V pamiatkovo chránenej budove Domu sociálnych služieb ECAV Kanaán v Lazovnej ulici sa nachádza malá miestnosť s krbom. Objekt má gotické základy a ide o stredoveký vežový dom. I keď bola táto budova vo svojej histórii niekoľkokrát prestavaná a bolo k nej pristavených niekoľko častí, stále sa tu nachádzajú aj pôvodné stredoveké priestory, ku ktorým patrí aj spomínaná miestnosť. Miestnosť je zrekonštruovaná a má príjemný vzhľad, ale inak by nebola až taká výnimočná, keby sa k nej neviazala zaujímavá legenda.
Podľa nej sa tu mal pred a po výkone práce prezliekať mestský kat. Prichádzal sem tajnou chodbou zo svojho domu, ktorý sa nachádzal na druhom konci Katovej ulice, t. j. len niekoľko desiatok
metrov od Kanaánu. Niektorí ľudia dokonca tvrdia, že v minulosti, v ich detstve, tu boli na stenách aj stopy krvi a v pivnici sa nachádzali rôzne železá, ktoré pripomínali náradie na mučenie. Toľko legenda. Aká je pravda?
Zatiaľ nepoznáme žiadny dokument, ktorý by túto verziu potvrdzoval ale v archívoch sa nachádza ešte množstvo neprebádaných listín. Keďže niet jednoznačného faktu, je potrebné uvažovať logicky. Začnem od konca. Náradie, ktoré sa tu malo nachádzať, mohlo slúžiť na rôzne účely a jeho prítomnosť v tomto priestore je nelogická, nakoľko by sa takéto vybavenie malo nachádzať skôr v samotných väznici a tá bola pôvodne v mestskom hrade, neskôr pod hodinovou vežou. Aj stopy krvi, ak predpokladáme, že na stenách pivnice bola skutočná krv, sa dajú vysvetliť rôzne. Keďže ide o hospodársky priestor, mohla to byť aj krv zvierat.
Najzaujímavejšou časťou legendy je zmienka o tajnej chodbe. I tu aj pri letmej prehliadke terénu zistíme, že toto tvrdenie má určité trhliny. Predovšetkým ide o dosť prudko sa zvažujúci svah, v ktorom by výstavba podzemnej chodby nebola veľmi zmysluplná a reálna, nakoľko smerovanie tejto chodby je súbežné so svahom. Na druhej strane, jedna z pôvodných pivníc presahuje obvod budovy približne o dva metre a časť, ktorá presahuje skutočne smeruje ku katovmu domu. Pôvodný koniec tejto pivnice je zničený, ale je možné, že tu bol v minulosti ďalší vchod, nakoľko ak by pivnica bola ešte o niekoľko metrov dlhšia, dostala by sa nad úroveň terénu. Predpokladajme, že to tak bolo a že na koniec chodby nadväzoval nejaký múrik, ktorý mohol byť čiastočne prekrytý strechou. Keďže takto by poskytoval určitú ochranu pred nežiaducimi zrakmi, je možné, že tu má korene legenda o tajnej chodbe.
Existenciu tajnej chodby nie je možné vylúčiť aj z iného dôvodu. V Lazovnej ulici je zachytená a potvrdená minimálne jedna takáto chodba. Predpokladá sa však, že práve v priestoroch v okolí budovy Kanaánu mohli podobné chodby vyúsťovať. Tieto chodby však zvyčajne plnili viac funkcií, než len bezpečnú únikovú chodbu, často to bola najmä odvádzacia kanalizačná funkcia. A jedna takáto stredoveká kanalizačná chodba sa nachádza aj pri budove Kanaánu. Narazili na ňu v roku 2002 pri rekonštrukčných prácach a je dodnes zachovaná.
Otázny je aj dôvod, prečo by sa mal chodiť kat tajne prezliekať do vedľajšej budovy, keď sa mohol prezliecť aj vo svojom vlastnom dome. Kat bol v meste dobre známou osobou. Zvyčajne nechodil zahalený ani pri popravách. Hlavy si zahaľovali skôr mladí slobodní pomocníci, ktorí si chceli zachovať určitú anonymitu, zvyčajne preto, aby si mohli nájsť manželky.
Viacero logických faktov hovorí v neprospech legendy, ale história už pre bádateľov neraz pripravila prekvapenie. Ako sa hovorí: „Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne“. Možno ďalší výskum prinesie fakty, ktoré potvrdia alebo vyvrátia pravdivosť legendy a ozrejmia dôvody, ktoré k nej viedli a možno, že sa už pravdu nikdy nedozvieme. Dnes by sme sa mali skôr, ako nad pravdivosťou tejto legendy zamyslieť nad tým, či ju nedokážeme nejako využiť napríklad v prospech cestovného ruchu a takto pomôcť nášmu mestu.
