Čo rozprávajú vody Kremnického pohoria

Kremnické vrchy sú vyvrelé vulkanické pohorie. Ich súčasnú krásu modelovala sopečná činnosť a more. Keď súboj ohňa a vody ustal, osmelila sa aj vegetácia. Dnes bohato zalesnený kraj ukrýva vejár pravobrežných prítokov rieky Hron, ktoré ju napájajú vodou a odovzdávajú mu svoje tajomstvá. Jedným z nich je aj Udurna. Je ťažké prinútiť vodu rozprávať. Nie je však nemožné
naučiť sa rozumieť jej reči. My sme to skúsili a dozvedeli sme sa zaujímavé veci.
Radvanský potok, z historických prameňov známy ako riečka Udurna sa vlieva do Hrona na jeho 174,526 riečnom kilometri. Tu sa začínajú miešať ich vody, tu odovzdáva Udurna rieke Hron aj svoje tajomstvá, nazbierané cestou od svojho prameniska vzdialeného 4500 m od ústia pod masívom Suchého vrchu, z ktorého kedysi dávno vytekala horúca láva. Dnes je Udurna nenápadný a skromný potôčik, ktorý sa často schováva do čiernych dier sídliskových betónových rúr. Ale kedysi tomu tak nebolo. Ktohovie, čo by sme odhalili, keby sme aj my spolu s ňou vliezli to tajomného podzemia a vyšli do úplne iného storočia, trebárs trinásteho. Videli by sme hrdú rieku Udurna, ktorá bola v tej dobe natoľko dôležitá, že sa dostala do významných listín. V roku 1255 udelil uhorský kráľ Belo IV. mestu Banská Bystrica mestské výsady. Metácia vo výsadnej listine doslovne hovorí, že: „prvá hranica sa začína od rieky Hron namieste, kde rieka Udurna (Vdurna) vteká do Hrona. Hranica postupuje ďalej po tejto rieke až k ceste, ktorá ide do Turca. Jedno zaujímavé tajomstvo je odhalené a my ideme proti prúdu Udurny v ústrety jej ďalším tajomstvám. Na brehoch po celom jej toku nenájdeme žiadne hmotné a hmatateľné dôkazy jej slávnych čias. Ľudia,
ktorí sa usídlili v jej blízkosti, však vytvorili bohaté duchovné pamiatky. Celé povodie riečky Udurna si od pradávna zachovalo charakter územia dvorcov a samôt, a to až do 70. rokov 20. storočia. Na základe poznania pulzu života nedávnej minulosti môžeme tvrdiť, že pravá strana Udurny má turistické duchovno, ľavá strana trampské a návršie na ľavej strane nad Udurnou je hudobné. Pre dôkazy nemusíme kráčať ďaleko. Oproti novostavbe viacpodlažného bytového domu, za ktorým pred časom vyrástol Kaufland, rastie na brehu Udurny nemý, určite viac ako 150-
ročný svedok dávnych čias. Je to najstarší žijúci tvor v Radvani – lipa veľkolistá. Z výšky sa pozerá na starý zabudnutý a zarastený cintorín, kde pod zničenými pomníkmi už dávno spia jej rovesníci. Lipa má dušu hudobnú. Jej drevo sa stáva telom hudobných nástrojov, a preto pieseň listov dáva indíciu, aby sme sa vybrali na návršie nad Udurnou. Návršie sa dvíha pozvoľna od rieky Hron, ktorá tvorí jeho východnú hranicu. Na západe sa stretáva so svojím tvorcom – Suchým vrchom. Vodné toky vytýčili jeho ďalšie hranice. Zo severnej strany Štiavnica, tiež
nazývaná Štiavnička (Tajovský potok) a z južnej riečka Udurna. Návršie bolo kedysi dávno prázdne a holé. V 16. storočí tu nastal pracovný ruch. V amalgačnej huti sa vyrábali drahé kovy. Zlučovaním s ortuťou vyrábali amalgám. Slovo amalgám sa po maďarsky povie foncsor. A to je indícia, z ktorej je jasné, prečo sa táto mestská časť volá Fončorda. Jej výstavba bola vyprojektovaná s konkrétnym zámerom. Prvé domy tu postavili v rokoch 1948 –1949. Boli určené rodinám z bývalej horskej uhliarskej obce Kalište, ktorú postihol krutý vojnový osud. Dňa 18. marca 1945 bola vypálená fašistami z pomsty za to, že jej obyvatelia pomáhali partizánom. Táto časť histórie je zakódovaná do názvu ulice Nové Kalište. Postupne pribudli domky