Karol Gustáv Markovič, jeden z mnohých Markovičovcov štvrtej generácie tejto rodiny, sa narodil ako syn, vnuk, pravnuk a prapravnuk v radvanskej súkenníckej rodine. Praprastarý otec Andrej Markovič /1740-1811/, rodák z Turca, sa usadil v Radvani pred rokom 1768. Bol tri razy ženatý. Počas trvania druhého manželstva bol v roku 1776 odsúdený na tri roky väzenia pre zločin „apostázie“, t.j. odpadlíctva od viery. Keďže súdny proces sa vliekol niekoľko rokov, pre nejasné svedectvá a dôkazy, odsedel si v župnom žalári len jeden rok. V cirkevnom archíve radvanskej evanjelickej cirkvi sa nachádza rozhodnutie súdu -„Deliberatio Jud. Cottus Zoliensis in Causa Andrea Markovics An. 1776 die 30. Nov.“ v latinskom i slovenskom jazyku. Táto udalosť je zachytená i v kronike radvanského evanjelického cirkevného zboru. Je neuveriteľné, že len niekoľko rokov pred uvedením tolerančného patentu Jozefa II. mohol byť niekto /a Andrej Markovič nebol jediný/ odsúdený na väzenie pre svoje vierovyznanie. Andrej Markovič sa stal cechmajstrom súkenníckeho cechu na dlhé roky a bol činný aj ako v obnovenom evanjelickom cirkevnom zbore v Radvani. Jeho podpis sa nachádza, okrem iných dokumentov, aj na darovacej zmluve cechu súkenníkov a hrebenárov, ktorí spolu v roku 1803 darovali evanjelickej cirkvi zvon do kostola /veža ešte nebola/. Zvon vyrobil Samuel Palisch z Kremnice. Stál 145 zl. a 75 krajciarov. Preddavok vo výške 100 zl. a 30 kr. prijal majster 19.1.1802, doplatok po odovzdaní zvona vážiaceho 4 centy dostal 13.4.1803.
Andrej Markovič sa stal otcom 13-krát. V treťom manželstve sa mu narodili dve dcéry a štyria synovia. Staršia dcéra Žofia sa vydala za kožušníka Samuela Fuxa a stala sa matkou budúceho farára v Slovenskej Ľupči. Najmladšie dieťa, dcéra Anna, sa vydala za zemana a obchodníka z Kežmarku Jána Bártzyho /založili radvanskú vetvu Bártziovcov/. Všetci synovia Andreja Markoviča – Andrej, Juraj, Michal a Samuel – ako aj niektorí vnuci, sa dlhé roky podieľali na správe mestečka Radvaň, a to v rôznych funkciách ako notár, vicenotár, prísažný, pokladník, výberca daní a richtár. Prastarý otec Karola Markoviča, Samuel, bol richtárom v rokoch 1838 – 1843, obecným tútorom /sirotským otcom/ v rokoch 1828 – 1837. Ako richtár mal svoju osobnú úradnú pečať s iniciálkami.
Súkenníctvo ako rodové remeslo sa aj u Markovičovcov, podobne ako u iných súkenníckych rodín, zachovalo aj po zrušení cechov v roku 1872.
Markovičovci boli požehnaní mnohými deťmi, z ktorých, samozrejme, nie všetky sa dožili dospelosti. Karol Markovič bol v poradí siedmy z desiatich detí svojho otca Jána /1863-1920/, a tento bol tiež siedmy v poradí z jedenástich detí svojho otca, tiež Jána /1821-1885/.
Známa slovenská herečka Mária Emília Markovičová bola najmladšou sestrou Karola Markoviča, z druhého manželstva jeho otca.
