Bystrický Permon 2003/5, s. 7
Kostol je tradičným a najvýznamnejším objektom stavbou, budovou na liturgickú činnosť. Na vyjadrenie uvedeného pojmového obsahu sa používajú aj ďalšie pomenúvacie (lexikálne) jednotky, ktoré s dominantou, t. j. základným členom kostol utvárajú synonymický rad: chrám (väčší kostol); dóm (biskupský sídelný kostol); katedrála (biskupský sídelný kostol); bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí); svätyňa
(budova určená na náboženské obrady); kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy), zriedkavo kaplica; modlitebnica, modlitebňa (budova alebo miestnosť na vykonávanie modlitieb); dom Boží; dom modlitby, chrám Boží, stánok Boží; so bor (pravoslávny kostol); synagóga (židovský kostol); mešita, džamija (mohamedánsky kostol); pagoda (vežovitá orientálna chrámová budova); rotunda (románsky kostol(ík)
s okrúhlym pôdorysom); svätostánok [Figuli] (podľa: Krátky slovník slovenského jazyka, 1997; Synonymický slovník slovenčiny, 1995).
Názvy kostolov ako jedinečné pomenovania sú vlastné mená (propriá), ktoré vznikajú spojením všeobecného podstatného mena (apelativa) kostol s prívlastkom (atribútom), ktorým je buď osobné meno (antroponymum), t, j. meno Božskej bytosti, biblickej osoby, svätca, martýra, napr. Kristus, Panna Mária, mená evanjelistov, apoštolov, prorokov, anjelov (Kostol Svätého Ducha: Kostol Panny
Márie; Kostol svätého evanjelistu Lukáša; Kostol svätého Andreja, apoštola; Kostol proroka Eliáša; Kostol svätého Michala, archanjela; Kostol Najsvätejšej Trojice; Kostol Martina Luthera), alebo pomenovanie biblickej udalosti (Kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa), alebo pomenovanie tajomstva viery, ktoré sa v náboženskej sfére chápe pre svoje unikum tiež ako proprium, resp. väčšinou sa píše v zhode s pravopisnou kodifikáciou proprií s veľkým začiatočným písmenom (Kostol Nanebovstúpenia Pána: Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie; Kaplnka Zmŕtvychvstania Pána). Veľmi zriedkavo funkciu prívlastku plní prídavné meno (Veľký kostol, Očistcová kaplnka) alebo podstatné meno v predložkovom páde bez dedikačnej funkcie (Kostolná Kalvárii, Kaplnka na cintoríne).
Zložené pomenovanie kostola získava tak osobitné významové aj výrazové znaky. Za jazykovokomunikačné funkcie sa považuje individualizácia, identifikácia a diferenciácia pomenovaní liturgických stavebných objektov ako druhových jednotlivín. Najdôležitejším výrazovým prvkom v názve kostola je spojenie druhového pomenovania s atribútom, najčastejšie dedikačným, napr. Kostol Krista Kráľa; Dóm svätého Martina: Chrám Božského srdca Ježišovho. Dedikačné atribúty určené na počesť niektorého svätca a martýra, napr. Kostol svätého mučeníka Vavrinca: Božskej bytosti, napr. Kostol Svätého Ducha; alebo tajomstva viery, t. j. náboženskej pravdy poznávanej z Božieho zjavenia, napr. Kostol Nanebovstúpenia Pána; resp. tajomstva tela Kristovho, napr. Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Krista. Chrám Božského srdca Ježišovho; alebo tajomstva zo života Panny Márie, napr. Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa začleňujú medzi patrocíniá. Patrocínium ako slovné označenie zasvätenia kostola určitému svätcovi – patrónovi kostola dostáva spravidla katolícky kostol pri vysvätení. (Kostol, ktorý posvätil katolícky biskup, je konsekrovaný, a kostol posvätený, požehnaný nižším cirkevným hodnostárom (dekanom alebo farárom) je benedikovaný.) Reformované cirkvi a ich učenie o vzývaní svätých vychádzajú jedine z Písma (reformačná zásada Sola Scríptura), podľa ktorého jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš (1Tim 2, 5).
