Na osadu Rybô /Rybov/ v katastri obce Staré Hory útočili lavíny po celé stáročia. V roku 1751 zahynulo pod lavínou 11 ľudí a bolo zničených 8 domov. V roku 1860 boli lavínou zničené 3 domy a zahynuli 2 ľudia. Zopárkrát mali ľudia z osady Rybô aj šťastie, keď sa lavíny udržali v údolí, a nezasiahli ich domčeky. Ľudia zostávali a neodsťahovali sa, veď tu mali svoje malé lúčky, ostredky, chalúpky. A história sa vraj aj tak neopakuje! Lenže ona sa zopakovala 6. februára 2014, teda 90 rokov od tragédie pádu obrovskej lavíny na osadu, kde 
o život prišlo 18 ľudí! Biela smrť tu mala bohaté hody…
Krížna. Obrovský masív, na ktorý ľudia odjakživa hľadeli s pokorou, úctou a rešpektom. Krížna, ktorá keď človeka zovrie do svojho náručia, už ho len tak ľahko nepustí, a v ktorúkoľvek ročnú dobu mu drsne pripomenie, kto je v tomto kraji pánom. No, obzvlášť kruto je tu v zimných mesiacoch a bývať len v blízkosti Krížnej chce poriadnu dávku odvahy a tvrdých ľudí, lebo lavíny z masívu Krížnej sú tu doma, a zvyšok tvorstva je tu len dočasným hosťom!
V roku 1924 bolo veľmi veľa snehu. Sneh sa sypal z nebeských výšin koncom januára a začiatkom februára deň a noc. Osadníci s obavami hľadeli na hrozivý biely masív z Krížnej. Spadla už jedna menšia lavína, zastala však nad osadou. Mnohí odchádzali spávať na noc k známym do blízkej Valentovej, ale táto prax sa zunovala.
V ten osudný deň, 6. februára 1924, sa k sneženiu pridali ešte víchor a dážď. Bol koniec týždňa, a ako každú sobotu, tak i teraz, sa rodinní príslušníci – 
po odlúčení v dôsledku týždňových povinností a prác – stretli zase v rodinnom kruhu. Tak bolo aj v početnej rodine Babjakov. Teta, ktorá bývala na dolnom konci, bola už od rána akási nesvoja. Nenachádzala pokoja, a k tomu mala ešte aj taký zlý sen. Pred večerom zavítala k Babjakovcom a prehovárala otca, aby prišli nocovať k nim . Otec však veril, že sa nič nestane!
Na dolinu rýchlo sadla tma. Rozsvietili sa petrolejky. Mamička už dávnejšie zomrela, a tak – ako to bolo v tých časoch zvykom aj povinnosťou – o mladších súrodencov sa starala najstaršia dcéra. Chystala si výbavu na svadbu, pomáhala jej suseda, zhodou okolností tiež Babjaková. Starší bratia hrali karty s mládencami od Strmeňov a 11-ročný Jožko si ľahol vedľa ustatého otca. Druhá sestra šla ešte po vodu. V izbičke bolo príjemne teplo, ale vonku akoby sa čerti ženili. Staré pondusové hodiny práve odbili trištvrte na desať.
Z mohutných bokov Krížnej, ktoré tu ľudia odjakživa volali Úplazy, Vyšná a Skalná, sa uvoľnili ohromné masy snehu. Lavína nabrala veľkú rýchlosť a rútiac sa s obrovským rachotom narušila pokoj doliny. Na svojej smrtonosnej ceste úplne zničila jedľový les a vzala so sebou prv spadnutú menšiu lavínu. Biela halda v momente zasypala štyri domčeky a v nich nič netušiacich ľudí. A vietor si ďalej pískal svoju smrtonosnú pieseň…
Bilancia obetí:
V dome č. 12/a: Strmeň Štefan, 62-ročný; Antónia, jeho manželka, rod. Čunderlíková – Durčíková, 50- ročná ; ich deti: Mária, 22- ročná; Vojtech, 18- ročný;
V dome č. 12/b: Babjak Ján Pupuk, 50 -ročný; jeho deti: Anna, 22- ročná; Elena, 21 -ročná; Ján, 20 -ročný; Dominik, 17- ročný; Václav, 14- ročný; Štefánia, 11- ročná; Emília, 7-ročná ;
V dome č. 13: 5 detí Tobiáša Strmeňa – Dobišiara a manželky Anny, rod. Porvan: Ján, 23 -ročný; Mária, 23- ročná; Václav, 14 -ročný; Jozef, 4-ročný; Anna, 2-ročná;
V dome č. 15: Babjaková Aurélia, 20- ročná.
Obete boli pochované v spoločnom hrobe na Starých Horách dňa 11. februára. Pochovával biskup Msgr. Marián Blaha a prítomný bol aj župan Zvolenskej župy, Dr. Slávik.
Prežili: Babjak Jozef, 11- ročný; Margita, 13 -ročná – zomrela však na zranenia po piatich dňoch; Strmeň Tobiáš Dobišiar, 49- ročný; Anna, manželka, rod. Porvan, 45- ročná; Benjamin, ich syn 2- mesačný.
Technické údaje: Škoda na majetku bola vyčíslená asi na 240.000 korún; lavína usmrtila 18 ľudí, 5 kráv, 35 oviec a zničila 4 domy; hukot padajúcej lavíny bolo počuť na 10 km; výška lavíny bola 35 m; váha lavíny 1, 200. 000 metrických centov; lavína bola dlhá 2,5 kilometra, so zbernou plochou 800 tisíc štvorcových metrov; objem strhnutého snehu činil dva a pol milióna kubický
ch metrov; sneh sa roztápal takmer tri roky!
11-ročný Jozef Babjak sa prebral z bezvedomia o sto metrov nižšie, ako stál dom jeho otca. Nohou mu prechádzal klinec s latou z plota. Pri nohách mal kohúta a ovcu. Zostali mu len oči pre plač! Z 10-člennej rodiny zostal sám! Dostal sa do sirotinca v Slovenskej Ľupči na 5 rokov, potom k príbuzným do Jelenca a napokon do Harmanca do fabriky. Tu bol mojím spolupracovníkom viac než dve desaťročia. Na motorke sme obchádzali smutné miesta. Veľa o tom nešťastí rozprával, ale svoje rozprávanie nikdy nedokončil!
Na mieste hroznej tragédie stál obyčajný drevený kríž. Pútnici sa tu prežehnávali, alebo aj nie, všetkých však prenikal rovnaký pocit o krehkosti ľudského života… MEMENTO MORI! Pamätaj na smrť!
