Organ býva označovaný za kráľovský hudobný nástroj pre chrámové a koncertné siene. Zo staveb-nej stránky je najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, me-chov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry1. Organ patrí medzi najstaršie hudobné nástroje.
Korene vzniku organu sú v predkresťanskej spoločnosti. Žalmista už niekoľko storočí pred Kristom hovorí v 150 žalme „ … chváľte Pána strunami a organom“. Prvý organ zostrojil r. 246 pred Kristom v Alexandrii Grék Ktesibios, chýrny mechanik a vynálezca. Hoci nebol hudobníkom, naučil na tomto nástroji hrať svoju ženu Thais, ktorá sa tak stala protagonistkou v hre na organ. Ktesibiosov hudobný nástroj mal len jeden rad píšťal s deviatimi tónmi. Píšťaly boli z trstiny a ako zásobník vzduchu slúžil utesnený sud čiastočne naplnený vodou, preto dostal pomenovanie „vodný organ – hydraulos“. Vo štvrtom storočí ho nahradil vzduchový organ, v ktorom sa prelínajú umelecké prvky s technickými. Avšak až v rámci kresťanského kultu sa dostal organ na piedestál kráľa hudobných nástrojov. Na margo organovej hudby Ján Pavol II. pri posviacke organu vo Vatikáne uviedol „nech sa jej reč, zrozumiteľná ponad hranice pre všetkých ľudí, stane poslom lásky a mieru!“. Rozšírenie výstavby organov malo priamu súvislosť s výstavbou obrovských gotických katedrál s mimoriadnou akustikou a vyvrcholilo v 18. a 19. storočí. V niektorých krajinách napr. v Českej republike výroba organov pretrváva dodnes (Hradec Králové, Krnov). Aj na Slovensku výroba kráľovského hudobného nástroja má dlhú tradíciu, zvlášť v stredoslovenských banských mestách v Kremnici a Banskej Bystrici. Autora veľkého organu vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie po požiari roku 1500 v B. Bystrici nepoznáme, ale zachovali sa poznatky, že organista vo farskom kostole Matej Poll (Pohl) roku 1562 opravoval organy v oboch kostoloch mestského hradu a postavil organ vo farskom kostole Sv. Krí-ža v Kežmarku. Ďalší organársky majster Joachim Resch sa objavil v B. Bystrici v rokoch 1649 – 54, ktorý postavil nový organ vo farskom kostole v Trenčíne. Najväčší organ v 17. storočí (1671) v Uhorsku trojmanuálový s 34 regis-trami zostrojil banskobystrický organár neskôr mešťan mesta Ján Veit (Vest) v Sibini (Rumunsko), na ktorom ešte v 19. storočí hrával J. L. Bella. Nasledovníkom J. Veita sa stal koncom 17. storočia jeho žiak Juraj Demischer (Demi-cher), o ktorom sa zachovali správy, že opravoval r. 1693 organ v kostole Povýšenia Sv. Kríža (slovenský kostol), kto-rý roku 1656 postavili trnavskí organári Ján Paier a Marek Denzl. Juraj Demicher však organy aj staval. V Liptovskej Sielnici v roku 1793 pozitív2, ktorý preniesli do ranogotického kostola Všechsvätých v Ludrovej, ďalej v Trstenom a Bartošovej Lehôtke. Na začiatku 18. storočia prichádza do mesta pod Urpínom zo Sedmohradska Matej Hartmann, ktorému sa podarilo stať sa mešťanom mesta B. Bystrica. V 18. storočí pracoval v meste pod Urpínom ako organár-sky majster zohorský rodák Ján Vachovský a Johann Michael Hausserer, ktorý pridal pedál a register Vox humana k organu vo farskom kostole v Hronskom Beňadiku (organ zostrojil kremnický organár Martin Zorkovský). S Heisse-rerovým menom sa tiež spája 6 – registrový pozitív v bočnej kaplnke r. k. farského kostola vo Zvolene (1772) a skri-ňa dvojmanuálového organa v r. k. kostole v Novej Bani (1767). Aj František Eduard Petzník (1748 – 1815) má ban-skobystrické korene. Potom ako prešiel Nemecko, Holandsko, Francúzsko a Anglicko, pôsobil najmä na Gemeri. Na prelome 19. a 20. storočia možno do zoznamu banskobystrických organárov uviesť radvanského organára Jozefa Hardonyiho, ktorý prestaval organ v Brezne, vo Švedlári a v evanjelickom kostole v Rožňave, ku ktorému sa pripojil od roku 1932 organológ Martin Ježo. Bol učiteľom vo viacerých mestách na Slovensku a popritom poradcom pri stavbe nových organov a členom organového výboru pri evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Napísal niekoľko príspevkov venovaných stavbe organov, umeleckému registrovaniu pri hre na organ.
