RUSI V BANSKEJ BYSTRICI V ROKU 1849 (3. ČASŤ)

Podľa oficiálnych záznamov vyčlenil generál Grabbe kolónu, ktorá sa skladala zo 16 práporov pechoty, 22 rôt (eskadrón) jazdy a 56 kanónov – tvorilo ju celkom 17 610 vojakov.¹ Ale vojsko potrebovalo dennú stravu. K tomuto účelu sa spotrebovali aj zásoby mesta. Každý cirkulárny² (Ringház) dom hneď v prvý deň dostal dva metrické centy múky. Z nich sa muselo napiecť 43 a pol pecňa chleba o váhe tri funty a sedem lótov (1,750 dkg). Múku vydávali z improvizovaného veľkého skladu v Slovenskom kostole³. Obyvatelia sa ponáhľali, aby si prevzali určený podiel zrna a do stanoveného času ho aj spracovali.⁴ 17. augusta, dve ruské vojenské hudby koncertovali pred palácom biskupa. V ňom bol ubytovaný generál Grabbe aj so svojím súrodencom. Svojím vystúpením spríjemňovali letný čas a súčasne sa pripravovali aj na oslavný ceremoniál nasledujúceho dňa. „HabsburgLothringeni ház“ (dom) si 18. augusta pripomínal 19. narodeniny cisára Františka Jozefa.⁵

Príslušníci ruskej armády slávili sviatok „Premenenie Pána“.⁶ Zrána sa z biskupského paláca pohol slávnostný sprievod, v čele s generálom Grabbem. K sprievodu sa pripojili v plnom počte členovia mestskej rady aj banskej komory. V nemeckom farskom kostole (kostol Nanebovzatia Panny Márie) sa uskutočnila rímskokatolícka svätá omša. Po nej sa prítomní premiestnili na hlavné námestie s tribúnou. Priestor okolo
zabezpečovali štyri pešie stotiny. Nasledovala pravoslávna bohoslužba⁷ celebrovaná niekoľkými popmi⁸.

