Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • NAŠE OCENENIA
  • NÁŠ VYDAVATEĽ
  • Naše knižné VYDAVATEĽSTVO
  • YOUTUBE KANÁL
  • VIDEÁ
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • BYSTRICKÁ HODINKA S PERMONOM
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • PRÍSPEVKY študentov UMB
  • Toggle search form
  • Z histórie turistického značenia v okolí Banskej Bystrice Šport a turistika
  • Prvý uhorský cirkus v Banskej Bystrici Život v meste
  • 5. ročník OpenAir – predajnej výstavy minerálov, skamenelín a šperkov 2026 Permoňácke potulky a podujatia
  • Špitálsky kostol História inštitúcií
  • Jarná fialovo-červená v mestskom parku Fauna a flóra
  • O banských stupách v dielach G. Agricolu Bane a baníctvo
  • Hnedouhoľné baníctvo pri Badíne a v okolí Banskej Bystrice História okolia
  • 65 rokov od dramatickej udalosti na banskobystrickej pošte Osobnosti histórie

Ján Botto a Banská Bystrica

Posted on 24. januára 201424. januára 2016 By Jana Borguľová

Štúrovský básnik Ján Botto patrí k trvalým pilierom slovenskej poézie, je hodnotou pretrvávajúcou storočiami. Na 27. januára t. r. pripadlo 185. výročie jeho narodenia vo Vyšnom Skálniku, zaslúži si preto v tomto čase viac priestoru na priblíženie jeho životných osudov i básnického diela. A hoci je poetom národným, v Banskej Bystrici máme k nemu osobitný vzťah – veď posledných desať rokov svojho života prežil práve v meste pod Urpínom! Málokto však detailnejšie pozná jeho ľudský i básnický osud…

Ján Botto, rodák z Gemera, najskôr študoval na latinskej škole v Ožďanoch, neskôr na evanjelickom gymnáziu v Levoči, kde bol aj členom Jednoty mládeže slovenskej. Roku 1847 sa rozhodol pokračovať vo vzdelávaní v netradičnom odbore – ako budúci inžinier zememerač sa zapísal na techniku v Pešti. Po jej absolvovaní roku 1851 pracoval vo svojom odbore v Turci, v okolí Zvolena a Banskej Štiavnice. Od roku 1868 častejšie dostával prácu aj na Horehroní, preto sa rozhodol usadiť v Banskej Bystrici. Veď tom čase bolo mesto jedným z významných stredísk národného života so 6 tisíc obyvateľmi, sídlil tu biskup, pôsobilo tu slovenské gymnázium s jeho profesormi, žili tu aj ďalšie zaujímavé osobnosti.

Začiatkom 70-tych rokov 19. storočia Ján Botto už patril k najvýznamnejším básnikom slovenského romantizmu, ktorý čerpal inšpiráciu najmä z ľudovej piesne. Obraz Slovenska si alegorizoval do mýtov, bájí, či balád a získal si veľkú priazeň najmä básnickou skladbou Smrť Jánošíkova. Do Banskej Bystrice prišiel koncom roku 1870 ako zrelý slobodný 41-ročný muž (dodržal Štúrov kánon a neoženil sa), ktorý dosiahol úspechy v zamestnaní i v básnickej tvorbe. Jeho majetkové pomery boli v tom čase uspokojivé, bol cteným a váženým človekom, ktorý oduševnene podporoval slovenský národný život. Pracoval v pozícii zememerača komorného panstva, k jeho konkrétnym výkonom patrilo okrem iného napríklad vytýčenie doteraz existujúcej cesty zo Slovenskej Ľupče do Podkoníc.

