O histórii, prírode, baníctve, geológii a mineralógii v bývalej osade Piesky a jej okolí, nachádzajúcej sa v Starohorských vrchoch, v blízkosti Banskej Bystrice, sa za posledné desaťročia popísalo toho už dosť. Rovnako sa však za desaťročia táto unikátna lokalita radikálne zmenila. Nie vždy z pozitívneho pohľadu. Väčšina odborníkov z viacerých vedných disciplín poukazuje na základe archeologických nálezov na osídlenie a dobývanie rúd už z čias eneolitu, teda staršej doby bronzovej. To, ako Piesky vyzerali vtedy, počas ďalších stáročí, prípadne do 19. storočia už asi nikdy nezistíme, avšak vieme ako sa lokalita menila a zmenila od začiatku 20. storočia až dodnes. Prvé markantné zmeny nastali v 50. a najmä v 60. rokoch, kedy sa začali vykonávať geologické prieskumné práce ohľadne zistenia stavu rudných zásob pre vtedajší československý priemysel. Keďže banský prieskum vyrazením a vyzmáhaním viacerých štôlní nepriniesol zaujímavý výsledok, pristúpilo sa v ďalšom desaťročí (od roku 1964) k odťažbe starých banských odvalov (háld), nakoľko obsahovali ekonomicky významné zásoby rudných surovín,
predovšetkým medi. Ťažbou sa radikálne zmenil reliéf celého údolia Pieskov, zanikla stará banícka osada okrem kaplnky, jediného domu a cintorína, pribudli nové haldy hlušiny z nových štôlní a prekopov. Odťažba haldového materiálu a banský prieskum trval až do polovice 80. rokov 20. storočia. Po tomto období zavládol na Pieskoch pokoj. Okrem turistov, ktorí sem zablúdili, či už vedome, alebo často aj nevedomky a mineralogických nadšencov zbierajúcich hlavne modré azurity a zelené malachity, ktorých tu bolo neúrekom, ustal čulý ruch. Nie však na dlho.
Po roku 2000 skrsol „odborníkom“ z nemenovaných organizácií a firiem nápad rekultivácie starých banských odvalov, ktoré na tomto mieste tvorili súčasť krajiny niekoľko tisíc rokov. Namiesto iniciatívy vybudovania banského skanzenu, respektíve možnosti zatraktívnenia danej lokality pre cestovný ruch, akú by si nenechali ujsť minimálne z historického hľadiska snáď žiadne iné krajiny sveta, sa tieto haldy pomocou ťažkých mechanizmov začali zatrávňovať, zasypávať kalom z neďalekej fabriky a mnohokrát aj stavebného odpadu nezisteného pôvodu. Okrem toho, boli premiestnené desiatky ton hlušiny, nasadili sa stromčeky a opätovne sa radikálne zmenil vzhľad lokality. Za posledných 15 rokov veľká časť obrovských háld zarástla burinou, štôlne sa zavalili, alebo iným spôsobom zneprístupnili. Pribudla aspoň informatívna tabuľa pred vstupom do prieskumnej štôlne Piesky, ktorú umiestnili nadšenci mineralógie, histórie a prírody, a tiež sa začali riešiť projekty k zatraktívneniu lokality pre širokú verejnosť. Nedávno, po roku 2014, tu tiež prebiehali ďalšie fázy archeologického prieskumu, ktorého sa zúčastnili aj
pracovníci a študenti zahraničných inštitúcií a univerzít. Zaujímavým plánom baníckeho bratstva zo Španej Doliny a Starých Hôr je napríklad sprístupnenie bývalého prekopu, ktorým sa z Pieskov vozil vyťažený haldový materiál do úpravne rúd na Španej Doline, a tiež vybudovanie náučného chodníka. Škoda však, že tieto smelé a ušľachtilé plány
či projekty prichádzajú častokrát až v období, kedy je už predmetná lokalita zdevastovaná. Myslím, že to nie je len problém takmer zabudnutej bývalej baníckej osady Piesky, ale problém celoslovenský. Snažme sa preto uchovať hodnoty pre budúce generácie aspoň tak, ako nám ich zachovali naši predkovia, keď ich už často nevieme rozvíjať.
Zdar Boh!
Martin Patúš
Bystrický Permon 3/2020 s. 11
Zdroje:
- FOND TRADIČNEJ ĽUDOVEJ KULTÚRY: Stavby
v osade Piesky. Slovenský ľudový umelecký
kolektív, 2011. Dostupné na internete: https://
fondtlk.sk/sk/detail-sluk_us_cat.2-0002557-
Stavby-v-osade-Piesky/?disprec=2&iset=2 - KODĚRA, M. et al. 1986: Topografická mineralógia Slovenska I. Veda,
Bratislava, 580 s. ISBN 71-062-86. - MÁCELOVÁ, M.: Počiatky prospektorstva a ťažby medenej rudy na
Španej Doline. In Bystrický Permon, Roč. I., č. 2, 2003. BYSTRICIENSIS
– Združenie cestovného ruchu, 2003. - TOČÍK, A., BUBLOVÁ, H.: Príspevok k výskumu zaniknutej ťažby medi na
Slovensku. In Študijné zvesti SAV v Nitre, 1985. s. 47-121.
