Generál Artur Görgey kapituloval 13. augusta 1849 pri obci Vilagos pred ruským generálom Fedorom V. Rüdigerom a v Uhorsku sa začína prechodné obdobie konsolidácie. Sprevádza ho neistota a chaos. Aj
v Banskej Bystrici je situácia taktiež neprehľadná a zmätočná. Kristian Andrej Zipsersi 26. augusta 1849 (nedeľa) poznamenal, že cholera sistále vyberá obete a podľa správ v meste leží 500 chorých ruských vojakov.¹
V ďalšom zápise denníka v utorok 28. augusta uviedol: „včera prišiel transport – 370 ľudí a 537 koní. Uložili sa pri meste na lúke Radvanských dole v Hámri“². Emil Jurkovich³ v knihe „Besztercebánya az 1848 – 49. évi“
k tomu istému dátumu (28. august 1849) uviedol príchod nasledujúcich vojenských oddielov: „približne 50 príslušníkov z Gyulayho4pluku, až (už spomenutých) 370 ruských vojakov s 537 muničnými koňmi a nakoniec viac hurbanistov“.5 Miestny ruský posádkový veliteľ sa správa veľmi opatrne. Slovenskí dobrovoľníci, ktorí 30. augusta prišli z Kremnice, boli pred vstupom do mesta zastavení a bránu pred nimi zatvorili. Zo strany
zástupcov mesta sa objavila žiadosť na vládneho komisára Michala Rárusa a ruského veliaceho majora, aby slovenskí dobrovoľníci neboli v meste ubytovaní.6 Udalosť zaznamenal v denníku aj Kristian Zipser tak, že
slovenskí dobrovoľníci do mesta vstúpiť chceli, ale ruský veliteľ očakával ohlásenie. 7 Až potom sa dobrovoľníci mohli rýchlo cez mesto presunúť do Radvane. Ruský veliteľ sa poistil a nechal brány strážiť. Podľa rozkazu sa do mesta nemal vpustiť ani jeden hurbanista. Sto príslušníkov ruského mužstva dostalo rozkaz celú noc strážiť dolné predmestie. Noc ale prebehla vpokoji.8 Henrich Lewartowski veliteľ slovenských dobrovoľníkov ešte z Kremnice, 29. augusta 1849, napísalsprávu, v ktorejsa zmienil o gerilách: „Cesta z Haliče cez Kubín, Ružomberok, Banskú Bystricu (Neusohl), Zvolen (Altsohl) a Banskú Štiavnicu je stále kvôli ruskému vojsku chránená. Tu ale oddiely na ceste len patrolujú (hliadkujú). Tým sú gerily ešte stále
aktívne v Zvolenskej, Gemerskej, Hontianskej a Novohradskej stolici. Ja, od Banskej Bystrice ku Zvolenu, cez Slatinu k Lučencu postúpim, vo vrchoch ich vyhľadám a pousilujem sa ich zneškodniť.“9
O aktuálnej situácii v Banskej Bystrici bol listom 29. augusta 1849 informovaný aj mešťanosta Brezna Ján Černák: „Nové a ustavičné transéni (prevážania) …cez Bystricu idú, na teraz… munícia so 700 koňmi
v Bistrici stacionálne zustává, pre které abi zme magazín (sklad) pohotove mali…“10 Brezno malo do 24 hodín poslať seno pre kone. Podobne „cis. kr. dočasný komisár pre Zvolenskú stolicu“ Michal Rarus tiež poslal
v ten istý deň magistrátu mesta Brezno list: „aby Futraš (krmivo pre kone) Tisíc Centou Sena, do Skladu stoličného Bistrického hnetki a bez Meškanja odšikovat dal…“. 11Tým sa rozbiehal celý zásobovací systém.