Básnik si prenajal byt v centre – v Lazovnej ulici č. 11. Tešil sa, že sa ocitol v meste, kde má blízko k priateľovi – básnikovi Andrejovi Sládkovičovi. Často ho na radvanskej fare navštevoval a spolu s ďalšími súputnikmi viedol s ním časté debaty. Netrvalo to však príliš dlho – Sládkovič predčasne ako 52- ročný zomrel 20. apríla 1872. Zarmútený Ján Botto sa osobne zúčastnil na jeho pohrebe, kde na záver smútočného obradu vyzdvihol básnikove spisy aj s vavrínovým vencom do výšky a zvolal: Sládkoviču! / Ty´s dal nám hľa to – / My Tebe čo za to?! / Studenú tvrdú hrudu. – – /No prídu časy, – a slávu Tvoju / Spomínať veky budú!!  Sládkovičov syn Cyril mu listom poďakoval za jeho osobnú účasť. Básnik si pamiatku tvorcu Maríny a Detvana uctil aj básňou Na blahú pamäť Sládkovičovu. Na výročný deň Sládkovičovej smrti roku 1973 sa  pri jeho hrobe na cintoríne v Radvani – Kráľovej konala spomienková slávnosť, na ktorej Ján Botto predniesol svoje verše a spolu s ostatnými zasadil nad hrobom „pohronského slávika“ slovanskú lipu.

Je známe, že Botto často písal básne ako komentár k udalostiam v národnom živote, nebolo tomu inak ani počas jeho banskobystrického pobytu. Príkladom môže byť báseň Vrahom (1873), ktorá bola reakciou na zrušenie revúckeho gymnázia. On sám v čase jeho vzniku odovzdal zakladateľom školy 200 zlatých!

Básnikov talent neuhasol ani v banskobystrickej životnej etape, v rokoch 1873 – 79 vytvoril básne Orol, Krakoviaky, Prvý sen, Divný lovec, Sen Babylona ako aj známu baladu Margita a Besná. V jeho pozostalosti sa našiel materiál k chystanej dráme Čachtická pani, ktorú však nedokončil. Najslávnejšie Bottovo dielo Smrť Jánošíkova bolo síce prvýkrát uverejnené roku 1862 v almanachu Lipa, no nebola to konečná podoba. S jánošíkovskou tematikou sa básnik neustále stretával pri svojich meračských prácach, a tak sa mu ponúkali rôzne variácie a vylepšenia pôvodnej skladby. Sústavným prepracúvaním v čase stupňujúceho sa národného útlaku báseň získala iný charakter – z Jánošíka sa stal národný hrdina. Definitívnu podobu dostala táto skladba v súvislosti s vydaním jeho Spevov v roku 1880. Banská Bystrica si tak môže privlastniť dotvorenie tejto básnickej legendy práve na jej pôde.

Na pracovných cestách Botto rád navštevoval aj svojich ďalších priateľov, bol ním aj hornolehotský pán farár, veľký básnik Samo Chalupka. Obdivoval jeho tvorbu, v jeho spoločnosti sa cítil veľmi dobre.

Zaujímavou kapitolou v živote básnika bolo vydanie jeho súborného básnického diela. Udialo sa to viac-menej náhodou. Koncom 70. rokov 19. storočia putoval totiž po Slovensku veľký priateľ česko-slovenských literárnych vzťahov Rudolf Pokorný. Keď zistil, že sa Slovensku v tom čase nevydávali knihy žijúcich básnikov, založil v Prahe Knihovnu československou a ako prvý titul vydal roku 1880 práve Spevy Jána Bottu, ich súčasťou bol aj životopis a portrét. Na tú neprajnú dobu po zatvorení Matice slovenskej to bol ojedinelý čin, básnik získal veľmi veľa ohlasov. Slovenský akademický spolok Tatran vo Viedni mu oznámil prijatie za čestného člena. V auguste 1880 na slávnostiach Živeny v Martine ovenčili básnika mladé devy na znak úcty a vďačnosti. Básnik sa poďakoval slovami: Prijímam, ale pre svoje Slovensko, nie pre seba… V tom istom roku ešte raz navštívil básnika v Banskej Bystrici editor Rudolf Pokorný a zanechal o jeho živote niekoľko autentických svedectiev – počas jeho prítomnosti sa aspoň na chvíľu rozveselila Bottova tvár, zaspievali si pri pohári vínka, šli sa spolu zabaviť na kolkáreň – zahrať si kuželky, ale aj k hrobu Andreja Sládkoviča v Radvani.

