Krások je pomenej

Nie, nebude reč o tých dvojnohých. Tých je dosť, ale chcem upriamiť pozornosť na niektoré druhy okrasných druhov rastlín. Najmä polokríkov, kríkov alebo plazivých rastlín. Časť z nich môžeme vidieť na verejných priestranstvách, časť je ukrytá v súkromných záhradách a často sú nášmu zraku „neprístupné“. Takže zopár slov o tých druhoch, ktoré zaujmú svojimi atraktívnymi kvetmi. Stretneme sa s nimi pri prechádzkach našim mestom. Nech zažiaria kvety tejto pentády okrasných rastlín.

Je to zrejme len zhoda okolností, že prevažná väčšina nižšie spomenutých drevín, či lián s atraktívnymi kvetmi pochádza z Číny, resp. amerického kontinentu. Kvitnú postupne, od jari a niektoré až do konca leta, resp. začiatku jesene. Spríjemňujú tak naše mestské životné prostredie, dnes už zahltené novostavbami a chýbajúcou zeleňou. Zaujímavou rastlinou, lianou je vistéria čínska. Jej deväť druhov patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae). U nás sa najviac pestuje vistéria čínska (Wisteria sinensis), ale aj vistéria kvetnatá (Wisteria floribunda) alebo tiež vistéria japonská. Úvodom krátka zmienka o pôvode mena tejto rastliny s naozaj atraktívnymi súkvetiami. Meno dostala po chemikovi a lekárovi Casparovi Wistarovi (1761- sparovi 1818) a zaviedol ho anglický botanik Thomas Nuttall (1786 – 1859).  Rodové meno však bolo v angličtine zapísané ako Wisteria a tak ho aj prijal Mezinárodný kodexu botanické nomenklatury hoci došlo k „preklepu“ a na e.

