Zvolávacia tabuľka grznárskeho (kožušníckeho) cechu

K cechovému životu remeselníckeho stavu neodmysliteľne patrili najrozmanitejšie cechové predmety. Medzi cechovými truhlicami, zástavami, cechovými fľašami, pečatidlami, mali svoju významnú funkciu aj zvolávacie tabuľky. Slúžili na zvolávanie počestných majstrov pri rozličných spoločných stretnutiach. Tento druh cechálií upútava pozornosť najmä svojou druhovou rôznorodosťou, zaujímavým vzhľadom a svedčí o zvláštnom obradnom a v dnešných časoch už zväčša zabudnutom živote cechových remeselníkov.

Cechové zvolávacie tabuľky sa používali v Uhorsku už v dávnych časoch a svoj pôvod majú v stredoveku. Používali sa na zvolávanie členov cechových organizácií. Príležitostí na cechové stretnutia bolo mnoho, pretože remeselnícke cechy si potrpeli na slávnostný, obradný a dôstojný charakter cechového života. Taktiež slávnostný pohreb cechového príslušníka, ako aj procesia alebo omša, boli dôvodom na zvolanie cechu. Pri všetkých týchto príležitostiach sa využívali cechové tabuľky, ktorými prvý muž v cechu – cechmajster, zvolával cechové zhromaždenie. Zvolávalo sa poväčšine dvom spôsobmi. Prvý bol, keď mladý, respektíve najmladší majster obišiel s cechovou tabuľkou rad za radom všetkých majstrov združených v cechu, alebo sa táto tabuľka posielala medzi majstrami „ako štafeta“.

Pestrosť cechových zvolávacích tabuliek sa začína už pri samotnom materiáli, z ktorého boli zhotovované. Obyčajne boli drevené, alebo mosadzné, ale vo fondoch slovenských múzeí nájdeme aj medené a výnimočne dokonca aj strieborné tabuľky. Ich tvar bol rozmanitý, mnohé mali tvar heraldických štítov, iné mali tvar obdĺžnika alebo malej knižky. Najtypickejším znakom na tabuľkách bol nesporne cechový znak, pričom ďalšou súčasťou bol dátum a nápis – menoslov zvolávaných majstrov. Okrem bežných zvolávacích tabuliek existovali aj špeciálne cechové tabuľky na pozývanie remeselníkov pri príležitosti pohrebu.

V bohatom fonde cechálií Stredoslovenského múzea sa nachádza takýto vzácny cechový artefakt v podobe jednoduchej zvolávacej tabuľky banskobystrického grznárskeho – kožušníckeho – cechu. Kožušníctvo patrilo k najrozšírenejším remeslám na Slovensku vôbec a doklad o košickom kožušníckom cechu z roku 1307 je aj najstaršou zmienkou o remeselníckom cechu na Slovensku vôbec. Do konca 18. storočia je doložených 80 kožušníckych cechov, rovnomerne rozšírených na celom území Slovenska. Kožušníci vyrábali kožušiny z oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov a zhotovovali z nich vrchné oblečenie, podšívky, časti odevov aj pokrývky hlavy. Kožušnícke odevné časti patrili k najdrahším kusom oblečenia, preto sa s nimi možno často stretnúť v testamentoch a pozostalostných súpisoch. Kožušníci šili kožušinové vesty bez rukávov, kožuchy siahajúce do pása, po kolená i po členky, kožuchy pramované a s veľkými goliermi, veľké bundy a mentieky obtiahnuté súknom, zriedkavejšie i rukavice a prikrývky. Vyrábali si aj kožu potrebnú na obšívanie a zdobenie kožuchov (irchu), ovládali tiež farbenie rôznymi farbivami. Pre dedinského konzumenta používali prevažne ovčie kožušiny, pôvodne v prírodnej farbe. Od druhej polovice 19. storočia sa však aj v ľudovom odeve začali objavovať kožuchy zafarbené nahnedo. Kožušníci zhotovovali jednotlivé druhy kožuchov podľa požiadaviek spotrebiteľov a vytvárali dekor zodpovedajúci regionálnym typom a variantom ľudového odevu. Najmä dekor bol odlišujúcim prvkom jednotlivých regiónov, ba i kožušníckych dielní. Kožuchy sa lemovali rôznofarebnými, hladkými, prepletanými alebo čipkovite presekávanými irchami, z kožených rôznofarebných motívov sa vytvárali na chrbte, predných dieloch a rukávoch jednoduché i bohaté kompozície, prípadne sa vyšívali pestrofarebnou vlnou, hodvábom, bavlnou.

Zvolávacia tabuľka banskobystrického cechu kožušníkov má lopatkovitý tvar a na ručne robenom papieri je zapísaný menoslov majstrov daného cechu. Rozmery tabuľky sú: výška 45,5 cm a šírka 16,3 cm. Samotný predmet datujeme do prvej polovice 19. storočia. Datovanie sa opiera hlavne o roky, kedy majstri cechu pôsobili v meste Banská Bystrica.

Zvolávacia tabuľka obsahuje nasledovné mená a poradie majstrov:

Jozef Hlavacs
Michal Hanufzek
Ján Raileneder
Ján Oleríny
Ján Bucsan
Ondrej Nedejov
Ondrej Czeman
Jozef Jedloufzky
Anton Hrdlicska
Pavel Martiny
Lud. Krcsmery
Peter Kollár

Zbierkový predmet daroval múzeu prvý a doživotný nehonorovaný kustód prírodných zbierok múzea Samuel Bothár.