Dňa 29. augusta 1526 utrpelo uhorské vojsko katastrofálnu porážku od Turkov. V bitke zahynul aj uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Od tej chvíle začala Osmanská ríša neustále postupovať do vnútrozemia Uhorska smerom k územiu dnešného Slovenska. Tureckí vojaci dobývali jeden hrad za druhým – Budín, Ostrihom, Drégeľ, Balašské Ďarmoty, Sečany, Bujak, Fiľakovo, až sa ocitli pred bránami bohatých stredoslovenských banských miest vrátane Banskej Bystrice.
Cisár Ferdinand Habsburský na túto situáciu zareagoval v roku 1562 vymenovaním šľachtica Štefana Dobóa za vojenského kapitána banských miest a poveril ho ich obranou proti Turkom. Štefan Dobó zreorganizoval protiturecký vojenský obranný systém a doplnil ho dômyselným signalizačným systémom. Tento signalizačný systém dostal pomenovanie „protiturecký telegraf“. Jeho vznik spadá do roku 1564, keď sa v Banskej Štiavnici stretli zástupcovia stredoslovenských banských miest, kde prijali vojenský poriadok k ochrane oblasti stredoslovenských banských miest. Súčasťou tohto poriadku bol aj bod o vybudovaní signalizačného systému – vartoviek, ktorý by v predstihu upozornil obrancov hradov a obyvateľov miest a dedín na príchod tureckých vojakov: „Okrem toho, aby vpád nepriateľa bol zavčasu známy, treba držať strážnikov, ktorí výstražnými ohňami dajú na vedomie blíženie sa nepriateľa.“
Stráže mali byť umiestnené na viditeľných miestach, aby bolo obyvateľstvo informované o blížiacich sa Turkoch. Také stráže, resp. strážne veže boli postavené na vrchu Čabraď, na Strážnej veži v Krupine, na vrchu Sitno, pri Banskej Štiavnici na Liptovskom vrchu, pri Zvolene na Pustom hrade. Štefan Dobó, hlavný tekovský župan, k tomu zriadil stráže na levickom a vígľašskom hradnom panstve. Ďalšie stráže boli umiestnené pri Banskej Bystrici na vrchu Daukušwald a pri Hrone na vrchu Zamrzlô, pri Ľubietovej na vrchu Hohenstein, na ľupčianskom panstve na Ostrom vrchu oproti Lučatínu, vo svätokrížskej krajine (dnes Žiar nad Hronom) na mieste starého hradu nad teplými kúpeľmi, čiže nad Sklenenou hutou (dnes Pustý hrad nad Sklenými Teplicami) a na mieste starého hradu nad Brezničkou, odkiaľ je dobrý výhľad na Žarnovicu a smerom na Svätý Beňadik.
Tieto výstražné ohne sa mali zapáliť len vtedy, ak príde správa, že nepriateľ tiahne do krajiny. Okrem ohňa sa mala použiť ako signál aj streľba. Jeden výstrel upozorňoval na ostražitosť, dva výstrely „nepriateľ už tiahne“, tri výstrely „Turci sú už v krajine“.
V rámci svojho historického chotára mala Banská Bystrica dve signalizačné stanoviská. Prvé bolo na Zamrzlom (časť vrchu Urpín), kde bola v roku 1587 postavená strážna veža – Vartovka. Druhé signalizačné centrum sa nachádzalo na vrchu Daukušwald (Daukov les). Skutočnosť, že tento unikátny systém naplnil svoje poslanie, dokladá aj fakt, že Turci nedobyli ani jedno stredoslovenské banské mesto. Zaujímavá by bola jeho obnova a to nielen pre využitie v rámci cestovného ruchu. Prepojila by sa tak minulosť s prítomnosťou a bol by to aj doklad toho, že táto „protiturecká bašta“ práve na území Slovenska definitívne zastavila výboje Osmanskej ríše do Európy.
Literatúra:
Benčová, D., Sklenka, V.: Horné Opatovce, 2012.
Eliáš, M.: Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov, 2013.