Výrobu a opravu organov na Slovensku po 82 rokoch, v roku 2005 obnovila firma Bratia Biesovci v Hranovnici, vy-robili zatiaľ 13 organov. Banskú Bystricu v zostrojovaní organov najviac preslávili syn a vnuk Ľubietovského člena mestskej rady Jána Podkonického (manželka Magdaléna Krátka) Martin a Michal Podkonický . Martin Podkonický narodený 8. marca 1709, zomrel (13. 3. 1771)a je aj pochovaný v B. Bystrici, bol trikrát ženatý. Prvá manželka Žofia
zostala bezdetná (zomrela pred rokom 1743), druhá manželka Alžbeta Homolány povila svojmu manželovi sedem detí:Pavla 3. 12. 1744; Euphrosínu 19. 7. 1746; Martina 13. 7. 1749; Adama 4. 12. 1750 (3); Michala 26. 9. 1753; Sa-muela 16. 9. 1756; Máriu Alžbetu 25. 6. 1758, pritom prvé tri zomreli v detskom veku: Pavol 3. 3. 1746; Euphrosína 23. 12. 1749 a Martin 20.5. 1750. Tretia manželka Alžbeta Bohušová porodila Martinovi ešte dvoch synov: Daniela 17. 8. 1768 a Jána Jakuba 22. 6. 17693. Učňovské roky absolvoval Martin u organárskeho banskobystrického maj-stra Daniela Walachyho v rokoch 1723 – 27. Po troch rokoch vandrovky sa do Banskej Bystrice vracia ako samos-tatný organársky majster. Roku 1736 získava meštianske právo. Zručnosť Martina Podkonického prekročila hranice mesta a jeho okolia. Z jeho prác sa však zachovali len menšie nástroje, najmä pozitívy. Kráľovce 1736 , Žaškov 1740, Smrečany 1750, Špania Dolina 1751 – 52, Paludza 1754, Štiavnické Bane 1754, Hronsek 1763, Pôtor 1764. Veľké or-gany sa spájajú s menom majstra Podkonického v minoritskom kostole v Levoči 1767 – 69 (zachovala sa len časť skrine) a vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v B. Bystrici 1770 – 71. Bez datovania sa pripisujú Martinovi Podkonickému ešte malé organy v Poprade-Veľkej a Matejovciach, Illiašovciach a Riečke. Nakoniec s jeho menom sa spája obnova organu v Ostrej Lúke 1745 (pôvodne postavený neznámym organárom z Moravy). V Španej Doline signoval organ vlastným menom „Construxit Martinus Potkonicky, organopaegus Neosoliensis, Anno Domini 1751“. Na konci života Martina Podkonického v jeho dielni na Hornej Striebornej ulici, pracoval horeuvedený Johann Mi-chal Hausserer, ktorý dielňu viedol aj po jeho smrti až do príchodu syna Michala zo zahraničia, ktorý nielen prevzal otcovu dielňu, ale svojho otca v zostrojovaní organov aj prevýšil.
Jozef Ďuriančik, Bystrický Permon 4/2013 s. 6
Poznámky:
¹Traktúra – časť organového mechanizmu, ktorá spája hrací stôl so
vzdušnicami.
² Pozitív – malý neprenosný organ bez pedálov.
Klavichord – predchodca klavíru, strunový nástroj, klávesový hudobný
nástroj, ktorého struny sa rozochvievajú dotykom mosadzných
tangent (kolíčkov alebo jazýčkov ).
Spinet – klávesový hudobný nástroj podobný klavíru.
³ Syn Martina Podkonického Adam * 4.12. 1750 + 27.1. 1820, študoval
v B. Bystrici, Vyšnej Slanej, Bratislave a Jene. Pri Terezínskych a
Jozefínskych školských reformách bol jedným z poradcov Márie
Terézie a Jozefa II.. Ako profesor práva a rektor lýcea prežil celý
svoj život v Kežmarku, kde je aj pochovaný. Celý majetok vrátane
veľkej knižnice venoval kežmarskému lýceu. Súkromný archív Evy
Furdíkovej.
