Pokál Jozefa Glabitsa

Pokál Jozefa Glabitsa

Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea

Posledným storočím veľkých zlatníkov v meste Banská Bystrica bolo 19. storočie. Zo zlatého štvorlístka Libay, Sodomka, Rosenberger a Hritz, prvý menovaný dokázal majstrovstvo zlatníka európskeho formátu prostredníctvom diela – pokálu, ktorý bol vyhotovený ako dar pre richtára Jozefa Glabitsa. Je pozoruhodné, že všetci štyria spomínaní zlatníci sa stretli pri tvorbe tohto unikátneho diela. Samozrejme taktovku držal pevne v rukách majster Samuel Libay.

Pozlátený pokál zo striebra darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823. Pokál predstavuje unikátnu zlatnícku prácu tepaného, liateho a rytého pozláteného striebra. Na profilovanej kruhovej nohe, nádobe a vrchnáku sa nachádza plastická godrona, pripomínajúca vajcovec (godrony sa v umeleckých remeslách objavujú v renesancii a klasicizme) a akantové listy (ide o paznechtík ostnatý, rastlinu z oblasti Stredozemného mora a z trópov). Akant sa svojimi tvarmi vždy prispôsobuje vládnemu slohu, zvyčajne má podobu voľných listov, rozvilín alebo ružíc, doplnených tyrkysmi. Na vrchnáku je umiestnená kytica s ametystmi a zafírmi. Po obvode sa nachádza strieborná nápisová – dedikačná stuha, prerušovaná geometrickým ornamentom a erbom. Vo vlastnom  štíte erbu je umiestnená postava bohyne Justície, symbolu súdnictva, so zviazanými očami, symbolom nestrannosti. V jednej ruke drží váhy, zvažuje vinu a nevinu. V nápisovej striebornej stuhe sa nachádzajú tri symboly s rytými latinskými textami.

1. symbol predstavuje podávajúce ruky
2. symbol je hlavný dedikačný latinský nápis:

„IOSEPHO GLABITS ab anno 1823 ex voto omnium, communibus suffragiis die 28. Jan. 1835 iterum et tertium Judici Civium Animi“.

„Jozefovi Glabičovi, od roku 1823 z vôle všetkých občanov spoločnými hlasmi dňa 28. januára 1835 opäť po tretí krát zvolenému richtárovi“.

3. symbol s nápisom:

„ Laeti et grati Cives Lib[erae] Reg[iae] ac Mont[anae] Civitatis Neozoliensis “.

„Radostní a vďační občania slobodného kráľovského banského mesta Banskej Bystrice“.

Pod nápisovou stuhou sa nachádza 24 kusov tyrkysových očiek, vsadených do rastlinného ornamentu. Pokál je unikátne navrhnutý a skonštruovaný. Po rozobratí sa skladá z 9 častí. Vo vnútri vrchnáka sa nachádza odnímateľná vnútorná časť v tvare kvetu s lupeňmi. Na lupeňoch sú vyryté mená členov vnútornej rady, richtára, mestských sudcov a advokátov z Banskej Bystrice, zvolených počas mestských volieb 28. januára 1835. Na vrchnom kvete s piatimi lupeňmi sú vyryté mená: Ondrej Czilhert (mestský zástupca), Ján Sumrák (notár), Štefan Peťko (podnotár), Karol Szigethy (mestský advokát) a Michal Fischer (mestský zástupca). Na spodnom 12-lupeňovom kvete, symbolizujúcu novozvolenú 12-člennú mestskú radu, sú vyryté mená členov: Jozef Glabits (richtár), Michal Rárus (starosta), Ján Svetnický, Matej Sinovicz, Maximilián Ondrejkovič, Karol Invitty, Dr. Karol Wecker, Michal Fischer, Leopold Pierl, František Némethy, Alojz Schenko a Ondrej Czilhert.

Podobne ako vrchnák, je skonštruovaný aj samotný pohár, ktorého vnútro sa dá od plášťa oddeliť. Vo vnútornej časti sa z vonkajšej strany nachádza v nemeckom jazyku odkaz samotného autora Samuela Libaya. Uvádza sa v ňom, že pokál bol zhotovený na objednávku Samuelom Libayom, pozlátil ho Georg Sodomka. Tepanie bolo prevedené Franzom Rosenbergerom. Podstavec pokálu zhotovil Alois Hritz. Pokál je uložený v špeciálnom drevenom puzdre na mieru vyrobenom pre tento vzácny artefakt. Pokál bol vystavený na Mileniárnej výstave v roku 1896 v Budapešti.

Výška pokálu je 24 cm. Priemer postavy je 7,9 cm a priemer pokála je 9,1 cm.

Zbierkový predmet má za sebou pohnutú minulosť, v máji v roku 1993 bol odcudzený z depozitára Stredoslovenského múzea. Po nedobrovoľnom putovaní sa pokál našiel v Prahe, kde ho pražský šperkár a zlatník JUDr. František Vomáčka zreštauroval do terajšej podoby a dobrovoľne odovzdal polícii. Zachránil tým dielo pred znehodnotením alebo trvalým vývozom do zahraničia. V januári v roku 1994 bol predmet vrátený do zbierok Stredoslovenského múzea.

LITERATÚRA

1. JURKOVIČ, E.: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica, OZ Pribicer, Tlačiarne BB ISBN 80-969366-2-X, 2005
2. TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983

Autori fotografií: Jana Bedríková, Mgr. Art. Miloš Packo, PhDr. Filip Glocko