Jedno z mála osobnejších svedectiev o básnikovi nám zachoval Michal Bodický:

Počiatkom januára 1881 šiel dom do B. Bystrice … dohovorili sme sa, že sa pôjdeme presánkovať na St. Mičinú, kde bol vtedy farárom rovesník, dobrý priateľ Bohuslav Laciak… Šli sme: Jožko Hodža, farár radvanský, Ján Kmeť, profesor na odpočinku, Adam Kardoš a Ján Botto, ktorý nás tam prekvapil svojou bezpochyby poslednou básňou. Zachoval ju Pavol Dobšinský s inými do tých čias neuverejnenými básňami v Slovenských pohľadoch z roku 1883.

Rapotajte, straky, vrany, idú hostia nečakaní!

Páč len, Slavo, hostia idú, beda špajzu, beda hydu!

Jeden, dva, tri – z trích strán hostí vyjedia nás až do kosti!

Ani neznám, kde mi hlava, keby sa nám, ach, tá Plava

bola práve otelila, kulajstrou bych odbavila.

Ale teraz umom pohni, čože pristavíme k ohni?

Krapne? Tie sme zjedli včera, aby sa im do matera!

Dáme im, át, chlieb so soľou,

nach sa hostia s dobrou vôľou.

(V básni spomínaný Slavo bol mičinský farár Bohuslav Laciak, ktorého spoločnosť navštívila, uvedená báseň bola darčekom pre hostiteľa.)  

Situácia po zatvorení Matice slovenskej 1875 a troch slovenských gymnázií sa rapídne zhoršila, čo sa zákonite prejavilo aj na ovzduší národného života v Banskej Bystrici. Podozrivým sa stal každý, kto sa akokoľvek národne prejavil. Do podozrenia sa dostal aj sám Botto. Pozýval totiž do svojho bytu mládež – študentov banskobystrického gymnázia, s ktorými spoločne recitovali básne slovenských autorov, besedovali na národnú tému, oživovali a sprítomňovali si veľké chvíle aktívneho literárneho života. Po prezradení schôdzok študentov, medzi ktorých patril aj neskorší básnik a redaktor Izidor Žiak Somolický, ich vylúčili zo škôl a Bottovi hrozil exemplárny súdny proces. Neutešené národné pomery a ľudsky pochopiteľný stres spôsobili predčasnú básnikovu smrť. Zomrel ako 52-ročný

  1. marca 1881. Pohreb v nedeľu 1. mája v národne nežičlivej dobe nemohol byť takou národnou udalosťou ako bol pohreb Sládkovičov, ale jeho najbližší priatelia prišli – Pavol Dobšinský, Ján Francisci, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Andrej Halaša, Pavol Mudroň, August H. Krčméry a i. Pohrebnú službu odbavil banskobystrický ev. farár Anton Penzel, nad hrobom rečnil Ľudovít Turzo, Vajanského báseň predniesol Andrej Sokolík. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici. Po čase slovenskí študenti aj na jeho hrob, tak ako iným národovcom, zasadili slovanskú lipu. Pôvodný náhrobník dal postaviť básnikovi jeho brat Michal, no po rokoch korene lipy rozrušili základy, preto bola roku 1964 realizovaná nová úprava hrobu s umeleckou plastikou ak. sochára Tibora Bártfaya s názvom Génius poézie. Po roku 1990 bola táto vandalmi zničená a nahradená znovu pôvodným náhrobníkom.

Na dome v Lazovnej ulici č. 11 bola roku 1943 na pamiatku básnika odhalená pamätná tabuľa. Meno tohto významného štúrovca nesie aj jedna z ulíc nášho mesta.     

