Všetci autori, ktorí písali niečo o Starých Horách, obyčajne už na začiatku konštatujú, že sú najstaršou baníckou osadou v okolí Banskej Bystrice. Mechanicky preberú údaj o roku prvej písomnej zmienky o obci zo Slovníka obcí Banskobystrického okresu, v ktorom sa uvádza rok 1536.
V súvislosti s touto, pre Staré Hory dôležitou historickou udalosťou, ostala až do roku 2015 bez povšimnutia práca, ktorú v roku 1980 publikoval Ctibor Matulay „Mesto Banská Bystrica: katalóg administratívnych a súdnych písomností…“ Vtomto katalógu sa nachádzajú až tri dokumenty, v ktorých sa Staré Hory spomínajú so skoršími dátumami. Pod číslom 599 na strane 194 je uvedený nasledovný dokument: 27. septembra 1524 boli na trhu v Banskej Bystrici pristihnutí pri predaji pokazeného masla Vavrinec a Krištof z mestečka Hybe. 20 hrúd masla im bolo zabavených. Časť masla, ktoré sa dalo použiť, dostal banskobystrický špitál a ostatné bolo spálené. 6. októbra 1524 boli obaja prepustení na slobodu. Z tohto dokumentu je pre nás podstatná pasáž, kto za ich prepustenie intervenoval. Boli to: Tobiáš Strutsega z Jablone, kastelán Liptovského Hrádku, kastelán hradu Likava a majiteľ trenčianskeho hradu Ján Zápoľský. Za Krištofa a Vavrinca sa zaručili aj kapitán hradu a mesta Kežmarok Gašpar Varkócz a Jankho Tzurkha von Aldten Gepirg (Janko Curka zo Starých Hôr). Musel to byť vážený obyvateľ už existujúcich Starých Hôr, keď sa jeho meno nachádza medzi tak významnými osobami. V katalógu na strane 225 pod číslom 675 a číslom 677 sú uvedené hneď dva dokumenty, potvrdzujúce jestvovanie Starých Hôr. V máji
1526 kráľovná Mária prikazuje radám siedmich banských miest, aby preverili, v akom stave roku 1525 kráľ prevzal mediarsky podnik v Banskej Bystrici a v akom stave je teraz odovzdaný Fuggerovcom. V dňoch 22. – 23. apríla 1526 uskutočnili zástupcovia Zvolenskej župy, mesta Banskej Bystrice a mesta Kremnice obhliadku a v inventári banskobystrického mediarskeho podniku medzi inventarizovanými objektmi uviedli aj tri huty na Starých Horách (vetus hutta vulgo Altgepirig). Už v roku 1496 hneď po svojom vzniku Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť na základe povolenia panovníka postavila aj hutnícky komplex na Starých Horách. Mal desať šachtových pecí, dve pražiarenské huty s 32 praženiskami, čo si vyžadovalo okrem samotných hutníkov aj mnoho obslužného
personálu, ktorý býval v osade vzniknutej v bezprostrednej blízkosti hutného komplexu. Z pohľadu hľadania zatiaľ najstaršieho písomného dôkazu o histórii Starých Hôr nás najviac zaujíma spis s číslom 450 na 146. strane
katalógu. Ide o svedectvo rady mesta Uhorský Brod o výpovedi Valentína Schlégla, ktorého zadržali na žiadosť banskobystrickej mestskej rady. Dôvodom zadržania bola spoluúčasť na vražde pisára zo Slovenskej Ľupče, ktorú
na objednávku baníckeho majstra Mateja Grenitzera spáchali 11. júna 1517 v Banskej Bystrici spomenutý Schlégl, Baltazár Payrle, Ján Burda, Juraj Taler, Matejov syn Leopold a istý Hansel. Objednávateľ vraždy Matej Grenitzer potom odišiel na Staré Hory (ad Antiguum Montem) a o deň neskôr 12. júna 1517 si tam zavolal páchateľov vraždy. Sľúbil, že im zaobstará nejakú krčmu a z baníckej bratskej pokladnice (ax Fraternitate) im dal 200 florénov. Chyteného Schlégla popravili 27. augusta 1517 a mesto Uhorský Brod v tento deň aj odoslalo rade mesta
Banská Bystrica svedectvo o výpovedi a jeho poprave. Žiaľ, takouto smutnou udalosťou sa začína písomné svedectvo o histórii Starých Hôr. Genéza názvu obce V časovom horizonte od roku 1250 po rok 1919 sa stretávame
s viacerými názvami našej obce. V zmienke o objave bohatých medených rúd na Španej Doline v roku 1250 sa stretávame s názvom Antigua Montána, v prvej písomnej zmienke z 27. augusta 1517 sú uvedené ako Antiguum Montem, v Katalógu administratívnych a súdnych spisov… v listinách sú hneď dva rôzne názvy: Alten Gepirg v roku 1524, Aldten Gepirig v roku 1525. V inventarizácii majetku starohorskej huty pre kráľovnú Máriu roku 1526 sa píšu ako Algepirig. Slovník obcí Banskobystrického okresu uvádza pre rok 1536 názov Altgepirig, pre rok 1563 Altengepurg a pre rok 1768 Altebirge. V priebehu 16. a 17. storočia sú zaznamenané názvy Altgebirg a Veteres Montes. V kronike starohorských jezuitov pri zápise z vizitácie v roku 1657 si môžeme prečítať názov Olgeberg a na
starohorskom banskom výplatnom znaku z roku 1704 je vyrazený názov Alt. Gepirig. Rok 1808 je pre obec prelomový. Od tohto roku je prvý raz názov slovenský v písomnej podobe Sztaré hory. Na oválnej poštovej
pečiatke z roku 1825 máme doložený názov Altgeburg, známy už od roku 1703. Potom v rokoch silnej maďarizácie od roku 1847 až do roku 1919 sa používal maďarský názov Óhegy.