30. augusta 1849 hlavný notár mesta Brezno, Ján Kilvády, písal richtárovi obce Bacúch, aby svoj podiel sena „w porciach zawjazaneho“ furmanmi nechal dopraviť do Brezna, kde im vydajú „wiswečenja kolko powezu“.12
Listy s rovnakým obsahom boli odoslané aj richtárom „Polhorskej obci“ a „handlou meskich Čjernohrončjanskich“. Fiškál A. Lopušný 1. septembra 1849 mešťanostovi Brezna objasňoval aktuálnu situáciu: „W Banskej Bystrici na teraz jedine Dwe Compagnie pešiho /:300:/ Russkiho Wojska, 70 Kozákou a asi 400 wozowich Koňi sa nachádza, wojsko toto Cis. Kr. Russkuo Futrašom widržat muožu, okolitje tjeto obce blišje…“13 V polovici augusta ostáva z dôležitých objektov v aktívnom odporeuž len Komárno. Ruské oddiely sa začali k tejto dôležitej pevnosti presúvať. Cár Mikuláš I. prejavil veľkú ambíciu zdolať túto strategicky
významnú pevnosť a požiadal o to aj Františka Jozefa. V rámci tejto operácie odchádza z Banskej Bystrice 5. septembra 1849 ruská posádka. Podobne aj ruské jednotky z Ružomberka a Kubína prešli 6. a 7. septembra cez Banskú Bystricu. Správu o tom podal veliteľstvu v Pressburgu (Bratislava) Henrich Lewartowski.14 Ale aj Kristian Zipser si v stredu 5.septembra zaznamenal do denníka zmenu, keď sa o 9. hodine veľký muničný konvoj,zdržujúcisa na lúkach (rodu) Radvanských v Hámri skutočne pohol (z mesta). Predtým ale (do mesta) vtiahli slovenskí dobrovoľníci z Radvane a obsadili (mestské) brány.15 . A vo štvrtok 6. septembra zapísal, že popoludní mestom prešli dve stotiny Rusov s dvoma delami. Prišli z Ružomberka a pochodovali ku Komárnu.16 Na príhovor podplukovníka,slobodného pána, von Gablenz, generálporučík Grabbe zanechal v Banskej Bystrici 30 kozákov. Ich úlohou malo byť odprevádzanie uzdravených ruských vojakov k domovským oddielom. V Banskej Bystrici sa ich nachádzalo 300, z toho osem dôstojníkov.17 Spomenutí kozáci ale neostali spolu. Major Lewartowski 10. septembra odpochodoval do Brezna. Pod velenie si zobral dve stotiny slovenských dobrovoľníkov, tri stotiny iného zloženia a k nim pričlenil aj 15 kozákov.18
V Banskej Bystrici ostala posádka, ktorej velil stotník Ján Juraj Nosko. K nemu boli pridelení ostávajúci 15 kozáci.19 Po čestnej kapitulácii Komárna (27.septembra 1849) odchádzali ruské oddiely späť do Ruska. Do Banskej Bystrice prišiel prvý oddiel 6. októbra 1849. Ruskí vojaci v meste odpočívali dva dni.20 Kristian Zipser k dátumu 6. október 1849 (sobota) uviedol: „Do mesta prišlo 170 ruských vojakov, pretože sa vracali domov a ostali tu dva dni“. 21
A jeden z banskobystrických
obyvateľov bol vyznamenaný za lekársku
pomoc ruským vojakom v roku 1849.22 Chirurg Jozef Karol Bauer bol mestským lekárom a neskôr župným lekárom Zvolenskej župy. Po roku merudeviatom sa aktívne zúčastňoval na slovenskom národnom hnutí.
Robert Hoza, Bystrický Permon, 4/2016 s. 8
Poznámky:
1. Jurkovich, E.: Történeti tárczák, 1910, str.
200. 2. Jurkovich, E.: Történeti tárczák, 1910, str. 201. 3. Jurkovich, E.: Besztercebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 110. 4. Podmaršál gróf Ferenc Gyulay sa stal 2. VI. 1849 ministrom vojny. Na
jeho priamy rozkaz dochádzalo k vybavovaniu požiadaviek Henricha
Lewartowskeho za účelomdoplnenia výstroja pre slovenských dobrovoľníkov,
ktorým velil. Panovník František Jozef vlastnoručne podpísal povýšenie
barona Lewartowskeho na majora. (Rapant, D.: Slovenské povstanie roku
1848 – 49. IV./ 2. D. č. 1214-b a 1214-c,str. 340-341). 5. Reorganizovaní slovenskí dobrovoľníci. Panovník schválil vyslanie „slovenského dobrovoľníckeho práporu“ do obvodu hornouhorských
banských miest. Jeho účelom bolo očistenie oblasti od geríl. (Rapant,
D.: Slovenské povstanie 1848 – 49. IV./ 2. D. č. 1219 a D.č. 1221 – správa Eugena Šparnensisa). Panovník 9. augusta 1849 schválil vyslanie
slovenských dobrovoľníkov do obvodu hornouhorských banských miest.