 

Použitá literatúra:

Borguľová, Jana: Ján Botto a Banská Bystrica. In: Zborník ÚRV 3, Bratislava, SPN 1978

Kraus, Cyril: Ján Botto. Život s piesňou/Pieseň života. Život a dielo v dokumentoch. Edícia

Sondy. Martin, Osveta 1994

 

Osobnosti histórie

Navigácia v článku

Previous Post: PO STOPÁCH HORÁRA ONDREJA SMIDU… I.časť
Next Post: Mŕtvi medzi nami, mŕtvi v našom meste

Related Posts

  • Karol Dillnberger vo svojom laboratóriu na SAV
    Banskobystrický Edison Osobnosti histórie
  • Narodila sa v Nadabule (Sajoháza) pri Rožňave, ako šieste dieťa Ester Reikovej . Jej otec Arpád Reik sa s celou rodinou presťahoval do Radvane v roku 1921, kde si otvoril papiernicky obchod. Marta získala základné vzdelanie v B. Bystrici a po dvoch rokoch štúdia na obchodnej škole (1929-31), z ekonomických dôvodov školu zanechala a začala pracovať v železiarskej firme bratov Norbergerovcov. Postupne v rokoch 1931 – 38 vystriedala rôzne zamestnania: pisárka, pokladníčka, účtovníčka, obchodníčka. Už v roku1930 vstúpila do mládežníckej sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala meno Chaviva, čo v hebrejčine znamená ľúbezná. V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy. Tu začala pracovať ako sekretárka jedného z vedúcich pracovníkov sionistickej organizácie Keren Kaymet Lejisrael (Židovský národný fond) Dr. Oskara Neumanna. Zároveň bola aj vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu. O rok neskôr sa stala členkou ženskej sionistickej organizácie Women´s Interanational Zionist Organisation. Potom sa vydala za Avrama Martinoviča a spolu s manželom odišli v roku 1939 do Palestíny, kde sa stali zakladateľmi kibucu Maanit. V rokoch 1940 – 42 pracuje ako sekretárka Irgun Imahot ovdot (Organizácie na pomoc pracujúcim matkám). Ešte v roku 1940 sa stáva členom Hagany (1) a o rok nato aj jej úderným oddielom PALMACH. Keď britská spravodajská služba - SOE - hľadala dobrovoľníkov pre špeciálne operácie, Chaviva vstupuje do Pomocných ženských zborov RAF (WAAF) pod krycím menom Adela Robinsonová. Po dvojročnom vojenskom a spravodajskom výcviku na britskej vojenskej základni neďaleko Káhiry, -zložila prísahu kráľovi Jurajovi VI. a bola povýšená na seržanta anglického kráľovského letectva Royal Air Force (RAF). Zároveň prijala nové krycie meno Marta Martinovič. Dňa 19. júla 1944 bola rozkazom Hlavného veliteľstva vzdušných síl na Strednom východe ( M. E. H. Q. „ A „ Force ) zaradená do výsadku Amsterdam na post veliteľa. V rámci tohto výsadku bola poverená plnením spravodajských úloh a podporou SNP (2). Na vysadenie spoločne s ostatnými príslušníkmi desantu čakala v talianskom meste Bari, kam boli z Egypta prepravení 26.8. v roku 1944. Pôvodný zámer, vysadiť Chavivu spoločne s ostatnými členmi skupiny padákom sa nemohol realizovať, nakoľko britské vojenské zákony zakazovali nasadenie žien do bojov a nesmeli byť ani vysadzované v tyle nepriateľa. Preto bola na Slovensko prepravená lietadlom so skupinou amerických pilotov. Dňa 17. 9. v roku 1944 pristála na Troch Duboch . Muži s misie ( 3), sa spojili s Chavivou v B. Bystrici 22. 9. v r.oku1944 (4). Návrat do krajiny detstva mal trpkú príchuť, pretože jej príbuzní skončili v roku 1942 v koncentračných táboroch. Chaviva mimo úloh spojených s misiou, sa zaujímala o život Židovského obyv. v B. Bystrici a okolí ( v čase SNP bolo sústredených v B. Bystrici a okolí až 5 000 Židov). Pomáhala pri odchode detí a starších občanov do Palestíny cez Maďarsko. Organizovala spolu s pracovným výborom Židov v B. Bystrici sociálnu a finančnú výpomoc pre Židovské obyvateľstvo. Spoločne s ostatnými členmi misie vycvičili 40 Židovských bojovníkov a vytvorili z nich partizánsku skupinu. Po okupácii B. Bystrice (27.10.1944) skupina Amsterdam spolu s partizánmi organizovala vybudovanie dočasného tábora pre Židovských utečencov nad Pohronským Bukovcom. 