TRÁVA V HISTÓRII BANSKEJ BYSTRICE
Okolie Banskej Bystrice je charakterizované značnou rozlohou lesov a lúčnych porastov. Tento fenomén sa odráža aj na skladbe mestskej zelene. Aj tu prevládajú rôzne dreviny a kríky, ktoré vhodne dopĺňajú trávne porasty. Nie vo forme lúk, ale ako kultivované trávnikové plochy. Bolo tomu tak aj v minulosti? Skúsme nazrieť do „dejín“ trávy a na symboly s ňou spätými v historickej Banskej Bystrici, ktorej niektoré chotáre nesú nepriamo jej meno. Štruktúru mestskej zelene tvoria rôzne druhy stromov, krov a mestské trávniky.
Urpín. Prírodná dominanta Banskej Bystrice (510 m n. m.). Známa viacerými zaujímavosťami, ale pre mno-hých z nás aj tým, že je tu chránené územie Urpínska lesostep s rozľahlou lúkou nad mestom. Predpokladá sa, že tu kedysi bola aj osada, pričom obyvatelia sa zrejme zaoberali pastierstvom (ovce, dobytok), resp. aj uhliarstvom. Napriek tomu, že táto lúka je mimo historického centra mesta, nedalo mi ju obísť, pretože je jednou z najväčších lúčnych plôch v okolí mesta a má aj svoju historickú hodnotu. A je aj riadne kosená, čím sa udržiava jej biodiverzita. Z Urpína je to iba skok do historického jadra. Vlastné námestie bolo v minulosti (a v podstate je aj dnes) kamenným námestím. V minulosti neboli pred meštianskymi domami žiadne tráv-naté plochy. Výnimkou bol snáď malý kúsok trávnatej plochy, ktorá sa nachádzala v priestore dnešnej fon-tány a tzv. čiernej ihly. Ináč by sme tam nenašli ani stebielko trávy. Na druhej strane predsa len sú tu určité náznaky na existenciu a využívanie trávnatých porastov. Na mieste dnešnej katedrály sv. Františka Xavers-kého stál kedysi dom Michala Königsberga aj s kaplnkou sv. Jána Krstiteľa. V testamente z roku 1503 sa pri-kazuje budúcemu majiteľovi užívať priľahlú záhradu a lúky. Obytné domy na dnešnej Kapitulskej ulici sa v 17. storočí podobali domom na rínku – nemali predné záhrady či trávne plochy. Výnimkou bol dom uhors-kého palatína Františka Vešeléniho, stojaceho uprostred zelene. Aj dnes je pred budovou Diecézneho pasto-račného centra pekne udržiavaný trávnik (aj krásne kvitnúca magnólia). Rok 1577 je zaujímavý z dvoch hľa-dísk. Jednak sa pokladal za hrozivý letopočet, pretože sa zjavila kométa. O vysvetlene tohto astronomického javu požiadali J. Pribicera, ktorý vydal o rok neskôr Traktát o kométe. Umelecky to opísal I. Chromek (1998) vo svojom Hvezdárovi z medeného mesta. Druhý pohľad je symbolika čísla 7, ktoré pripomína kosu. Nástroj nevyhnutný pre kosenie lúk. Tráva vo forme sena je nešťastne spojená s osudmi mesta. Bolo to v roku 1761 (opäť symbol kosy – číslica 7) kedy v meste vypukol druhý najväčší požiar v Európe. Začalo sa to zhorením 50 fúr sena v Lazovnej ulici. O ostatné sa už postaral prudký severák. Zhorelo 305 domov a umrelo 132 ľudí. Na miestach zlomu zvyškov mestských hradieb sa nachádzalo Dievčenské gymnázium (dnes FPVMV UMB), ktoré dodnes skrášľuje pekný trávnik. Neďaleko od tohto miesta je Mestský park, v minulosti známy ako Dolné lúky, ktoré nazývali aj Špitálske lúky, pretože boli majetkom kostola sv. Alžbety (dnešná Dolná ulica). Boli situované