Prvý uhorský cirkus v Banskej Bystrici

Aj začiatky cirkusového umenia boli ťažké, a to nielen v Banskej Bystrici. Založiť si cirkus a snažiť sa s ním preraziť v zakonzervovanej Európe chcelo poriadnu dávku odvahy. Takí šialenci sa našli však vo veľkomestách, kde bol predsa len väčší predpoklad na získanie zvedavého obecenstva. Bola  tu totiž veľmi silná konkurencia  –  divadlo. Divadelné predstavenia mali už svoju tradíciu a mali aj svojich skalných divákov, mali svojich obľúbených hercov i svoje „primadony“.

Určitá časť obecenstva, hlavne mladých ľudí, vojakov  a študentov, však vždy túžila spoznávať niečo nové a neznáme. A práve toto všetko im sľuboval cirkus. Lenže cirkusové umenie, hlavne v jeho začiatkoch, nebolo ani trochu docenené. Celkom bežne sa používal výraz na trochu výstredného človeka: „ … a to je len taký cirkusant!“ To slovo „ cirkusant“  znelo dosť pohŕdavo a trvalo celé storočie pokiaľ získalo svoju vážnosť. Ale výnimočne sa ešte používa aj dnes!

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vznikol aj Prvý uhorský cirkus. Jeho správcom nebol nik iný, ako  v tejto brandži dobre známy Franc Dupsky. Svoje krstné meno písal niekedy ako Franc a niekedy ako Franz. V oboch prípadoch to znelo ešte po nemecky ako za rakúskej éry.

Takmer všetky cirkusy tej doby mali spoločné tri záležitosti:

Boli pojazdné  a takmer po celý rok kočovali buď po celej svojej krajine, navštevujúc väčšie mestá, alebo i po zahraničí, nechávajúc si teplejšie krajiny a mestá na zimu.

Ešte len málokde vydržiavali drahé a nákladné divé a exotické zvieratá.

Ich predstavenia mali nádych pohyblivého divadla a silne pripomínali mimikami pantomímu.

Do Banskej Bystrice zavítal Prvý uhorský cirkus v auguste v roku 1874. Svoj dočasný stan postavil na Dolných lúkach, kde sa zdržal dva týždne,  s pestrým programom každý deň. V niektorých dňoch, hlavne v sobotu a nedeľu, absolvoval aj po dve vystúpenia. Noviny Svornosť aj niekoľkokrát informovali, a to podrobne, o zaujímavostiach programu a jednotlivých vystúpení.

Tak 7. augusta 1874 priniesli túto informáciu – citujem:  „Cirkus Dupský.  Keď ct.  b. bystrické a okolité obecenstvo, na oznam tohoto mena, v dnešnom čísle  obsažený upozorňujeme, nemôžme premeškať spolu i pochvalne smieniť predstavovania p. Dupský-ho , ktorý vskutku šeckým, v obore jeho kunštárstva  robiť sa mohúcim nárokom, úplne vyhovieť vstave je, početné, šikovné osobníctvo, znamenite vyučené kone, skvelé obleky má pohotove a v každom ohľade, všetko možné, ku uspokojeniu  navštevovateľov jeho produkcií, vykonať sa usiluje. Mimochodom súc rečené, je Dupsky rodom  b. bystričan, a všetky takmer väčšie mestá Europy s pochvalou navštívil, čo tedy len ku tým  väčšej zaujatosti  zaňho, aj tunajšie obecenstvo, ponúkať môže. Od dnešku snížil i ceny.“

Tie isté noviny Svornosť však už 4. augusta 1874 priniesli o vystúpeniach  dosť podrobný prehľad. Citujem:

„Prvý uhorský Cirkus v B. Bystrici na dolních lúkach.

Dňa 11-ho Augusta veľké  predstavovanie; na závierku po prvý raz   Lúpežníci v Abruzzoch  alebo hrôzy od  Neaplu po  Rím.  Veľká historická divadelná nemo-hra v 3 oddieloch  s potýkaním sa a pochodmi peši  i koňmi, s tanci, pohybmi a obrazecmi /Tableaux/, vyvádzané skrze 20 osob spoločnosti.