Podplukovník barón Ľudovít Gablenz, styčný dôstojník pri Grabbeho
zbore vyjadroval nespokojnosť s tým, že Rusi nechceli vstupovať do hôr,
aby zasiahli proti gerilám. Z toho dôvodu očakával naplnenie predstáv od
slovenských dobrovoľníkov, pretože sú „na túto úlohu plne uspôsobený
a nové jeho určenie vyhovuje lepšie aj jeho členom, synom to hôr, ako boj
na rovine.“ Gerily sa ale skutočne stali postrachom. Napríklad armádny
komisár Ján Máttyus ustanovil za stoličného komisára Zvolenskej stolice
Jozefa Glabitsa, bývalého richtára aj starostu Banskej Bystrice. Práve on
o niekoľko dní poďakoval a odstúpil. Obával sa pôsobenia geríl. (Rapant,
D.: Slovenské povstanie 1848 – 49. IV./ 2.D. č. 1210,str. 333-334). Slovenskí
dobrovoľníci boli oganizovaní podľa vzoru regulárneho cisárskeho vojska.
Dobovo označovaní ako „cis. kr. Slovenské Národn(j)e W(V)ojsko“ (MV SR
Štátny archív Banská Bystrica, fond Brezno II. 714-389 a II. 714-390), alebo
„cis. král. Slov. Dobrowolníci“ (MV SR Štátny archív Banská Bystrica, fond
Brezno II.714-420), prípadne „Dobrowolnici slowenski“ (MV SR Štátny
archív Banská Bystrica, fond Brezno II.714-385). Zápis o slovenských
dobrovoľníkoch je aj v Protocolum Historium Capituli Neosoliensis 1829
– 1851, „Legio Slavica Neosolii“ str. 423. Diecézny archív Banská Bystrica. 6. „Iquartielovanie predjmenovaných dobrovolnikou z mesta“. (Rapant, D.:
Slovenské povstanie 1848 – 49. IV./ 2. D. č. 1240, str. 434-435). 7. Jurkovich, E.: Történeti tárczák, 1910, str. 202. 8. Jurkovich, E.: Történeti tárczák, 1910, str. 203.
Ján Francisci tiež spomína: „Nuž my, dobrovoľníci, boli sme poslaní sčiastky do Radvane, sčiastky po okolí, kde Rusov nebolo. V Radvani boli sme,
Lewartowski a ja, ubytovaní s niektorými oficiermi v Radvanskom kaštieli.
Francisci, J.: Vlastný životopis, 1956, str. 208. 9. Rapant, D.: Slovenské povstanie 1848 – 49. IV./ 2. D. č. 1241, str. 438. 10. MV SR Štátny archív Banská Bystrica, fond Brezno II. 714 – 384. 11. MV SR Štátny archív Banská Bystrica, fond Brezno II. 714 – 383. Michal
Rarus je pod textom uvedený ako Cis. Kr. dočasný predstata (predstavený)
Sl. Zwolenskej Stolici. 12. Tamže. 13. MV SR Štátny archív Banská Bystrica, fond Brezno II. 714 – 385. List bol
písaný o 6 hodine ráno v sklade na Horných lúkach v Banskej Bystrici. 14. Rapant, D.: Slovenské povstanie 1848 – 49. IV./ 2. D. č. 1258, str. 483. 15. Jurkovich, E.: Történeti tárczák, 1910, str. 207. 16. Jurkovich, E.: Történeti tárczák, 1910, str. 208. 17. Rapant, D.: Slovenské povstanie 1848 – 49. IV./ 1., str. 211. 18. O deň neskôr sa Lewartowski presunul do Tisovca, 15. 9. K Rimavskej
Bani, 16. 9. do Rimavskej Soboty. Po celej trase vykonávali jeho vojaci
hliadkovanie a odzbrojovanie. 19. Stotník Ján Juraj Nosko vykonáva hliadkovú službu a buduje zálohy – cez
Staré Hory až po Osadu, cez Radvaň až po Zvolen, cez Mičinú a Poniky
až po Ľubietovú (návrat je cez Slovenskú Ľupču), cez Malachov a Tajov
smerom na Kremnicu (priamo do Kremnice chodia každý druhý deň). 20. Jurkovich, E.: Beszterczebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 118 – 119. 21. Jurkovich, E.: Történeti tárczák, 1910, str. 212. 22. Junas, J.: Lekári a spoločnosť v 19.stor. na Slovensku, 1990,str. 33 a 119-120.
