Tragédia pod Krížnou

Na osadu Rybô /Rybov/ v katastri obce Staré Hory útočili lavíny po celé stáročia. V roku 1751 zahynulo pod lavínou 11 ľudí a bolo zničených 8 domov. V roku 1860  boli lavínou zničené 3 domy a  zahynuli 2 ľudia. Zopárkrát mali ľudia z osady Rybô aj šťastie, keď sa lavíny udržali v údolí, a nezasiahli ich domčeky. Ľudia zostávali a neodsťahovali sa, veď tu mali svoje malé lúčky, ostredky, chalúpky. A história sa vraj aj tak neopakuje!  Lenže ona sa zopakovala 6. februára 2014, teda 90 rokov  od tragédie pádu obrovskej lavíny na osadu, kde o život prišlo 18 ľudí!  Biela smrť tu mala bohaté hody…

Krížna. Obrovský masív, na ktorý ľudia odjakživa hľadeli s pokorou, úctou  a rešpektom. Krížna, ktorá keď človeka zovrie do svojho náručia, už ho len tak ľahko nepustí, a v ktorúkoľvek ročnú dobu mu drsne pripomenie, kto je v tomto kraji  pánom. No, obzvlášť kruto je tu v zimných mesiacoch a bývať len v blízkosti Krížnej chce poriadnu dávku odvahy a tvrdých ľudí, lebo lavíny z masívu Krížnej sú tu doma, a zvyšok tvorstva je tu len dočasným hosťom!

V roku 1924 bolo veľmi veľa snehu. Sneh sa  sypal z nebeských výšin koncom januára a začiatkom februára deň a noc. Osadníci s obavami hľadeli na hrozivý biely masív z Krížnej. Spadla už jedna menšia lavína, zastala však nad osadou. Mnohí odchádzali spávať na noc k známym do blízkej Valentovej, ale táto prax sa zunovala.

V ten osudný deň, 6.  februára 1924,  sa k sneženiu pridali ešte víchor a dážď. Bol koniec týždňa, a ako každú sobotu, tak i teraz, sa rodinní príslušníci – po odlúčení v dôsledku týždňových povinností a prác –  stretli zase v rodinnom kruhu. Tak bolo aj v početnej  rodine Babjakov. Teta, ktorá bývala na dolnom konci, bola už od rána akási nesvoja. Nenachádzala pokoja, a k tomu mala ešte aj taký zlý sen. Pred večerom zavítala k Babjakovcom a prehovárala otca, aby prišli nocovať k nim . Otec však veril, že sa nič nestane!

Na dolinu rýchlo sadla tma. Rozsvietili sa petrolejky. Mamička už dávnejšie zomrela, a  tak – ako to bolo v tých časoch zvykom aj povinnosťou – o mladších súrodencov sa starala najstaršia dcéra. Chystala si výbavu na svadbu, pomáhala jej suseda, zhodou okolností tiež Babjaková. Starší bratia hrali karty s mládencami od Strmeňov a 11-ročný Jožko  si ľahol vedľa ustatého otca. Druhá sestra šla ešte po vodu. V izbičke bolo príjemne teplo, ale vonku akoby sa čerti ženili. Staré pondusové hodiny  práve odbili trištvrte na desať.

Z mohutných bokov Krížnej, ktoré tu ľudia odjakživa volali Úplazy, Vyšná a Skalná, sa uvoľnili ohromné masy snehu. Lavína nabrala veľkú rýchlosť a rútiac sa s obrovským rachotom narušila pokoj doliny. Na svojej smrtonosnej ceste úplne zničila jedľový les a vzala so sebou prv spadnutú menšiu lavínu. Biela halda v momente zasypala štyri domčeky a v nich nič netušiacich ľudí. A  vietor si ďalej pískal svoju smrtonosnú pieseň…

Bilancia obetí:

V dome č. 12/a:  Strmeň Štefan, 62-ročný; Antónia, jeho manželka, rod. Čunderlíková  – Durčíková, 50- ročná ;   ich deti:  Mária,  22- ročná;   Vojtech, 18- ročný;

V dome č. 12/b:  Babjak Ján Pupuk, 50 -ročný;  jeho deti:   Anna, 22- ročná;  Elena,  21 -ročná;  Ján, 20 -ročný;  Dominik, 17- ročný;  Václav, 14- ročný;  Štefánia, 11- ročná;  Emília, 7-ročná ;

V dome č. 13:  5  detí Tobiáša Strmeňa – Dobišiara a manželky Anny, rod. Porvan:  Ján, 23 -ročný;  Mária,  23- ročná;  Václav, 14 -ročný;   Jozef,  4-ročný;  Anna,  2-ročná;

V dome č. 15:  Babjaková Aurélia, 20- ročná.

Obete boli pochované v spoločnom hrobe na Starých Horách dňa 11. februára. Pochovával biskup Msgr. Marián Blaha a prítomný bol aj župan Zvolenskej župy, Dr. Slávik.

Prežili:   Babjak Jozef, 11- ročný;   Margita, 13 -ročná – zomrela však na zranenia po piatich dňoch;    Strmeň Tobiáš Dobišiar,  49- ročný;   Anna,  manželka, rod. Porvan, 45- ročná;  Benjamin, ich syn  2- mesačný.

Technické údaje:  Škoda na majetku bola vyčíslená asi na 240.000 korún; lavína usmrtila 18 ľudí, 5 kráv, 35 oviec  a zničila 4 domy; hukot padajúcej lavíny bolo počuť na 10 km;  výška lavíny bola 35 m;  váha lavíny 1, 200. 000 metrických centov; lavína bola dlhá 2,5 kilometra, so zbernou plochou 800 tisíc štvorcových metrov; objem  strhnutého snehu činil dva a pol milióna kubických metrov;  sneh sa roztápal takmer tri roky!

11-ročný Jozef Babjak sa prebral z bezvedomia o sto metrov nižšie, ako stál dom jeho otca. Nohou mu prechádzal klinec s latou z plota. Pri nohách mal kohúta  a ovcu. Zostali mu len oči pre plač! Z 10-člennej rodiny zostal sám! Dostal sa do sirotinca v Slovenskej Ľupči na 5 rokov, potom k príbuzným do Jelenca a napokon do Harmanca do fabriky. Tu bol mojím spolupracovníkom viac než dve desaťročia.  Na motorke sme obchádzali smutné miesta. Veľa o tom nešťastí rozprával, ale svoje rozprávanie nikdy nedokončil!

Na mieste hroznej tragédie stál obyčajný drevený kríž.  Pútnici sa tu prežehnávali, alebo aj nie, všetkých však prenikal rovnaký pocit o krehkosti ľudského života… MEMENTO MORI!  Pamätaj na smrť!