Niekoľko zaujímavých faktov z histórie obce V rokoch 1495 až 1525, v dobe, keď bane a huty patrili Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, nastal najväčší rozkvet starohorského baníctva a starohorské bane v rokoch 1510 až 1513 dávali najviac striebra (potom ešte v rokoch 1519 – 1526). Jún 1525 – začiatok baníckeho povstania, ktoré s prestávkami trvalo až do augusta 1526. 1546 – starohorské banské diela aj bane okolitých baníckych osád sa
vrátili pod správu súkromného, kolektívneho ťažiarstva Banskobystrickej banskej komory. 1564 – premiestnili pece zo starohorskej huty do novopostavenej huty v Banskej Bystrici. V Starých Horách ostali v prevádzke len dve pece
s obsluhou a vybavením. V IV. časti lesného poriadku „Costutio Maximiliana“, ktorý vydal cisár Maximilian II. roku 1565, sa píše o lesoch, ktoré patria k baniam a hutám v Starých Horách. Tu sa uvádza, že od Bukoveckej lúky dole po
jazero je listnatý les zmiešaný sjedľami. Jazero pri Starých Horách mohlo mať rozlohu 8 až 10 hektárov. Roku 1573 bola postavená v miestnej časti Malá strana budova banského meračského úradu. V roku 1589 bol rozšírený starohorský kostol a v roku 1621 bol slávnostne vysvätený. Od roku 1596 je doložený erb Starých Hôr, ktorý je vyrytý na kovovom pečatidle s týmto dátumom. V strede pečatidla je štít a v jeho dolnej tretine je umiestnené brvno,
nad ktorým sú skrížené uhliarska sekera a hutnícka vidlica. Letopočet vzniku pečatidla je umiestnený medzi poriskami náradia. Od roku 1621 sa v Potkanovej začala raziť štôlňa Ferdinand. Je 7 kilometrov dlhá a s prestávkami sa v nej pracovalo 336 rokov. Podľa súpisu osôb, domov a dobytka zo 14. augusta 1652 mali Staré Hory 23 domov
a 148 obyvateľov. 18. marca 1703 prechádzali z Liptova do Banskej Bystrice kurucké vojská Františka Rákocziho, ktoré začali rabovanie Starých Hôr. V roku 1704 bol vyrazený banský výplatný znak Starých Hôr, ktorý slúžil baníkom na nákup mäsa, vína a piva v určených predajniach. Podľa denníka jezuitov sa od roku 1710 Staré Hory stali pútnickým miestom. V tomto istom roku na Poštárke bol v prevádzke vodný mlyn. V roku 1711 do kostola slávnostne preniesli z miesta, kde je dnes Studnička, sochu Panny Márie, ktorá tam bola v časenáboženských nepokojov zakopaná.
Z roku 1723 je prvá zmienka o starohorskej škole, ktorej rektorom bol Joannes Weiterschnitt. Od roku 1750 mali uhliari v starohorskej oblasti svoje vlastné uhliarske bratstvo. 17. marca 1751 spadla lavína v Rybom. Zahynulo 10 ľudí. V roku 1761 žilo v Starých Horách a okolitých osadách 1381 osôb. 30. júla 1764 sa na svätej omši zúčastnili synovia Márie Terézie, neskorší cisár Jozef II. a princ Leopold. V roku 1776 bola zriadená farnosť na Starých Horách. Prvým duchovným správcom farnosti bol jezuita František Hesso. V budove mestského banského úradu bola v roku 1785 zriadená poštová prepriahacia stanica. Spravoval ju magister postae Anton Haraslém.
V roku 1798 došlo v Starých Horách k vzbure baníkov proti útlaku banskej komory. J. D. Matejovie zakladá v rokoch 1811 až 1813 lesné škôlky v Jelenskej a Veľkom Kucmane. V roku 1825 mali Staré Hory 108 domov, v ktorých žilo 769 obyvateľov. V obvode starohorskej farnosti roku 1831 vypukla cholerová epidémia, ktorej len v auguste a septembri podľahlo 137 ľudí. Roku 1869 Staré Hory spolu s osadami, ktoré k nim patrili, mali 2022 a v roku 1880 mali 2057 obyvateľov. Huta v Starých Horách v roku 1879 ukončila svoju prevádzku. K zatvoreniu baní a ukončeniu všetkých banských prác v celom Starohorsko-špaňodolinskom revíri došlo v roku 1888. Podľa farskej kroniky bola v roku 1894 zriadená čipkárska škola. Iný zdroj uvádza rok 1880. V roku 1895 založili v obci hasičský zbor. Jeho prvým veliteľom bol miestny učiteľ Andrej Béreš. V roku 1900 mala obec spolu s osadami 2005 obyvateľov. Dnes má 550 obyvateľov.
Ivan Čillík, Bystrický Permon 2/2017 s. 1 a 3
Použitá literatúra:
Ctibor Matulay: Mesto Banská Bystrica: Katalóg administratívnych
a súdnych písomností
Slovník obcí Banskobystrického okresu
Archív autora