Pravoslávny obrad sa končil kropením svätenou vodou⁹ a bozkaním kríža. Ako prví pobozkali kríž samotní
duchovní, nasledoval generál Grabbe, dôstojníci a po nich všetci prítomní, ktorí predstúpili pred pravoslávnych duchovných. Počas bozkania kríža zneli zvony a salvy z kanónov. Po ukončení pravoslávnej
bohoslužby prítomné jednotky defilovali pred veliteľským zborom a vrátili sa do tábora. Cisársky komisár Mattyus pripravil na počesť dôstojníckeho zboru o 16. hodine v župnom dome¹⁰ veľkolepý obed. Uvedenú
pasáž Emil Jurkovich zakončil konštatovaním, že „zábava prebiehala popíjaním maďarského vína pri naozaj ruskej zábave. Otvorenými oblokmi prenikal, do inak pokojnej Kúpeľnej ulice¹¹, značný hluk a ku
koncu hostiny sa von oblokmi vyhadzovali taniere, fľaše, poháre, ba aj peniaze. Napriek nebezpečenstvu (ujmy na zdraví) takmer stálo za to tam ísť.“¹² Akoby Emilovi Jurkovichovi nebolo známe tvrdenie o podobnom životnom štýle uhorskej šľachty, ktorá ho s okázalosťou a s pýchou dávala najavo ako doma, tak aj v cudzine¹³.
A v rámci priebehu pravoslávnej bohoslužby zaznamenal skutočnosť, že „(Michal) Rárus, bývalý richtár mesta a nový cisársky komisár, ako oddaný luterán zanietene bozkáva krucifix (kríž s ukrižovaným Kristom)
a pokorne prijíma svätenú vodu“.¹⁴ Banskobystrickí obyvatelia zažili 22. augusta 1849 ďalšiu
nezvyčajnú udalosť. Horné lúky¹⁵ sa stali miestom veľkej vojenskej prehliadky. Zúčastnilo sa na nej 12 000 vojakov, 500 koní a 24 kanónov.¹⁶ V ten istý deň (22. august 1849) sa 19 občania „Liptovskosvato-Mikulášski“ stretli s generálom Pavlom Grabbem. Medzi nimi sa nachádzal aj Michal Miloslav Hodža. V texte letáku, s názvom „PRÍPIS PRIATELSKÝ ku slovenským Občanom v Banskej Bystrici a celej Zvolenskej Stolici“, sa uvádzalo: „…Osvedčili sme Jeho Excellencii ochotnost Liptovských Občanov, napomocni byt vedlä najvyššej
možnosti potrebám Cisarsko – ruského pomocného vojska, ktorô Liptáci, jako svojich slavianskych Bratov s velikou vdäčnosťou prijali i prijimajú.“¹⁷ A text pokračoval výrazom „slovom dobrého smýšlänia“,
čím sa myslelo napomenutie postoja, ako obyvateľov Banskej Bystrice, tak aj všetkých obyvateľov Zvolenskej stolice. „Lebo vidělo sä nám, že u Vás niet napospol takého smýšlänia, jako v Liptove“. Nasledujúcu noc, po prehliadke, krátko po polnoci, objavili sa v meste dvaja kuriéri – uhorský a ruský. Tí okamžite odovzdali
Grabbemu svoje depeše. Generál následne už v skorej rannej hodine (o 2. hod.) vydal nariadenie zrušiť tábor a pripraviť sa na pochod. O 9. hodine stáli oddiely pripravené na odchod. Smerovali cez Štiavnicu pod Komárno. V meste opäť ostala len malá posádka, ktorá sa ubytovala v drobných drevených búdkach na trhovisku, nadol od Mariánskeho stĺpu.¹⁸ V Banskej Bystrici sa tak vysoký počet ruských vojakov už neobjavil. 