31.10. 1944 bol tábor prepadnutý protipartizánskym komandom 14. divízie SS Galície Ivana Demjanuka. Z misie sa zachránil CHaim CHemeš, ostatní členovia, včítane Chavivy padli do nemeckého zajatia. V B. Bystrici boli vypočúvaní, kruto mučení a nakoniec v Kremničke 20.11. v roku 1944 popravení a pochovaní v spoločnom hrobe. Po exhumácii bolo telo Chavivy Reikovej prevezené do Prahy na Olšanský cintorín na parcelu britských letcov RAF. Na žiadosť izraelskej vlády, boli jej pozostatky znovu exhumované a prevezené do Izraela na posledný odpočinok. Dňa 20. 9. v roku 1952 bol pochovaná na Herzlovej hore – Har Herzl v Jeruzaleme. In memoriam bola povýšená do hodnosti podplukovníka izraelskej armády. V Izraeli jej meno má kibuc Lahavol Chaviva, vzdelávací inštitút Givat Chaviva, jedna z lodí privážajúcich Židovských prisťahovalcov do Izraela a jedna z ulíc v Tel Avive. Od roku 1994 je udeľovaná nemecká mierová cena Reik – Friedenspreis. Na Slovensku v roku 1964 dostala Pamätnú medailou SNP in memoriam. Mesto B. Bystrica jej dňa 21.augusta v roku1990 udelilo Čestné občianstvo in memoriam. Jej meno bude nosiť aj novozriadená ulica v B. Bystrici v blízkosti pamätníka SNP. Dňa 9. septembra 2013 v areáli Múzea SNP v B. Bystrici položil veľvyslanec Izraela základný kameň pre Záhradu Chavivy Reikovej v ktorej má byť do roka osadená pamätná tabuľa a busta Chavivy Reikovej. Záhrada bude sprístupnená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ch. Reikovej. Riaditeľ Múzea Židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan na adresu Chavivy Reikovej povedal „ Vrátila sa, hoci musela tušiť, že ju môže stretnúť smrť. Zároveň je dôkazom toho, ktorý popiera falošné tvrdenia, že Židia nechceli v druhej svetovej vojne bojovať. Ona neváhala ani na chvíľu a som presvedčený, že jej vzťah k Slovensku prispel k tomu, že skupinu parašutistov poslali do Banskej Bystrice, a nie do iného štátu v Európe „ . Text doplniť podľa foto na internete, prípadne archívu Múzea SNP alebo ŽNO v B. Bystrici. Poznámky. 1.Hagana bola vojenskou organizáciou, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu a jej úlohou bolo ochraňovať židovských osadníkov. Palmach ,v nej sa sústreďovali elitné jednotky Hagany. 2. Cieľom skupiny Amsterdam boli spravodajské úlohy. ( o priebehu SNP; zaisťovať spojenie medzi Veliteľstvom 1.Čs. armády a britským velením; zabezpečovať pomoc spojeneckým letcom zostrelených na slovenskom území, organizovať ich presun na územie Talianska; spolupráca s americkými odbojovými skupinami na území Slovenskej republiky ). Ďalej odovzdávať informácie o postavení Židov na Slovensku, o vzťahoch medzi Židmi, Slovákmi a Čechmi 3.Cvi Ben Jakov, Štefan( Rafi ) Reisz, CHaim CHemeš, neoficiálnym členom misie sa stal aj Róbert Willis (Aba Berdičev). 4. Padákom pristáli na pravom brehu Váhu, severne od Turčianskych Kľačian. Putovali cez Turany ,Nolčovo a Necpaly ,odkiaľ prišli do B. Bystrice. Úryvok z pripravovanej publikácie „ Kapitoly zo života Židovskej komunity v B. Bystrici “ .
    Marta Chaviva Reiková, Adela Robinsonová, Marta Martinovič – 21. júl 1914 – 20. november 1944 2. svetová vojna
  • Posledná fotografia Karola Markoviča s manželkou - marec 1953
    Z akej rodiny pochádzal Karol Gustáv Markovič? Osobnosti histórie
  • Pokál Jozefa Glabitsa Cechy a remeslá
  • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya Cechy a remeslá
  • Život a dielo zlatníka Andreasa Kolbányho Cechy a remeslá

Podporte prosím Bystrický Permon

Sme neziskové občianske združenie. Naša redakcia pracuje bez nároku na honorár. Časopis vychádza len vďaka dotáciám a dobrovoľným darom.

