PO STOPÁCH LADISLAVA E. HUDECA V ŠANGHAJI

Šanghaj, Paríž východu, alebo mesto hriechu, ktorým sa stalo v čase, keď sa ako prístavné mesto stalo skladom, prekladiskom
a odbytiskom ópia. Pre nás Slovákov, ale hlavne Banskobystričanov, má však ešte jeden významný atribút, na ktorý by sme mali byť právom hrdí. Šanghaj, mesto, ktorého tvár zmenil architekt Ladislav E. Hudec,  banskobystrický rodák so svetovým menom. Nachádzajú sa tu stavby, ktoré projektoval a doteraz patria k perlám Šanghaja. Takmer tretina stavieb sa nachádza na liste chránených historických pamiatok mesta Šanghaj. Čo možno o Hudecovi ešte nevieme je to, že založil spoločnosť na podporu maďarských utečencov a tým pomáhal nielen maďarským, ale aj utečencom iných národností. Aj takýmito činmi sa aktivoval vo verejnoprospešnej činnosti. Medzinárodná knihovnícka konferencia SILF 2012 (Šanghajské medzinárodné knižničné fórum) ma spolu s námestníčkou riaditeľky Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici Blankou Snopkovou v júli priviedla do tohto nádherného moderného mesta s nádychom európskej architektúry. Byť v Šanghaji a nenavštíviť stavby Ladislava E. Hudeca? To je skutočne nemysliteľné! Preto sme sa rozhodli pozrieť aspoň niektoré zo stavieb architekta, ktoré sa tu nachádzajú (pôvodne ich bolo 60, neuchovali sa však všetky). Po príchode sme ihneď zistili, že náš hotel sa nachádza priamo na ulici, na konci ktorej sa týči I. S. S. Normandia Apartments. Pamätná tabuľa na budove oznamuje, že stavba bola navrhnutá za výnimočnú historickú budovu v Šanghaji a nehnuteľnú pamiatku v mestskej časti Xuhui. Postavená bola v roku 1924 v štýle francúzskej koncesie. Zaujímavosťou je, že to boli prvé apartmány v Šanghaji, ktoré mali verandu. V apartmánovom dome žili medzi inými aj v Číne populárne filmové hviezdy, ako Zheng Junli, Zhao Dan, Qin Yi a Sun Daolin.
Ďalšou zastávkou v putovaní za architektonickými skvostami Ladislava E. Hudeca bola azda jeho najznámejšia stavba – Park Hotel. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne,
symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu“. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja. Nájdeme ho na námestí People´s Square, kde sa dá pohodlne dostať metrom. Keďže sa Šanghaj po roku 1983, dokedy bol Park Hotel najvyššou budovou v Šanghaji zmenil, bolo trochu náročnejšie ho nájsť. Po určení správneho smeru sme sa vydali za kedysi najvyššou budovou na svete (okrem severnej Ameriky). Dnes nájdeme Park Hotel v obklopení množstva mrakodrapov a výškových budov, ale napriek tomu sa medzi nimi vyníma svojím art déco štýlom. So zvedavosťou sme vstúpili dovnútra. Otočné drevené dvere navodzujú ešte stále atmosféru minulosti, akoby sa odvtedy za nimi nič nezmenilo. Mala som pocit, že za rohom sa stále rozprávajú gentlemani v rukavičkách a dámy v klobúkoch popíjajú svoj čaj. Nefritová podlaha hotela a mohutné mramorové stĺpy sa trblietali čistotou. V 30. rokoch 19. storočia bol Park Hotel najluxusnejším hotelom ďalekého východu, tak ako aj Šanghaja. Pobyt v hoteli znamenal, že hosť patrí do najvyššej spoločenskej vrstvy. Mesto bolo v tejto dobe ovplyvnené západnou kultúrou, dámy a páni vyššej triedy žili moderným a honosným životom. Točitými schodmi sme sa dostali na prvé poschodie, kde sa nachádza expozícia múzea, o ktoré sa stará Inštitút histórie a kultúry Park Hotela. Na stenách viseli dobové fotografie, plány a náčrty hotela, vystavené bolo tak isto prestieranie, ktoré používali hostia. Ale čo nás zaujalo najviac, bolo to, že podstatná časť múzea bola venovaná architektovi Ladislavovi E. Hudecovi, jeho životu a dielu.
Vystavené boli jeho rodinné fotografie, fotografie z vojny, dom v ktorom žil v Šanghaji, ale aj iné momenty z jeho pracovného i súkromného života. Čím viac času sme v hoteli trávili, tým 
viac ma napĺňal pocit hrdosti,  že Banská Bystrica má takého slávneho a mimoriadne nadaného rodáka. Neďaleko Park Hotela sa pýši ďalší architektonický skvost, Grand Theatre. Divadlo sa vyznačovalo modernými a prepychovými prvkami. Znamenalo v Hudecovej kariére prerod v štýle jeho dizajnu a neskôr sa stalo chránenou pamiatkou mesta Šanghaj. Nazýva sa aj prvým kinom Ďalekého východu. Počas Národného dňa Slovenskej republiky na Shanghai EXPO 2010 sa uskutočnila v Grand Theatre aj svetová premiéra filmu „Zmenil tvár Šanghaja“. Nám sa, žiaľ, toto divadlo počas nášho pobytu v Šanghaji nepodarilo navštíviť. Verím, že budovy Ladislava Hudeca budú naďalej zdobiť Šanghaj v zachovanej pôvodnej kráse. Tak isto verím, že naši krajania, ale aj turisti z iných častí sveta ich budú objavovať s rovnakým bádateľským nadšením, ako sme ich objavovali my.
Ivana Bičanovská

Bystrický Permon 1/2013 s. 14