〈 HISTORICKÉ ZÁHADY Z OKOLIA BANSKEJ BYSTRICE 〉
Kostol dnes vnímame ako miesto stretnutia človeka s Bohom a pre tých neveriacich je to aspoň hodnotná historická a kultúrna pamiatka. Jeho funkcia však v minulosti neplnila len čisto náboženské účely. Kostol patril medzi najdôležitejšie stavby každej obce a mesta. Stretávalo sa tu nielen duchovenstvo, ale aj inteligencia a často sa tu riešili tie najzásadnejšie problémy. Menej si dnes uvedomujeme, že v minulosti slúžili jeho priestory aj ako miesto posledného odpočinku ľudí a už nám asi ani na um nezíde, že by kostol mohol slúžiť aj ako trezor.
Faktom však zostáva, že chrámové pokladnice boli bežnou súčasťou kostolov, dokonca v tých významnejších existovali aj celé „trofejné“ priestory. Dodnes ich je možné vidieť najmä v Španielsku.
Vráťme sa však do nášho mesta. Chrámové pokladnice existovali aj v našich kostoloch. Neslúžili len pre cirkev, ale aj pre všetkých, ktorí svoje „poklady“ s dôverou uschovávali v kostole pred nepovolanými rukami.
Verili, že hrubé múry a posvätnosť pôdy im ich majetok uchráni. Chrámová pokladnica mohla byť uzamykateľná drevená truhlica alebo celá miestnosť, ale na tento účel, podobne ako aj v našom Kostole
Nanebovzatia Panny Márie, mohol slúžiť aj iný priestor, napríklad krypta alebo jej časť. Nám sa zachovala správa zo dňa 15. októbra 1599, v ktorej Erasmus Gutt žiada mestskú radu, aby mu určila iné bezpečné miesto na hrade, kde by mohol uschovať svoje cennosti. Jeho rodina si totiž uschováva cennosti vo Wasserbrodtovej kaplnke a to v jej krypte alebo v nejakej tajnej schránke. Wasserbrodtovu kaplnku môžeme stotožniť so súčasnou Barborinou kaplnkou. Pod ňou sa skutočne nachádza veľká priestranná miestnosť, ktorá mala slúžiť ako krypta, ale je prázdna. Jej pôdorys nie je zhodný s pôdorysom kaplnky, ale je menší. S kaplnkou sa zhoduje len južná a západná stena krypty. Predpokladáme, že pôvodne sa sem mali uložiť samostatne stojace sarkofágy, ale z nejakého dôvodu sa tak nestalo. Možno, že preto, že jej pôvodná funkcia krypty skutočne nebola spojená s posledným odpočinkom mŕtvych. V súčasnosti je možné vstúpiť do Wasserbrodtovej – Barborinej krypty z tzv. Najnovšej krypty, ktorá však je podstatne mladšia. Pôvodný
vchod sa nezachoval a ani nevieme, kde bol. Je veľmi pravdepodobné, že bol vo vnútri kostola. Jednak preto, že to v tej dobe bolo bežné (aj v Kostole Nanebovzatia Panny Márie boli všetky vchody do kaplniek prebudované z vonkajšej strany až okolo roku 1799) a jednak preto, že tobolo logické z dôvodu ochrany a bezpečného prístupu. Vchod mohol byť umiestnený aj z hlavnej lode kostola a mohol byť zničený pri výstavbe najnovšej krypty, ale mohol byť umiestnený aj priamo v kaplnke, napríklad v miestach, kde je v súčasnosti Oltár svätej Barbory. Záhadou ostane aj skutočnosť, či krypta pod Wasserbrodtovou kaplnkou slúžila ako skrýša celá, alebo tam existoval iný, pravdepodobne menší priestor. Možno pri budúcich rekonštrukciách a prieskumoch sa podarí poodhaliť rúško tajomstva tejto záhady, je však veľmi nepravdepodobné, že by sa v nej aj v prípade, ak sa táto menšia skrýša zachovala, nachádzal nejaký poklad.
Richard R. Senček
Bystrický Permon 1/2016 s. 1
JURKOVIČ, Emil. Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Banská Bystrica : OZ Pribicer. 1922 (2005), 550 s.
