Holičstvo zahŕňa odbor služieb poskytujúci holenie tváre, strihanie a úpravu účesov, pristrihnutie fúzikov, prípadne aj brady. Predchodcami holičov boli „barbieri“, ktorí vykonávali aj niektoré zdravotné úkony ako napríklad púšťanie žilou, liečenie vredov alebo trhanie zubov. K rozvoju holičstva došlo na konci 19. storočia. V roku 1890 bolo v 18 slovenských župách 272 holičov a v roku 1910 až 932 holičov. Celoslovenská organizácia holičov vznikla v roku 1921. Na Slovensku v roku 1930 bolo 1290 holičstiev a kaderníctiev, v ktorých pracovalo okolo 3822 osôb. O rozvoji holičstiev v Banskej Bystrici svedčia tieto údaje: V medzivojnovom období na Masarykovom námestí (teraz Námestie SNP) sídlili holiči Frimm, M. Knappová, A. Rettka a J. Trauer, na
Dolnej ulici R. Daubner, F. Kelhofová a J. Kűhnel, na Hornej ulici D. Deckman, G. Dunajský a J. Vágner, na Hornom námestí (dnes Námestie Štefana Moyzesa) Š. Kánya, v Kapitulskej ulici K. Strausz, v Lazovnej ulici M. Vanzerová a J. Wurschner, v Národnej ulici Š. Vágner a na Dolnom námestí – Huštáku (dnes Námestie Hurbana Vajanského) J. Turcer. V Dolnej ulici mal kadernícky salón aj známy kaderníka „vlásenkár“ (tvorca parochní) A. Chrenka. Holiči spočiatku pracovali ako živnostníci a po znárodnení v roku 1948 boli začlenení do komunálnych služieb. V povojnovom období sa najväčšie banskobystrické holičstvo nachádzalo v dome č. 6 na Námestí SNP medzi lesným riaditeľstvom a Thurzovým domom. Ďalšie bolo aj povyše na opačnej strane námestia a tiež na niektorých iných miestach Banskej Bystrice. Zo známejších vtedajších holičov možno spomenúť mená: Baboty, Brečka alebo Sršeň (holičstvo mal v Porges palote). V minulosti bolo zaužívaným zvykom mnohých rodičov dať mladých chlapcov na jar ostrihať dohola, aby sa vraj vlasy lepšie zahustili a po celý rok dobre rástli. Lenže chlapcom sa potom zdalo nedôstojným znášať posmešné pokriky kamarátov „ho
lohlavá tekvica“ a preto sa nevedeli dočkať kým im vlasy opäť nedorastú. V tom čase totiž holá hlava ani u dospelých nebola v takej móde ako dnes. Skracovať vlasy sa vtedy vyžadovalo a preto bola návšteva holiča nevyhnutná najmä pred rôznymi sviatkami, ale aj inokedy. Najväčšie banskobystrické holičstvo sa v minulosti vyznačovalo neopakovateľnou atmosférou. Hneď za vstupom pri stene bola dlhá koženková lavica pre čakajúcich, ktorí si mohli krátiť chvíle čítaním rôznych novín alebo časopisov, ktoré boli vždy k dispozícii.
