Hudobná scéna v Banskej Bystrici prešla svojím vývojom, ktorý vďaka mimoriadnym osobnostiam v našom neste a historikom je pomerne známy. Už menej známa je história tzv. populárnej hudby, aj keď tento termín nie je výstižný. Ale priznajme si to, že bez vážnej hudby by asi nebolo ani populárnej. Aj my v našom časopise Bystrický Permon, skôr ako sa začneme venovať našim kapelám, pomyselne vzdáme hold jednej
historickej legende, ktorá nám zanechala skladbu určenú pre obyvateľov nášho mesta. S nadsádzkou môže-me povedať, že by to mohla byť naša mestská hymna. Jej tvorcom bol Anton Július Hiray, ktorý sa narodil 17. februára 1770 v Novej Bani. Do Banskej Bystrice prišiel ako mladý človek a tu sa aj vyučil trubačskému remeslu. Pôsobil ako farský organista a regenschori v kostole Nanebovstúpenia Panny Márie. Okrem svojich pracovných povinností ešte stihol hudbu aj vyučovať a komponovať skladby, ktoré boli v barokovom štýle podľa nemeckých a talianskych vzorov. Od roku 1820 pôsobil až do svojej smrti 21. októbra 1842 v Banskej
Štiavnici. Pre naše mesto je dôležitý najmä dátum 27. júl 1798, keď pri príležitosti návštevy palatína Jozefa Antona, syna cisára Leopolda II., zložil skladbu s názvom CIVITATIS NEOSOLIENSIS MILITARE MARSCH alebo Pochod občanov mesta Banská Bystrica. Toľko k základným životopisným údajom. Na stránkach Bys-trického Permona, ale aj v inej literatúre už bolo o Antonovi Júliusovi Hirayovi napísané toho dosť. Pozrime sa aj na osudy bystrického pochodu. Ako prvý ho objavil hudobný historik Konštantín Hudec, ktorý o ňom písal už v roku 1942. V knihe Hudba v Banskej Bystrici do polovice 19. storočia bola uverejnená aj kópia ti-tulnej strany a notový prepis pochodu. Približne v roku 1978 hudobný historik Richard Rybarič odovzdal fo-tokópie originálu celej skladby, o ktorom povedal, že patril Konštantínovi Hudecovi, avšak originál zostal stále neznámy. Ako to už v podobných prípadoch býva, originál bystrického pochodu sa objavil celkom ná-hodou a treba poznamenať, že náhoda praje iba pripraveným. Pri bežnom prehľadávaní mestského protoko-lu pracovníčka Štátneho archívu, v tom čase Okresného archívu, pobočka Banská Bystrica, našla nejaký no-tový zápis. Šťastím bolo, že sa v tom čase v archíve nachádzali dvaja odborníci Dr. Bázlik a Dr. Marianna Bárdiová, ktorá ihneď spoznala, o čo ide. Ako som napísal, náhoda praje iba pripraveným. Vďaka tejto
náhode máme dnes k dispozícii originál notového zápisu, ktorý bol na žiadosť autora vložený do
mestských protokolov. Dnes sa môžeme pýšiť nielen zaujímavou a banskobystrickou skladbou, ale aj
vzácnou archiváliou. Banskobystrický pochod sa dostal do repertoáru mnohých dychoviek, a to nielen v Banskej Bystrici.
Poďakovanie za sprostredkované informácie patrí Dr. Marianne Bárdiovej.
Richard R. Senček
