Aj začiatky cirkusového umenia boli ťažké, a to nielen v Banskej Bystrici. Založiť si cirkus a snažiť sa s ním preraziť v zakonzervovanej Európe chcelo poriadnu dávku odvahy. Takí šialenci sa našli však vo veľkomestách, kde bol predsa len väčší predpoklad na získanie zvedavého obecenstva. Bola tu totiž veľmi silná konkurencia – divadlo. Divadelné predstavenia mali už svoju tradíciu a mali aj svojich skalných divákov, mali svojich obľúbených hercov i svoje „primadony“.
Určitá časť obecenstva, hlavne mladých ľudí, vojakov a študentov, však vždy túžila spoznávať niečo nové a neznáme. A práve toto všetko im sľuboval cirkus. Lenže cirkusové umenie, 
hlavne v jeho začiatkoch, nebolo ani trochu docenené. Celkom bežne sa používal výraz na trochu výstredného človeka: „ … a to je len taký cirkusant!“ To slovo „ cirkusant“ znelo dosť pohŕdavo a trvalo celé storočie pokiaľ získalo svoju vážnosť. Ale výnimočne sa ešte používa aj dnes!
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vznikol aj Prvý uhorský cirkus. Jeho správcom nebol nik iný, ako v tejto brandži dobre známy Franc Dupsky. Svoje krstné meno písal niekedy ako Franc a niekedy ako Franz. V oboch prípadoch to znelo ešte po nemecky ako za rakúskej éry.
Takmer všetky cirkusy tej doby mali spoločné tri záležitosti:
Boli pojazdné a takmer po celý rok kočovali buď po celej svojej krajine, navštevujúc väčšie mestá, alebo i po zahraničí, nechávajúc si teplejšie krajiny a mestá na zimu.
Ešte len málokde vydržiavali drahé a nákladné divé a exotické zvieratá.
Ich predstavenia mali nádych pohyblivého divadla a silne pripomínali mimikami pantomímu.
Do Banskej Bystrice zavítal Prvý uhorský cirkus v auguste v roku 1874. Svoj dočasný stan postavil na Dolných lúkach, kde sa zdržal dva týždne, s pestrým programom každý deň. V niektorých dňoch, hlavne v sobotu a nedeľu, absolvoval aj po dve vystúpenia. Noviny Svornosť aj niekoľkokrát informovali, a to podrobne, o zaujímavostiach programu a jednotlivých vystúpení.
Tak 7. augusta 1874 priniesli túto informáciu – citujem: „Cirkus Dupský. Keď ct. b. bystrické a okolité obecenstvo, na oznam tohoto mena, v dnešnom čísle obsažený upozorňujeme, nemôžme premeškať spolu i pochvalne smieniť predstavovania p. Dupský-ho , ktorý vskutku šeckým, v obore jeho kunštárstva robiť sa mohúcim nárokom, úplne vyhovieť vstave je, početné, šikovné osobníctvo, znamenite vyučené kone, skvelé obleky má pohotove a v každom ohľade, všetko možné, ku uspokojeniu navštevovateľov jeho produkcií, vykonať sa usiluje. Mimochodom súc rečené, je Dupsky rodom b. bystričan, a všetky takmer väčšie mestá Europy s pochvalou navštívil, čo tedy len ku tým väčšej zaujatosti zaňho, aj tunajšie obecenstvo, ponúkať môže. Od dnešku snížil i ceny.“
Tie isté noviny Svornosť však už 4. augusta 1874 priniesli o vystúpeniach dosť podrobný prehľad. Citujem:
„Prvý uhorský Cirkus v B. Bystrici na dolních lúkach.
Dňa 11-ho Augusta veľké predstavovanie; na závierku po prvý raz Lúpežníci v Abruzzoch alebo hrôzy od Neaplu po Rím. Veľká historická divadelná nemo-hra v 3 oddieloch s potýkaním sa a pochodmi peši i koňmi, s tanci, pohybmi a obrazecmi /Tableaux/, vyvádzané skrze 20 osob spoločnosti.
