Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • VIDEÁ
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • BYSTRICKÁ HODINKA S PERMONOM
  • YOUTUBE KANÁL
  • Toggle search form
  • JURAJ SLÁVIK–NERESNICKÝ Osobnosti histórie
  • František Longauer – pedagóg, autor učebníc, astronóm-amatér, zakladateľ Ľudovej hvezdárne v Banskej Bystrici Osobnosti histórie
  • Prvé písomné doklady o baníckej osade Staré Hory História okolia
  • HISTORICKÁ BANÍCKA GASTRONÓMIA I. Bane a baníctvo
  • SKALNÁ VYHLIADKA – TRÁVNY ŽDIAR Permoňácke potulky a podujatia
  • Juraj Várošík v uniforme
    Svetová vojna a Juraj Várošík 1. svetová vojna
  • OCHUTNALI STE UŽ KONOPNÝ ČAJ ? Fauna a flóra
  • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya Cechy a remeslá
Posledná fotografia Karola Markoviča s manželkou - marec 1953

Z akej rodiny pochádzal Karol Gustáv Markovič?

Posted on 19. júna 201415. októbra 2015 By Eva Furdíková

Posledná fotografia Karola Markoviča s manželkou - marec 1953

Karol Gustáv Markovič, jeden z mnohých Markovičovcov štvrtej generácie tejto rodiny, sa narodil ako syn, vnuk, pravnuk a prapravnuk v radvanskej súkenníckej rodine. Praprastarý otec Andrej Markovič /1740-1811/, rodák z Turca, sa usadil v Radvani pred rokom 1768. Bol tri razy ženatý. Počas trvania druhého manželstva bol v roku 1776 odsúdený na tri roky väzenia pre zločin „apostázie“, t.j. odpadlíctva od viery. Keďže súdny proces sa vliekol niekoľko rokov, pre nejasné svedectvá a dôkazy, odsedel si v župnom žalári len jeden rok. V cirkevnom archíve radvanskej evanjelickej cirkvi sa nachádza rozhodnutie súdu -„Deliberatio Jud. Cottus Zoliensis in Causa Andrea Markovics An. 1776 die 30. Nov.“ v latinskom i slovenskom jazyku. Táto udalosť je zachytená i v kronike radvanského evanjelického cirkevného zboru. Je neuveriteľné, že len niekoľko rokov pred uvedením tolerančného patentu Jozefa II. mohol byť niekto /a Andrej Markovič nebol jediný/ odsúdený na väzenie pre svoje vierovyznanie. Andrej Markovič sa stal cechmajstrom súkenníckeho cechu na dlhé roky a bol činný aj ako v obnovenom evanjelickom cirkevnom zbore v Radvani. Jeho podpis sa nachádza, okrem iných dokumentov, aj na  darovacej zmluve cechu súkenníkov a hrebenárov, ktorí spolu v roku 1803 darovali evanjelickej cirkvi zvon do kostola /veža ešte nebola/. Zvon vyrobil Samuel Palisch z Kremnice. Stál 145 zl. a 75 krajciarov. Preddavok vo výške 100 zl. a 30 kr. prijal majster 19.1.1802, doplatok po odovzdaní zvona vážiaceho 4 centy dostal 13.4.1803.

Andrej Markovič sa stal otcom 13-krát. V treťom manželstve sa mu narodili dve dcéry a štyria synovia. Staršia dcéra Žofia sa vydala za kožušníka Samuela Fuxa a stala sa matkou budúceho farára v Slovenskej Ľupči. Najmladšie dieťa, dcéra Anna, sa vydala za zemana a obchodníka z Kežmarku Jána Bártzyho /založili radvanskú vetvu Bártziovcov/. Všetci synovia Andreja Markoviča –  Andrej, Juraj, Michal a Samuel – ako aj niektorí vnuci, sa dlhé roky podieľali na správe mestečka Radvaň, a to v rôznych funkciách ako notár, vicenotár, prísažný, pokladník, výberca daní a richtár. Prastarý otec Karola Markoviča, Samuel, bol richtárom v rokoch 1838 – 1843, obecným tútorom /sirotským otcom/ v rokoch 1828 – 1837.  Ako richtár mal svoju osobnú úradnú pečať s iniciálkami.

Súkenníctvo ako rodové remeslo sa aj u Markovičovcov, podobne ako u iných súkenníckych rodín, zachovalo aj po zrušení cechov v roku 1872.

Markovičovci boli požehnaní mnohými deťmi, z ktorých, samozrejme, nie všetky sa dožili dospelosti. Karol  Markovič bol v poradí siedmy z desiatich detí svojho otca Jána /1863-1920/, a tento bol tiež siedmy v poradí z jedenástich detí svojho otca, tiež Jána /1821-1885/.

Známa slovenská herečka Mária Emília Markovičová bola najmladšou sestrou Karola Markoviča, z druhého manželstva jeho otca.

Osobnosti histórie

Navigácia v článku

Previous Post: Karol Markovič – prednosta filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici
Next Post: Povstalecká dráma na Poľane

Related Posts

  • Jozef Glabič – muž, ktorý stál na čele mesta viac ako štvrťstoročie Osobnosti histórie
  • JURAJ SLÁVIK–NERESNICKÝ Osobnosti histórie
  • Najstarší banskobystrický spis Osobnosti histórie
  • MICHAL KÖNIGSBERGER – banskobystrický banský podnikateľ     Cechy a remeslá
  • Život a dielo zlatníka Karola Miškovského Cechy a remeslá
  • Ako vojaci v mestskom parku hudobný altánok stavali 1. svetová vojna

Najnovšie články

  • Stupa na 1 km
  • Zlatý potok
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 2.

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU Záujem máme aj o začiatočníkov.

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (5)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (8)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (32)
  • Anna Senčeková (11)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Ako vojaci v mestskom parku hudobný altánok stavali 1. svetová vojna
  • KAMENNÉ MORE – MALACHOV Permoňácke potulky a podujatia
  • Jarná fialovo-červená v mestskom parku Fauna a flóra
  • RUSI V BANSKEJ BYSTRICI V ROKU 1849 (3. ČASŤ) História mesta
  • Nie je koliba ako koliba Stavby a architektúra
  • Z histórie turistického značenia v okolí Banskej Bystrice Šport a turistika
  • Scotus Viator navštívil aj Banskú Bystricu Osobnosti histórie
  • Vodu, vodu, nechcem ja ju… História mesta

Najnovšie články

  • Stupa na 1 km
  • Zlatý potok
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 2.

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2026 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať {vendor_count} dodávateľov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}