Nad touto lavicou boli vešiaky na kabáty a klobúky. Na opačnej strane boli holičské kreslá pre troch zákazníkov. Na stene pred nimi sa nachádzalo veľké zrkadlo, pod ktorým bolo umývadlo a manipulačný pult so skrinkou na holičské nástroje. V tom čase boli holičmi výhradne muži, ženy pracovali len v kaderníctvach. Aj v zadnej časti tohto holičstva bolo za závesom kaderníctvo. Po zotmení sa v holičstve svietilo neónovými trubicami. V holičstve bolo mnoho zákazníkov najmä pred sviatkami. Na vyzvanie zákazník, ktorý bol na rade si sadol do kresla, kde mu majster holič v bielom plášti založil okolo ramien plachtičku chrániacu oblek, ktorú mu v hornej časti zasunul za golier. Potom mu na tvár štetkou naniesol bohatú mydlovú penu a mohol začať s holením. Holil výlučne britvou, ktorú občas ostril (šlajfoval) popreťahovaním po remeni. Mydlovú penu vrátane oholených chlpov z britvy holič otieral na hornú časť svojej ruky, z ktorej to potom spláchol. V prípade, že na tvári zákazníka vznikla krvácajúca ranka, prikladal na ňu liadok alebo iný dezinfekčný prípravok. Po oholení zákazníkovi holič utrel tvár vlhkou utierkou, pofŕkal ju „pitralónom“, potom mu zložil ochrannú plachtičku, na krk pri golieri štetkou naniesol púder, pričesal mu vlasy, prekefoval sako a tým bol celý rituál holenia ukončený. Je zaujímavé, že v tom čase boli u mužov dlhé vlasy a brady na rozdiel od súčasnosti zriedkavé. Pri strihaní vlasov mal zákazník okolo ramien taktiež založenú ochrannú plachtičku. Intenzita strihu a fazóna účesu záležali od priania zákazníka, ktorý v zrkadle strihanie sledoval a usmerňoval. Výstredné účesy v tom čase neboli v móde. Strihalo sa nielen nožnicami, ale aj s ručnými či elektrickými strojčekmi
za ustavičného prehŕňania vlasov hrebeňom. Po skončení strihania majster holič podľa priania
vlasy buď len navlhčil alebo potrel pomádou, prípadne pokropil kolínskou vodou. Ostrihanie v tom čase nebolo drahé, stálo len 3 Kčs (v súčasnosti je to 5 € a viac).
Jeden z majstrov holičov bol tuhým fajčiarom a neodolal poťahovaniu si z obľúbenej cigaretky ani pri holení či strihaní zákazníkov. V snahe zamedziť predbiehanie čakajúcich zaviedli v holičstve malý zlepšovák. Hneď pri vchode boli nastoknuté štítky s poradovými číslami, z ktorých si prichádzajúci zákazník vzal svoj štítok, ktorý po skončení holenia či strihania vrátil pri platení v pokladni. Výhoda sa prejavila najmä
pri väčšom návale, pretože každý zákazník mal prehľad o počte čakajúcich pred ním a dobu do jeho poradia mohol využiť aj na malú prechádzku. Majstri holiči boli veľmi zhovorčiví a dobre informovaní o všetkom čo sa udialo doma i v zahraničí. Pri holení alebo strihaní sa vždy zhovárali so zákazníkmi, najmä o športe (hokej, futbal), prípadne sa zapájali do všeobecnej diskusie s čakajúcimi. Niekedy sa viedli také zaujímavé debaty, že sa človeku ani nechcelo z holičstva odísť. Výrazom spokojnosti zákazníka bolo vhodenie korunky ako trinkgeld (prepitné) do stále sa odúvajúceho vrecka na bielom plášti majstra holiča, za čo sa vždy úctivo poďakoval. Raz kohosi z vtedajších mocipánov na padlo urobiť koniec tomuto „obohacovaniu“, v dôsledku čoho sa
v holičstve objavilo heslo Neurážajte nás prepitným, ktoré však nevydržalo dlho a všetko sa opäť vrátilo do starých koľají. Zákazníkov v holičstvách začalo ubúdať najmä po zavedení nových a stále dokonalejších elektrických holiacich strojčekov. Holičstvo na Námestí SNP nahradila Cechová reštaurácia a zanikli aj ďalšie bývalé holičstvá. V súčasnosti sú nové, moderné holičstvá zväčša spojené s kaderníctvami a takmer úplne sa feminizovali. Súčasná generácia zákazníkov je tak ochudobnená o osobitné čaro, ktoré vyžarovalo z takýchto, žiaľ už len niekdajších holičstiev, vrátane charakteristického svojrázu ich predstaviteľov – majstrov holičov.
Július Burkovský, Bystrický Permon 1/2023 str. 1-2