Vistéria rastie hlavne  vo východných  oblastiach  USA a je veľmi populárna v Japonsku a taktiež v Číne i v Kórei.  V Severnej Amerike a východnej Ázii rastie 7 až 10 druhov vistérií. V Európe sa pestuje od roku 1816. Je to drevina (liana) buď pravo- alebo ľavotočivá. Môže dosahovať výšku až 20 metrov a často sa rozprestiera do šírky až 10 metrov.  Svoju životnú aktivitu  začína v apríli – máji a jej výhodou je, že kvitne aj v lete. Kvety rastú v súkvetiach pripomínajúcich strapce (ale aj padajúci dážď) s dĺžkou 10 – 80 cm,niekedy až 120 cm. Na rastline sa objavujú kvety pred vlastným rastom listov.  Spektrum ich farby je pomerne široké od bielej, či žltej po fialové, namodralé, ružové i purpurové. Kvety kvitnú súčasne a niektoré  sú voňavé (vistéria čínska). V našom meste ju nájdeme na sporadicky na vícerých miestach (Ružová ulica, Horná ulica – NKÚ). Za zmienku stojí jej využitie jako zelenej strechy pre parkujúce vozidlá (pasáž v Dolnej ulici č. 57) Vo svete je známa aj slávnosť venovaná vistárii známa ako Sierra Madre Wistaria Festival. Ďalším zaujímavým a menej častým druhom je Paulovnia plstnatá (Paulownia tometosa). Táto kráľovská drevina patrí do čeľade krtičníkovitých (Scrophulariaceae). Asi jej osem druhov rastie vo východnej Ázii. Paulovnia plsnatá pochádza z Číny a po stáročia sa pestovala aj v Japonsku a je známa tiež pod ďalším vedeckým menom – Paulownia imperialis čo naznačuje na jej kráľovský „pôvod“.  V krajine jej pôvodu s nazýva aj cisársky strom. Názov stromu  je spätý s menom holandskej  kráľovnej a ruskej veľkokňažnej  Anny  PAVLOVNY Romanovej  (1795- 1865) dcéry ruského cára  Pavla I. Petroviča (1754-1801) a sestry cára Alexandra I. Pavloviča (1777-1825). Do Francúzska bola introdukovaná v roku 1884. Je to rozložitý strom s typickými veľkými listami vajcovitého tvaru. Na spodnej strane sú jemno plstnaté. Kvety sú obojpohlavné, ružovej farby organizovanými podľa čísla päť. Strom rozkvitá v apríli alebo máji pre vypučaním listov. Podľa spôsobu pestovania môže mať charakter kra. Mladé jedinci nájdeme na Tatranskej  ulici. Jej drevo je veľmi ľahké, pevné s výbornými rezonačními vlastnostmi. V Ázii sa preto používa na výrobu hudobných nástrojov (japonské koto alebo korejská citara – kayaqum). V Číne majú veľmi starý zvyk. Je ním vysádzanie tohoto  cisárskeho stromu pri narodení  dievčatka.  Rastie spolu s ňou a akonáhle je deva súca na vydaj strom sa spíli a drevo sa použije na výrobu predmetov do jej výbavy. Koncom jari začína svoje kvety dávať na obdiv ďalší druh. Je ním kolkvícia ľúbezná (Kolwitzia amabilis). Tento pomerne veľký ker patrí do čeľade zemolezovitých (Caprifoliaceae) a pochádza z Číny.  Dosahuje výšku 1 až 3 metre. Kvety sú ružové so žltým hrdlom, páperisté a zvončekovité. Kvety tvora koncové chocholíky. Ker kvitne v máji až júni. Vysadzuje sa ako solitér, alebo aj skupinovo v záhradách i parkoch. Môže sa využiť aj na tvorbu živých plotov. Ker je v čase kvitnutia veľmi atraktívny. Skoro v tom istom období kvitne aj vajgélia ružová (Weigela Florida). Je to ďalší druh patriaci do čeľade zemolezovitých (Caprifoliaceae). Pochádza zo severnej Číny a Kórey. Pestuje sa od roku 1845 a je pomenovaná podľa profesora botaniky C.E. von Weigela (1748-1831) z nemeckého mesta Greifswaldu. Je to rozložitý ker dosahujúci výšku 2 až 3 metrov. Rúrkovité kvety sú ružové až červené v závislosti od kultivaru, ktorých je vyšľachtených pomerne veľa a líšia sa veľkosťou a sfarbením kvetov.  Kvitne v máji až júni, ale často sa kvitnutie aj opakuje (reflorescencia). Zaujímavým druhom s dlhou dobou kvitnutia je budleja Davidova (Buddleja davidii). Táto budleja (jedna z viac než stovky druhov) pochádza z Číny, kde rastie divo až do nadmorskej výšky 3000 m. Je zástupcom čeľade budlejovitých (Buddleaiaceae). Objavili ju v roku 1887 a je pomenovaná na počesť anglického botanika, reverenda Adama Buddlea z Essexu. Vyskytuje sa aj v tropickej a subtropickej Amerike, južnej Afrike a Ázii. Je známe aj pod menom letný, či himalájsky orgován, ale nemá k nemu žiadne príbuzenské vzťahy. Jej lilavopurpurové kvety sa objavujú koncom júla, ale zvyčajne až v auguste alebo septembri. Ker dorastá až do výšky 2,5 m a je vhodný pre skupinové výsadby. Minúc architektonické stromy –  platany (Platanus sp.) v parku pod Pamätníkom SNP ju nájdeme v tesnej blízkosti hotela LUX, ale aj na ulici M. Šoltésovej v tieni na jar bohato kvitnúcich sakúr – čerešní pílkatých (Cerasus serrulata). Treba len veriť, že spomínané druhy okrasných rastlín sa nebudú vynímať iba v súkromných záhradách, ale postupne zaplnia aj prázdne, či voľné miesta v bansko-bystrických parčíkoch. Mnohé z nich na ne čakajú.