na západ potoka Bystrica a v prvej polovici 18. storočia slúžili armáde (cvičisko, strelnica). V 40. rokoch 19. storočia sa na nich začalo s výsadbou rôznych stromov, čím sa vytvoril základ Mestského par-ku. V jeho blízkosti leží Hušták. Jeho historický názov siaha až do 14. – 15. storočia a označoval sa aj ako Dolné námestie. Podľa obrazu neznámeho maliara (1495) tu býval senný trh (podobnosť so Senným námes-tím v Prahe, dnes Václavské námestie). Pôvod označenia chotára Karlovo je spätý s rodinou toho istého me-na, ktorá sa spomína už v roku 1326. Na bývalých lúkach dnes stoja rodinné domy. Označenie lúčnych plôch na východ od mesta nesie aj dnes názov Bánoš, ktorý je známy z predajnej zmluvy už od roku 1379. Pred týmto termínom patrili bývalé lúky Slovákovi Banošovi. Lúky (alebo ich časť) existujú aj dnes. Lúky sa vys-kytovali aj v bývalých samostatných obciach, ležiacich v blízkosti Banskej Bystrice. Platí to pre Sásovú, o čom svedčí fakt, že obec mala v roku 1715 lúk na 6 a pol chlapa (asi 2,6 ha). O päť rokov neskôr to už bolo na 12 koscov (asi 4,8 ha). Podobne aj v Rudlovej bola rozloha lúk v roku 1715 na 12 koscov (približne 4,8 ha). Existenciu lúčnych porastov asi najviac potvrdzujú názvy dvoch chotárov mimo historického centra mesta. Ide o Horné a Dolné lúky. Horné lúky sa rozprestierali na východ od mesta a v dnešných pomeroch ich mô-žeme lokalizovať v oblasti medzi budovami Domu kultúry a Všeobecnej úverovej banky, autobusovou a že-lezničnou stanicou, bývalou pílou a hranicou obce Majer. Niesli aj meno Zámocká či Hradná lúka. S proble-matikou kosy sú spojené ďalšie dve miesta na mape Banskej Bystrice. V Kostiviarskej, založenej v 14. storočí, fungoval v 18. a 19. storočí železný hámor. Okrem iného sa tu vyrábali aj kosy. V kostole sv. Antona a sv. Pavla pustovníkov v Sásovej bol kedysi umiestnený oltár sv. Žofie (1440). Na ňom sú znázornené dva kosá-ky. Žiaľ, nie na skosenie (zber) trávy, ale tentokrát ako mučiace nástroje dvoch chlapov, ktorí trestajú neja-kého neštastníka (svätca). V zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici sa nachádza aj oboj-stranný modrofarbený damašek s motívmi štyroch ročných období. Jedno z nich symbolizuje opäť kosák, v tomto prípade už naozaj na zber trávy. Trávnaté plochy nachádzame aj na cintorínoch. Existuje však pod-statný rozdiel medzi kresťanskými cintorínmi (hroby vyčnievajú nad povrch pôdy) a ostatné plochy pred-stavujú chodníky a trávniky. V minulosti boli hroby jednoduché, tvorené navŕšenou zeminou. Tá postupne zarástla trávou (Majte úctu k tráve, iba tá si bude na vás spomínať na vašom hrobe). Aj dnes sú niektoré hroby ozdobené pekným mini trávnikom. Väčšie trávnaté plochy majú židovské cintoríny. Tu nad povrchom pôdy vyčnievajú iba kamenné dosky a ostatnú plochu predstavujú trávniky (Rudlovská cesta).
V nedávnej minulosti vznikli na „zelenej lúke“ banskobystrické sídliská Fončorda a Rudlová-Sásová. Žiaľ, v súčasnosti padli mnohé – aj menšie – trávnaté plochy v meste na výstavbu rôznych budov a často sa trávni-kové plochy patrične neošetrujú.
Norbert Gáborčík
Bystrický Permon 1/2013 s. 3
