Už dlhší čas sa systematickejšie venujeme špeciálne sledovaniu našej banskej histórie. Je to pochopiteľné, veď baníctvo prinieslo nášmu mestu v minulosti slávu aj bohatstvo. Meď, striebro, ortuť, ale aj množstvo iných darov zeme sa tu ťažilo. Nezaujímajú nás len staré bane, ale aj zmienky, legendy a písomnosti. Podľa dochovaných legiend sa nám už podarilo znovu objaviť bane v Sielnici. Preto je pre nás každá historická zmienka o to zaujímavejšia. S baníctvom si automaticky spájame najmä veľké ložiská v blízkom okolí Banskej Bystrice, už menej niektoré iné lokality, ale o tom, že by sa ťažilo aj blízko Zvolena, vieme len veľmi málo. Jeden taký náznak je zachytený v spise Carla Otta Mollera, ktorý hovorí o Rybárskych kúpeľoch. Spis sa zachoval v ostrihomskom archíve, preložil ho Augustín Rebro a my sme v ňom našli veľa zaujímavého a podnetného. Vo svojom spise sa zmieňuje o území medzi Zvolenom a Sliačom, ktoré oplýva sírnymi a kamencovými ložiskami. Mala tu byť baňa na síru, ako sám píše: kedysi bola využívaná, no prednedávnom už bola pre nepriazeň občianskej vojny opustená a zničená. K danému miestu sa viaže aj legenda, ktorú C. O. Moller zachytil: Keď ktosi zo Zvolenčanov pred koncom minulého storočia preorával svoje polia, takmer tisíc krokov vzdialené od mesta smerom na východ stalo sa, že jeho pluh neobvykle pevne uviazol, hoci na tom poli nebolo skál. Pretože niečo také sa tu nezvyklo stávať, vytiahol pluh zo zeme, zvedavo si prezrel prekážku a našiel zlaté prúty o hrúbke tenšieho pisárskeho brka.
Podľa Augustína Rebra miesto, kde sa táto udalosť odohrala leží pravdepodobne niekde pod Borovou Horou. Nález takéhoto množstva zlata sa nedal utajiť. Dozvedel sa o nich aj veliteľ cisárskej légie pán de Vitry, ktorý kúpil časť nálezu. Legenda hovorí o tom, že urodzený pán si myslel, že na tomto poli sa nachádza zlatá ruda a že nález je vyrastený zlatý kvet, ktorého koreň alebo matrica bude hlbšie v zemi. Vykopal tu jamu podobnú banskej šachte, mala mať hĺbku 20 siah, približne 37 metrov, ale našli iba bielu ílovitú horninu a jamu rýchlo zaplavila voda. A
týmto skončilo hľadanie zlatej rudy pri Zvolene. Zaujímavé informácie o baníctve v tejto oblasti sú pozoruhodné a
rozširujú naše poznanie o celkovej situácii v baníctve v našej oblasti. Zaujímavejšie by bolo, keby sa podarilo nájsť zvyšky po banskej činnosti, najmä po spomínaných sírnych baniach. Ťažko povedať, čo za zlato sa mohlo pri Zvolene nájsť, ak sa táto legenda zakladá na pravde, bude skôr zaujímavá pre archeológov, nakoľko by mohlo ísť o starý poklad. To sa však už asi nedozvieme. A čo z toho vyplýva pre nás dnes? Existuje tu zaujímavá legenda, ktorá môže v sebe obsahovať racionálne jadro. Aby sa však potvrdilo alebo vyvrátilo to, čo nám C. O. Moller zachoval, je potrebných veľa hodín výskumov v archívoch, veľa kilometrov nachodených v teréne a hlavne veľa šťastia. Ale aj o tom je pátranie po tajomstvách minulosti.
Richard R. Senček
Bystrický Permon 2/2013 s. 5
Spracované na základe prekladu Augustína Rebra zabudnutého diela Carla Otta Mollera O Rybárskych kúpeľoch približne z roku 1722.
- Karol Otto Moller – De Thermis Ribariensibus
- REBRO, Augustín. 2000 Karol Otto Moller a kúpele v Sliači In Z dejín vedy a techniky na Slovensku XVIII. Vydal Historický ústav SAV; Slovenská spoločnosť pre dejiny vied a techniky pri SAV. Bratislava : 2000. strana 41 – 56. ISBN 80-88880-40-8
