Väčšina dnešnej Skuteckého ulice bola postavená na starom pohrebisku (zvanom i chmelnica), ktorého podstatnú časť tvoril katolícky cintorín a bližšie k mestu bol situovaný menší evanjelický cintorín. Pochovávanie na oboch cintorínoch ukončili v roku 1882. Skuteckého ulica sa napája na Hornú ulicu v jej najširšej časti. Jej vznik a otvorenie, popri vtedajšom Kos-tole sv. Ducha, spadá do roku 1891. Dôvodom otvorenia ulice bola skutočnosť, že o rok neskôr na jej opačnom konci sa začala výstavba areálu vojenských kasární. Tie dokončili v roku 1893. Kostol sv. Ducha mierne zasahoval do ulice a prekážal ďalšej výstavbe. Preto ho v roku 1895 zbúrali. Zároveň s jeho asanáciou začali v jeho blízkosti stavať budovu Katolíckeho tovarišské-ho spolku (dlhé roky za „socializmu“ patrila PKO). V roku 1896 dokončili rohovú budovu, tzv. Hungáriu, ktorá najskôr slúžila ako nájomný dom Banskobystrickej mestskej sporiteľne. Zanedlho (15. septembra 1897) v ňom otvorili aj hotel a kaviareň. V časti budovy od roku 1911 sídlil Poštový a telegrafný úrad a od roku 1921 aj Finančné riaditeľstvo.
Ďalšou budovou, ktorá pribudla na ulici, bolo Evanjelické gymnázium postavené v rokoch 1894-95 na bývalom evanjelickom cintoríne (nákladom 18 000 zlatých). Spolu s kasárenským areálom bolo gymnázium jediným objektom, ktoré vtedy stáli na terajšej Skuteckého ulici. V tomto období (do roku 1896) sa ulica nazývala Kasárenská. Jej výstavba pokračovala aj v nasledujúcich rokoch. V období rokov 1896-98 postavili areál Krajského súdu a väznice, tzv. sedriu. Na súde začali „úradovať“ 15. októbra 1898. V rokoch 1897-98 boli na pravej strane ulice, oproti súdu, postavené dve súkromné vily (dvojdom), spojené bočnými stenami. V jednej z nich má dnes sídlo Bábkové divadlo na Rázcestí. V roku 1899, na tej istej strane ulice dokon-čili rohový súkromný nájomný dom, ktorý pristavali ku Katolíckemu tovarišskému spolku. V roku 1900 začala regulácia ulice a taktiež v tomto roku mestské predstavenstvo rozhodlo o stavbe Chlapčenskej meštianskej a Vyššej obchodnej školy. Mesto na tento účel zakúpilo za 1 800 korún pozemok a stavbu ukončili v roku 1903 nákladom 138 310 korún (v roku 1932 k budove dostavali južné krídlo – smerom do Hornej ulice). V roku 1901 mesto darovalo susedný pozemok na stavbu Obchodnej a priemyselnej komory. V tom istom roku dostala Bansko-bystrická mestská sporiteľňa (Hungária) povolenie na zavedenie acetylénového osvetlenie do kaviarne a hotela. V roku 1903 pristavali vo dvore Katolíckeho tovarišského spolku poschodo-vú budovu.
V tomto roku sa taktiež presťahovala žandárska stanica z budovy barbakanu do novopostavenej budovy na rohu dnešnej Kukučínovej a Skuteckého ulice (neskôr nazývanej Späthova vila). V rokoch 1904-1905 za meštianskou školou postavili budovu Obchodnej a priemyselnej komory (dnes sídlo Špecializovaného trestného súdu). Medzi novšie objekty na Skuteckého ulici môžeme zaradiť budovu bývalej Odbornej kovorobnej školy (neskôr Stredná stavebná priemyslovka, od roku 2014 Všeobecná zdravotná poisťovňa), ktorú postavili v roku 1934.
Dnešná Skuteckého ulica za vyše 120 rokov svojej existencie prešla mnohými historic-kými epochami, pre ktoré boli charakteristické búrlivé a často i protichodné dejinné momenty. Svedčia o tom aj jej názvy, ktoré sa za tento relatívne krátky čas vystriedali na priečeliach jej budov. Prvý a dnes už takmer zabudnutý názov bol Kasárenská ulica. Toto pomenovanie však nevydržalo dlho, pretože už v roku 1896, pri príležitosti milénia – tisíceho výročia „príchodu“ staromaďarských kmeňov do našej oblasti premenovali ulicu na Dr. Deák Ferencz utcza. Vtedy bolo pomerne bežným javom pomenovávať, resp. hromadne premenovávať ulice prevažne po maďarských národných dejateľoch. Po vzniku I. Československej republiky a stabilizovaní pomerov (v marci roku 1919) ulicu premenovali na Súdobnú. V rokoch Slovenského štátu niesla názov Hitlerova. Po skončení II. svetovej vojny – koncom 40. rokov ulicu premenovali na Stalinovu. Začiatkom 60. rokov došlo k ďalšej zmene. Ulicu nazvali Obrancov mieru. Táto skutočnosť sa pre mnohých Bystričanov stala zdrojom vďačných posmeškov v súvislosti s jej dvoma predošlými názvami: „obrancovia“ mieru Stalin s Hitlerom.
Text a obrázky: Ján Baláž
Pohľadnica z roku 1905. Prvou stavbou na novootvorenej ulici (dnes D. Skuteckého, vtedy Kasárenskej) boli budovy Mestskej pešej kasárne, ktoré postavili na konci ulice v rokoch 1892-1893
Rok 1925. Jedna z kasárenských budov
Druhou stavbou postavenou v roku 1894 na dnešnej Skuteckého ulici bola budova Katolíckeho tovarišského spolku (za „socializmu“ PKO)
Novopostavená budova evanjelického gymnázia bola v poradí treťou stavbou, ktorá pribudla v ulici v rokoch 1894-1895
Rok 1925. Po zrušení evanjelického gymnázia v jeho priestoroch do roku 1934 sídlil Štátny učiteľský ústav
Rok 1898. Budovu dnešného Krajského súdu postavili v rokoch 1896-1898. Svoju činnosť súd začal 15. októbra 1898
Rok 1913. Rohový nájomný dom postavili oproti evanjelickému gymnáziu v roku 1899
Rok 1925. Budovu chlapčenskej meštianskej školy postavili v rokoch 1901-1903 nákladom 138 310,- korún
Začiatkom XX. storočia za Krajským súdom postavili budovou Kráľovskej štátnej obchodnej školy
Rok 1925. Budova Štátnej obchodnej akadémie
Rok 1925. Budovu Obchodnej a priemyselnej komory postavili vedľa chlapčenskej meštianskej školy v roku 1905. Dnes v týchto priestoroch sídli pracovisko Špecializovaného trestného súdu
Súkromná vila staviteľa Juraja Hudeca z roku 1906. J. Hudec mal stavebnú firmu spolu s Ľudovítom Rosenauerom. Jurajov syn Eduard Ladislav Hudec sa v 20. a 30. rokoch minulého storočia stal významným architektom svetového mena. Väčšinu pracovnej kariéry prežil v čínskom Šanghaji
Medzi rokmi 1907-1913. Súdobná ulica s vojakmi pochodujúcimi do mestských kasární
Budovu Kovorobnej školy postavili v roku 1934. Škola predtým – od svojho vzniku v roku 1913 – sídlila na námestí, v dome č. 14