Zajtrá v Stredu  12-ho Augusta veľké parádne  predstavovanie, s venovaním polovice  príjmov ku napomoženiu  miestneho  fondu-chudobných.

V Štvrtok  13-ho Augusta dvoje predstavovania. Popoludní o 5 osobytné predstavovanie  pre miestne školské dietky, pri snížených cenách, tak že  dietky na všeckých pľacoch len po 10 kr. platia.  –  Večer o 8 hod.  veľké beneficiálne  predstavovanie ,vo prospech brat a sestry  Dupsky. V obidvojích  bezplatné  losovanie jedného, malého, cenného koníka na rajtovanie.

V Pondelok 17-ho Augusta bude posledné predstavovanie.  –  O húfnu návštevu všetkých týchto, nadovšetko zábavných produkcií úctive prosí

                                                                                                                                    Franc  Dupsky

                                                                                                                                   správca cirkusu.“

A keď sa blížil záver pobytu v Banskej Bystrici, noviny Svornosť zase informovali 14. augusta 1874 o vystúpeniach cirkusu v posledných dňoch. Citujem:

 „ Už len štyri predstavovania.

 Dnes v Piatok 14-ho Augusta veľké predstavovanie vo vyššom rajtárstve , dressúre koní a gymnastike. K závirke  Mazeppa a jeho vyhnanie do pustatín ukrainskych;  – veľká nemo-hra prednášaná skrze  20  osob a 12  dobre vycvičených koní.

V Sobotu dňa 15-ho Augusta veľké parádne predstavovanie k odmene kunšt-rajtárky  slečny  Kláry;  na konci  Chinenská hostina, alebo jarmok v Pekkingu, a vyše sto všelijakých gymnastičných, kunštovných  produkcií; predstavené naraz skrze všetko osobníctvo.

V Nedelu dňa 16-ho Augusta dvoje predstavovania;  o 5 a 8 hod. popoludní.

V Pondelok dňa 17-ho Augusta neodvolatelne  posledné a rozlučné predstavovanie, vo prospech všeckých zábavníkov, s veľmi smiešnym  programom.

Najúctivejšie pozvanie svoje robí

                                                                                                                                     Franz Dupsky

                                                                                                                                   správca cirkusu.“

Franz Dupsky sa teda hlásil za Banskobystričana. Či to bolo v skutočnosti tak, sme neskúmali. Zostáva nám len veriť a tešiť sa, že ďalšie nečakané prvenstvo nám  padlo do lona našej histórie. Lebo byť otcom Prvého uhorského cirkusu nebolo len tak. Chcelo to mimoriadnu dávku odvahy.  Žiť ako veľká rodina, v ktorej je dvadsať akrobatov, pomocný personál a denne udržiavať v kondícii dvanásť cvičených koní, to vyžadovalo byť aj dobrým ekonómom, keď slovo logistika nebolo ani v slovníku cudzích slov, lebo taký ani nebol.

Ale Franz Dupský bol nielen dobrý manažér , ale aj dobrý žiak, neustále sledoval trendy vo vývoji tohto nového zábavného fenoménu, nielen na starom kontinente, ale aj za veľkou mlákou. Nedalo mu spávať, keď sa dočítal o nových trendoch v amerických cirkusoch. A aj sa vybral na študijnú cestu. S hrôzou zistil, že veľké americké zájazdové cirkusy sú skutočne veľké, o akých sa Európanom ani len nesníva.  Hlavne všetky mali svoje zakúpené alebo prenajaté pozemky v tesnej blízkosti železničných staníc. Mali sedemdesiat alebo aj deväťdesiat vlastných železničných vozňov a prenajímali len rušne na prepravu.  Veľký zverinec bol samozrejmosťou a to nielen na pozeranie , ale aj vystupovanie. Krkolomné čísla zatajovali dych a ženy omdlievali.

Dupský po návrate všetko zmodernizoval v rámci svojich finančných možností. Postupne sa stal priekopníkom moderného cirkusového umenia. A oslovenie  „cirkusant“ zrazu dostalo svoju vážnosť! Aj preto musíme byť naňho patrične hrdí.

Autor ďakuje banskobystrickému archívu za možnosť štúdia.