IBAN SK8411000000002942045367

var. symb. 12

Pripravujeme pre vás:

  • Najbližšie číslo časopisu Bystrický Permon vyjde v mesiaci SEPTEMBER 2026
  • V blízkej budúcnosti plánujeme spustiť na webovom sídle časopisu a na našom kanáli YouTube, sériu podcastov
  • OZ Diversitas Culturae, vydavateľ časopisu Bystrický Permon, pripravuje k 500. výročiu baníckeho povstania v rokoch 1525 – 1526, vydanie troch tematických brožúr:  1. V horách a podzemí
    Dolnouhorských banských miest, 2. Šachty, štôlne a banské objekty na zemi i v podzemí a ich architektúra a 3. Estetika svetských a cirkevných pamiatok z povstaleckého územia.

-redakcia-

Obsah najnovšieho čísla:

Záhady z okolia BB: Moslim v židovskom cintoríne

Červené zlato stredného Slovenska: príbeh medi,
remesla a kultúry

Realgár – minerál s arabským pôvodom

Sfalerit – „poctivý“ klamár

Samuel Hanselly (1669 – 1721?) dynastia zlatníckeho rodu Hanselly

Najstarší stále funkčný obchod v Banskej Bystrici

Rekonštrukcia budovy dievčenskej katolíckej školy

Ako sa vyrábala meď

Srdce biskupa Arnolda Ipolyiho-Stummera

Jediný národovec na ohromných pustatinách od Pešti po Báčku

Ján Cikker (1911 – 1989)

5. ročník OpenAir výstavy minerálov, skamenelín a šperkov

Recepty z roku 1920

Najnovšie články

  • Cirkevné sobáše v minulosti
  • Špitálsky kostol
  • Arnold Ipolyi a jeho knihy – uvedenie do života
  • Dni mestskej kultúry neboli bez nás.
  • 5. ročník OpenAir – predajnej výstavy minerálov, skamenelín a šperkov 2026

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU

OZNAMY:

redakčné uzávierky v roku 2026:

15. február

30. apríl

15. august

15. november

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (6)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (10)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Pavol Maliniak (1)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Ivan Ocenas (1)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (33)
  • Anna Senčeková (22)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Prvý civilný sobáš v Ľubietovej História okolia
  • SKRÁŠLI A OSVIEŽI ORGOVÁN NAŠE MESTO? Fauna a flóra
  • Doprava v minulosti Doprava a pošta
  • Štefan Moyses – Karol Kuzmány, ich miesto v histórii Banskej Bystrice, 2.časť História mesta
  • RUDNÉ NÁLEZY V OKOLÍ RYBÁRSKYCH KÚPEĽOV Bane a baníctvo
  • Vartovky – dômyselný protiturecký signalizačný systém Stavby a architektúra
  • Pekáreň Pavla Mihálika, ktorú si zriadil po vojne
    Pavel Mihalik – z vojaka pekár. 1. svetová vojna
  • Zvoz sena v minulosti História okolia

Najnovšie články

  • Cirkevné sobáše v minulosti
  • Špitálsky kostol
  • Arnold Ipolyi a jeho knihy – uvedenie do života
  • Dni mestskej kultúry neboli bez nás.
  • 5. ročník OpenAir – predajnej výstavy minerálov, skamenelín a šperkov 2026

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2026 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
  • Spravovať možnosti
  • Správa služieb
  • Spravovať {vendor_count} dodávateľov
  • Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
  • {title}
  • {title}
  • {title}