KNV, od roku 1953 bytovky pre zamestnancov armády, rodín pilotov z letiska Sliač, vojenskej správy a krajskej štátnej správy. Prisťahovali sa sem nové rodiny. Medzi nimi rodiny budúcich muzikantov Malinovských (december 1950 z Trenčína), Priehodova (1951 z Banskej Bystrice – Staré mesto), Helcova (1951 zo Španej Doliny) Kunických (1951 z Prahy), Ondrejkova (1953 z Banskej Bystrice – Staré mesto) Čižmárova (1956 z Radvane), Melekova (1958 z Novej Bane) a začali sa písať novšie dejiny návršia nad Udurnou. Chalani zo starej Fončordy, ktorí sa v 50. rokoch 20. storočia hodievali hrávať k potoku, možno práve v tieni urastenej lipy kuli svoje dobrodružné plány. Nasiaknutí duchom tohto miesta vracali sa domov, do dvorov. O pár rokov vzali do rúk gitary a svoje túžby a sny vkladali do piesni, ktoré venovali prvým láskam. „Kamaráti z dvora“ podľahli čaru muziky naplno. Zachytili vlnu rock and rollu, očaril ich Beatles a Rolling Stones. Inšpirovaní známou bystrickou kapelou tej doby DANKEN začali konať. Prevzali štafetu muzikantov už existujúcej kapely THE ELECTRICBEAT, ktorej rodný list má dátum október 1963 a miesto zrodu stredná priemyselná škola spojovej techniky. Tragická smrť lídra kapely Mira Helca 31. 1. 1968 pochovala i kapelu, ktorej piesne už plachtili aj po
rozhlasových vlnách. „Kamaráti z dvora na návrší, od Udurny“ dali v roku 1968 základ novej kapele THE STATE BROTHERS. Piesne v jej podaní zneli do roku 1969, kedy založili novú kapelu THE FREE WITHOUT NAME. Bola to priama línia predchádzajúcich kapiel. Správny smer hudby chytili do svojich plachiet aj iné partie chalanov v meste a to bol podnet pre vznik ďalších kapiel, ako napríklad NEW BORN NAME a iné. Záujem o big beat bol na vrchole, ale už sa začali zbierať mračná nepriaznivých normalizačných okolností. Naša partia chalanov z návršia nad Udurnou premýšľala, ako ďalej. Ich muzicírovanie bolo počuť zo záhrady rodiny Malinovských, kde sa stretávali. Spájala ich láska k muzike, prírode, turistike, a tak vstúpili do vôd na Slovensku ešte málo prebádaných, do
vôd country. Tak sa zrodila v roku 1970 kapela THE RIDERS. Anglické názvy boli vtedy v móde. Až normalizačný proces spôsobil preklad názvu kapely do slovenčiny. To už sa písala slávna história banskobystrickej country and
westernovej kapely JAZDCI. Jej stopy jednoznačne vedú hore návrším. Kráčame po nich, aby sme odhalili to, na čo sa už zabudlo. Prvou stálou scénou kapely JAZDCI bola spomínaná záhrada Malinovských. Ďalšou scénou bolo divadlo hudby, ktoré malo svoje pôvodné sídlo na Námestí SNP, ale neskôr doslova pricestovalo (20. 8. 1974) do
rodiska country v Banskej Bystrici, a to na návršie nad Udurnou, konkrétne na ulicu Družby. Bezprostredné okolie tejto ulice bolo v 70. rokoch rajom chlapčenských partií. Nazvali si ho „Prériou“. Neskôr tam vybudovali reštauráciu Mladosť a tá sa stala s odstupom rokov ďalšou stálou scénou Jazdcov. Jeden deň v týždni tu znel countrybeat, ktorý sa niesol bývalou prériou až do hôr. Country muzika sa šírila ďalej hore návrším a na určitú dobu sa udomácnila v reštaurácii Corral de Mexico (Mexický dvor). Jazdci pokračovali ďalej do náručia prírody až na Pony farmu, kde pravidelne hrávali a krstili svoje hudobné nosiče. Tak ako plynul čas, tak aj život išiel ďalej a hudobné žánre big beat
a country získavali svoju vlastnú tvár a charakteristicky zvuk a uberali sa po svojej vlastnej ceste. To už sú ale samostatné príbehy.

Zľava doprava – Igor Malinovský, Jozef Volár, Ivan Ondrejko, Jozef Melek

 Ľubo „Puky“ Wágner

Bystrický Permon 3/2013 s. 13