Písmo sväté teda neučí vzývať svätých ani prosiť ich o pomoc (Augsburská konfesia alebo Vyznanie viery…, 1530). Protestantské kostoly sa preto nezasväcujú svätým a v komunikácii sa identifikujú napr. ako evanjelický (a. v.) kostol/chrám/chrám Boží; modlitebňa Cirkvi bratskej a pod. Názvy rímskokatolíckych kostolov v Banskej Bystrici (Výsledky nášho výskumu významovej a gramatickej stránky názvov kostolov na Slovensku prezentujeme v zborníku štúdií Jazyk v komunikácii vybraných spoločenských prostredí. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1999.) sú utvorené spojením
druhového pomenovania s nezhodným dedikačným atribútom, ktorým sa kostol zasväcuje jeho patrónovi alebo tajomstvu viery: (katedrálny) Kostol/Katedrála svätého Františka Xaverského (1705, Námestie SNP); (farský) Kostol Nanebovzatia Panny Márie (1225, Nám. Š. Moysesa); Kostol svätého Kríža (1452, Nám. Š. Moysesa); Kostol svätej Alžbety (1393, Dolná ul); Kostol svätého Michala, archanjela (2002, Fončorda); Kostol Narodenia Panny Márie (1283, Radvaň); Kostol svätého Antona a Pavla, pustovníkov (14. stor, Sásová). V rámci banskobystrického dekanátu tiež Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Badín); Kostol svätého Antona Paduánskeho (Donovaly, Ufanka); Kostol svätého
Jána Nepomuckého (Medzibrod); Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Motyčky); Kostol svätého Martina (Podkonice); Kostol svätého Jozefa, robotníka (Baláže); Kostol Panny Márie Sedembolestnej (Priechod); Kostol svätého Františka Assiského (Poniky); Kostol Panny Márie Fatimskej (Ponická Huta); Kostol svätej Žofie (Dúbravica); Kostol svätého Cyrila a Metoda (Selce); Kostol svätej rodiny
(Šálková); Kostol Najsvätejšej Trojice (Slovenská Ľupča); Kostol Povýšenia svätého Kríža (Moštenica); Kostol Navštívenia Panny Márie (Staré. Hory – bazilika minor, Kordíky); Kostol svätého Jozefa (Dolný Harmanec); Kostol Ružencovej Panny Márie (Turecká); Kostol svätého Jána Krstiteľa (Tajov); Kostol svätého Jakuba, apoštola (Jakub); Kostol Premenenia Pána (Spania Dolina). Okrem oficiálnej podoby sa používajú v komunikácii aj neoficiálne názvy, napr. Kapitulský kostol (Katedrála sv. Františka Xaverského), Slovenský kostol (Kostol sv. Kríža), Nemecký kostol (Kostol Nanebovzatia Panny Márie). Motivácia neoficiálnych názvov je originálna (napr. Modrý kostolík v Bratislave, oficiálne Kostol sv. Alžbety, je pomenovanie motivované dominantnou farbou kostola) alebo často vychádza z príslušností kostola k cirkevnej reholi (rádu): jezuitský kostol, uršulínsky kostol, klariský kostol, františkánsky kostol, kapucínsky kostol, alžbetínsky kostol a pod. (Podľa aktuálnej pravopisnej kodifikácie (pozri
Pravidlá slovenského pravopisu, 2000, s. 63) nie sú označenia kostolov podľa rehoľnej/ rádovej príslušnosti vlastným menom a píšu sa s malým začiatočným písmenom.) Banskobystrický Kostol sv. Kríža v minulosti navštevovali slovenskí obyvatelia mesta a Kostol Nanebovzatí* Panny Márie zasa nemeckí obyvatelia Bystrice. Z komunikačného hľadiska sú neoficiálne názvy kostolov prostriedkom jazykovej ekonomizácie, spresňujú identifikáciu a lokalizáciu kostola medzi viacerými kostolmi v meste alebo jeho časti. Z pragmatického hľadiska sa v spoločenskej komunikácii vzhľadom na frekvenciu opakovania rovnakých názvov oslabuje lokalizačná funkcia oficiálnych názvov kostolov bez udania ich presného sídla (názvu mesta a ulice, námestia).
Ivan Očenáš