(ukončenie nabudúce)
Robert Hoza, Bystrický Permon 3/2016, s. 8

Poznámky:
1. Jurkovich, E.: Besztercebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 105.
2. Prví osadníci nemeckého pôvodu stavali domy na svahu západne
od mestského hradu. Podľa najstaršieho záznamu ich bolo tridsaťdva.
Obyvatelia domov sú považovaní za pôvodných zakladateľov mesta.
Neskôr sa počet rozšíril o 5 domov z dnešnej Dolnej ulice a Lazovnej
ulice. Včlenili sa do kruhu cirkulárnych domov (Ringhaus) a tým ich
majitelia získali ako výsady tak aj povinnosti. Tvorili jadro starého mesta,
ktoré ohraničoval ochranný val. In: Jurkovič, E.: Dejiny kráľovského
mesta Banská Bystrica, 2005, str. 421
3. Windische Kirche – menší hradný kostol označovaný aj ako Kostol sv. Kríža
4. Jurkovich, E.: Besztercebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 105. Pritom
mestská rada v stredoveku zriadila v Baníckej bašte suchý mlyn. Obyvatelia
mesta si tam mohli v prípade obliehania mesta zomlieť obilie. Počítali aj s
tým, že vodný mlyn pri Starobinci sv. Alžbety, by nemusel byť použiteľný.
In: Jurkovič, E.: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica, 2005, str. 48.
5. František Jozef sa narodil (*) 18. augusta 1830. 6. V kalendári Pravoslávnej cirkvi Premenenie Pána (Преображение
Іисуса Христа) predstavuje jeden z 12 hlavných sviatkov. V cirkevnom
roku priťahuje oveľa väčšiu pozornosť ako je to v Rímskokatolíckej cirkvi.
V Kristovom živote sú dva momenty s ním spojenej Jeho Božskej slávy.
Prvým je premenenie na vysokom vrchu (Premenenie sa spája s vrchom
Tábor) kedy nestvorené svetlo Jeho Božstva viditeľne svietilo cez odev
Jeho tela. Druhým je zmŕtvychvstanie, kedy pod tlakom božského života
praskol hrob a Kristus sa triumfálne vrátil od mŕtvych. V pravoslávnej
bohoslužbe a duchovnosti sa kladie na tieto dve udalosti významný
dôraz. (Vyjadrenie biskupa Teofana Zatvorníka uvedené v „Timothy
Ware – Pravoslávna cirkev Vierouka“, str. 31)
Pravoslávna cirkev, riadiaca sa Juliánskym kalendárom, sviatok Premenenia Pána slávi 19. augusta. Na túto skutočnosť, ako aj na ďalšie
nasledujúce postupy v Pravoslávnej cirkvi ma upozornil pplk. Marek
Ignacik, PhD. pravoslávny vojenský duchovný a dekan Veliteľstva
vzdušných síl Zvolen.
V NZ sa Premenenie Ježišovo nachádza v Mt 17 1-9; Mk 9 2-9; Lk 9 28-36. 7. Mohla to byť svätá liturgia. Pravdepodobnejšie je, že to bol „молебен“
krátka pobožnosť.
8. Emil Jurkovich v „Besztercebánya az 1848 – 49. Évi; str. 106“ uviedol
štyroch popov. Výraz „pop“ sa používal bežne v období 19. storočia.
V súčasnosti je v Pravoslávnej cirkvi zaužívaný výraz duchovný alebo
duchovný otec. 9. Emil Jurkovich v „Besztercebánya az 1848 – 49. évi“ použil slovo
„behintés“,v preklade „posypanie“. V Pravoslávnej cirkvi sa praktizuje
v rámci svätej liturgie kropenie. Podľa cirkevne slovanského výrazu
„кропление“.
10. Podľa napísaných indícií je reálny predpoklad, že obed sa konal na
prvom poschodí v Spoločenskej sále ŠVK v Banskej Bystrici. Sála je
dobovými dverami spojená na jednom konci s Historickou študovňou
ŠVK a na opačnom s priestormi Kancelárie prezidenta SR pracovisko
Banská Bystrica. Do sály sa dá vstúpiť dvojicou dvier – jedny vedú z bočnej
chodby a druhé k obojstrannému schodisku z átria budovy na prízemí. Za
poskytnutie článkov o prestavbe konanej v ŠVK Banská Bystrica ďakujem
Mgr. Márii Bôbovej z Oddelenia bibliografie ŠVK Banská Bystrica. 11. V súčasnosti Lazovná ulica. 12. Jurkovich, E.: Besztercebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 106 -107.
13. Vyjadrená v známej vete: Extra Hungariam non est vita, et si est vita,
non est ita. Mimo Uhorska neexistuje život, a ak existuje, nie je taký
ako v Uhorsku. 14. Jurkovich, E.: Besztercebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 106. Podľa
zvyklostí Pravoslávnej cirkvi k bozkaniu kríža môžu pristupovať aj veriaci
iného kresťanského vierovyznania.
Popri Rárusovi sa pri tom menovite spomína aj Zipser. Diecézny archív
Banská Bystrica, Protocolum Historium Capituli Neosoliensis 1829 –
1851, str. 419.
15. Horné lúky sa rozprestierali na východnej strane mesta, v smere západvýchod od dnešného MÚ Banská Bystrica až po majerský chotár (dnes
mestská časť Banskej Bystrice a obec Majer), v južnom smere priestor
vedľa pravého brehu Hrona a v severnom smere od nich ležal vŕšok Bánoš. 16. Jurkovich, E.: Besztercebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 109 17. SNK – Literárny archív, C 793 a tiež Rapant, D.: Slovenské povstanie
1848 – 1849 IV/2, D.č.1235, str. 417 – 419.
18. Jurkovich, E.: Besztercebánya az 1848 – 49. évi, 1898, str. 109