k 500. výročiu baníckeho povstania v rokoch 1525 – 1526, vydanie troch tematických brožúr:  1. V horách a podzemí
    Dolnouhorských banských miest, 2. Šachty, štôlne a banské objekty na zemi i v podzemí a ich architektúra a 3. Estetika svetských a cirkevných pamiatok z povstaleckého územia.

-redakcia-

Obsah najnovšieho čísla:

Záhady z okolia BB: Moslim v židovskom cintoríne

Červené zlato stredného Slovenska: príbeh medi,
remesla a kultúry

Realgár – minerál s arabským pôvodom

Sfalerit – „poctivý“ klamár

Samuel Hanselly (1669 – 1721?) dynastia zlatníckeho rodu Hanselly

Najstarší stále funkčný obchod v Banskej Bystrici

Rekonštrukcia budovy dievčenskej katolíckej školy

Ako sa vyrábala meď

Srdce biskupa Arnolda Ipolyiho-Stummera

Jediný národovec na ohromných pustatinách od Pešti po Báčku

Ján Cikker (1911 – 1989)

5. ročník OpenAir výstavy minerálov, skamenelín a šperkov

Recepty z roku 1920

Najnovšie články

  • Cirkevné sobáše v minulosti
  • Špitálsky kostol
  • Arnold Ipolyi a jeho knihy – uvedenie do života
  • Dni mestskej kultúry neboli bez nás.
  • 5. ročník OpenAir – predajnej výstavy minerálov, skamenelín a šperkov 2026

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU

OZNAMY:

redakčné uzávierky v roku 2026:

15. február

30. apríl

15. august

15. november

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (6)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (10)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Pavol Maliniak (1)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Ivan Ocenas (1)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (33)
  • Anna Senčeková (22)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Dolná brána v Banskej Bystrici Nezaradené
  • THÖKÖLYHO POVSTANIE A BANSKÁ BYSTRICA História mesta
  • Parčík kráľovnej Alžbety Stavby a architektúra
  • Prvé písomné doklady o baníckej osade Staré Hory História okolia
  • Sedem stredoslovenských banských miest „Septem civitates montane superiores“ História okolia
  • Obradná reťaz cechmajstra prachárskeho cechu. Cechy a remeslá
  • Organári v Banskej Bystrici Cechy a remeslá
  • Vianočné reklamy Život v meste

Najnovšie články

  • Cirkevné sobáše v minulosti
  • Špitálsky kostol
  • Arnold Ipolyi a jeho knihy – uvedenie do života
  • Dni mestskej kultúry neboli bez nás.
  • 5. ročník OpenAir – predajnej výstavy minerálov, skamenelín a šperkov 2026

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2026 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
  • Spravovať možnosti
  • Správa služieb
  • Spravovať {vendor_count} dodávateľov
  • Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
  • {title}
  • {title}
  • {title}