Cukornička z bieleho striebra

Život a dielo zlatníka Františka Rosenbergera v zbierkach Stredoslovenského múzea

Talent a zlatnícke zručnosti zdedil František Rosenberger (tiež Franciscius, Franz, Ferenc), pochádzajúci z Budapešti, po významnom zlatníkovi Laurentiusovi Rosenauerovi, ktorý bol pravdepodobne aj Rosenbergerov otec a učil sa remeslo v rokoch 1796 – 1800 u zlatníka Ondreja (Andrása) Kolbányiho. U svojho otca strávil aj študentské roky života. Do mesta Banská Bystrica prišiel František Rosenberger na začiatku dvadsiatych rokov 19. storočia. Zaradil sa medzi najlepších žiakov majstra zlatníka Samuela Libaya. Považujeme ho za jedného z posledných zlatníkov, ktorý svoje majstrovstvo dokazoval nielen prácou, ale aj výučbou nastupujúcej zlatníckej generácie. František Rosenberger mal v majstrovi Libayovi veľký vzor a podľa neho sa snažil aj pracovať. Žiadosť o prijatie do cechu predložil banskobystrickému zlatníckemu cechu 19. februára 1823 a na základe preukázania svojho majstrovstva prostredníctvom zlatníckych výrobkov bolo jeho žiadosti vyhovené. František Rosenberger sa stal právoplatným členom cechu. K jeho majstrovskej práci, tzv.: „Meisterstücku“ patrí aj nádherný úžitkový predmet a majstrovské zlatnícke dielo – cukornička. Hlavný cechmajster a komisár – richtár Jozef Glabits ocenili vysokú remeselnú a umeleckú úroveň Rosenbergerovej práce. Rosenberger po zaplatení vstupného cechového poplatku vo výške 25 forintov a prísahe, ktorou sa zaviazal, že bude dodržiavať cechové regule a prispievať do cechovej pokladnice, začal pracovať pre banskobystrický zlatnícky cech. V meste Banská Bystrica pôsobil ako zlatník dlhých 59 rokov, a to od roku 1823 až do roku 1882. Za mešťana bol prijatý 22. apríla 1824. V roku 1833 kúpil Rosenberger od Anny Kolbovej dom číslo 31 na dnešnej Dolnej ulici, ktorý vlastnil viac ako tridsať rokov. Predtým býval ako nájomník u Adama Sagana v dome číslo 1. Pri voľbách v revolučnom roku 1848 zvolili Františka Rosenbergera za člena mestskej rady.

Svoje remeslo rozvíjal František Rosenberger na rôznych úrovniach. V roku 1845 pôsobil v meste na pozícii vicecechmajstra zlatníckeho cechu, v rokoch 1858, 1861, 1865, 1866, 1869, 1870 a 1872 pôsobil dokonca už ako majster zlatníckeho cechu v Banskej Bystrici. Ako skúsený zlatník sa staral aj o zlatnícky dorast, učili a pracovali u neho budúci zlatníci: Johan Hlavátsch, Johan Böhm, Samuel Biresch, Ferdinand Tausch, Emanuel Schaffarik, Mathias Alleram, Andreas Hinko, Joseph Aleram, Julius Schlosser, Paul Kobrany a Jozef Halama. Dňa 1. októbra 1851 nastúpil do učenia k Rosenbergerovi jeho syn Anton Rosenberger, ktorý ako mimoriadne nadaný žiak vstúpil 15. marca 1863 do zlatníckeho cechu. Ako majstrovský kus odovzdal cechovej komisii dve brošne a jeden pár náušníc. Medzi najnadanejšieho Rosenbergerovho žiaka však považujeme istého Vilmosa Emlera (zvykne sa uvádzať aj ako Wilhelm Elmer). Pochádzal z Banskej Štiavnice a je spomínaný v meste Banská Bystrica od 18. marca 1871, kedy bol zapísaný do banskobystrického zlatníckeho cechu. Do cechu sa uviedol majstrovským dielom – dámskym prsteňom, zdobeným rubínom. V meste pôsobil ako zlatník aj v roku 1872. Jeho význam spočíval nielen v zlatníckej práci, ale mimoriadnym spôsobom sa zaslúžil aj na zachovaní časti zlatníckej dielne svojho majstra Samuela Libaya. Po smrti Vilmosa Emlera odovzdala jeho ovdovelá manželka časť dielne do múzea. Nosnú časť tvorí unikátny zlatnícky stôl, tzv. ponk. Ďalšiu časť dielne Libay – Rosenberger zabezpečil vrchný inšpektorát tak, aby sa dostala do mestského múzea. Dielňa sa do Mestského múzea dostala v pôvodnom a zachovanom stave. Obsahuje viac ako 300 kusov razidiel, používaných pri výrobe lyžíc a gombíkov. Dielňa ďalej obsahuje aj rôzne druhy nákoviek, zlatnícke váhy a kladivká, stojan na razidlá, zlatnícke sedlo na nákovy, klátik s nákovou, zveráky, ochrannú kožu, kliešte a zlatnícku stoličku.

František Rosenberger je autorom aj ďalších hodnotných umeleckých diel. Svoju významnú úlohu zohral aj pri tvorbe slávneho Glabitsovho pokálu. Pracoval po boku svojho majstra Samuela Libaya a na starosti mal tepanie pokálu do výslednej podoby.

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa nachádza aj nádherné dielo tohto zručného zlatníka. Je to cukornička z bieleho striebra. Vznikla v roku 1840, jej výška je 15 cm a námetom sa vracia k starým barokovým tradíciám. Čerpá zároveň aj zo slohotvorných prvkov 17. storočia. Na okrúhlej tepanej podstave je pripevnená liata noha v podobe ryby (delfín?), vrch cukorničky tvorí mušľovitá otvorená nádoba – lastúra, ukončená pozlátenou guličkou – perlou. Pozlátené je aj vnútro cukorničky. Na obrube podstavca z vonkajšej strany sa nachádza banskobystrická cechová overovacia značka a autorská značka Františka Rosenbergera. Toto majstrovské dielo odráža nielen Rosenbergerovu zručnosť, ale najmä manuálny cit v detaile tepanej zlatníckej techniky a práce.

V budúcom čísle si predstavíme život a dielo zlatníka Alojza Herritza.