Zajtrá v Stredu 12-ho Augusta veľké parádne predstavovanie, s venovaním polovice príjmov ku napomoženiu miestneho fondu-chudobných.
V Štvrtok 13-ho Augusta dvoje predstavovania. Popoludní o 5 osobytné predstavovanie pre miestne školské dietky, pri snížených cenách, tak že dietky na všeckých pľacoch len po 10 kr. platia. – Večer o 8 hod. veľké beneficiálne predstavovanie ,vo prospech brat a sestry Dupsky. V obidvojích bezplatné losovanie jedného, malého, cenného koníka na rajtovanie.
V Pondelok 17-ho Augusta bude posledné predstavovanie. – O húfnu návštevu všetkých týchto, nadovšetko zábavných produkcií úctive prosí
Franc Dupsky
správca cirkusu.“
A keď sa blížil záver pobytu v Banskej Bystrici, noviny Svornosť zase informovali 14. augusta 1874 o vystúpeniach cirkusu v posledných dňoch. Citujem:
„ Už len štyri predstavovania.
Dnes v Piatok 14-ho Augusta veľké predstavovanie vo vyššom rajtárstve , dressúre koní a gymnastike. K závirke Mazeppa a jeho vyhnanie do pustatín ukrainskych; – veľká nemo-hra prednášaná skrze 20 osob a 12 dobre vycvičených koní.
V Sobotu dňa 15-ho Augusta veľké parádne predstavovanie k odmene kunšt-rajtárky slečny Kláry; na konci Chinenská hostina, alebo jarmok v Pekkingu, a vyše sto všelijakých gymnastičných, kunštovných produkcií; predstavené naraz skrze všetko osobníctvo.
V Nedelu dňa 16-ho Augusta dvoje predstavovania; o 5 a 8 hod. popoludní.
V Pondelok dňa 17-ho Augusta neodvolatelne posledné a rozlučné predstavovanie, vo prospech všeckých zábavníkov, s veľmi smiešnym programom.
Najúctivejšie pozvanie svoje robí
Franz Dupsky
správca cirkusu.“
Franz Dupsky sa teda hlásil za Banskobystričana. Či to bolo v skutočnosti tak, sme neskúmali. Zostáva nám len veriť a tešiť sa, že ďalšie nečakané prvenstvo nám padlo do lona našej histórie. Lebo byť otcom Prvého uhorského cirkusu nebolo len tak. Chcelo to mimoriadnu dávku odvahy. Žiť ako veľká rodina, v ktorej je dvadsať akrobatov, pomocný personál a denne udržiavať v kondícii dvanásť cvičených koní, to vyžadovalo byť aj dobrým ekonómom, keď slovo logistika nebolo ani v slovníku cudzích slov, lebo taký ani nebol.
Ale Franz Dupský bol nielen dobrý manažér , ale aj dobrý žiak, neustále sledoval trendy vo vývoji tohto nového zábavného fenoménu, nielen na starom kontinente, ale aj za veľkou mlákou. Nedalo mu spávať, keď sa dočítal o nových trendoch v amerických cirkusoch. A aj sa vybral na študijnú cestu. S hrôzou zistil, že veľké americké zájazdové cirkusy sú skutočne veľké, o akých sa Európanom ani len nesníva. Hlavne všetky mali svoje zakúpené alebo prenajaté pozemky v tesnej blízkosti železničných staníc. Mali sedemdesiat alebo aj deväťdesiat vlastných železničných vozňov a prenajímali len rušne na prepravu. Veľký zverinec bol samozrejmosťou a to nielen na pozeranie , ale aj vystupovanie. Krkolomné čísla zatajovali dych a ženy omdlievali.
Dupský po návrate všetko zmodernizoval v rámci svojich finančných možností. Postupne sa stal priekopníkom moderného cirkusového umenia. A oslovenie „cirkusant“ zrazu dostalo svoju vážnosť! Aj preto musíme byť naňho patrične hrdí.
Autor ďakuje banskobystrickému archívu za možnosť štúdia.
