Ciachovací úrad pre sudy v Banskej Bystrici

Možno trochu banálna, ale predsa len história.  V archívnych záznamoch sa dočítame napríklad toto:

1501 január  –  apríl:

5. Jačmenné pivo /Cerevisia ordeacera/  má právo variť každý majiteľ domu v meste, môže ho predávať a tiež z mesta vyvážať v sudoch.

Po celé stáročia bola situácia v meste Banská Bystrica taká, že v niektorých domoch sa pivo varilo častejšie ako polievka. To by bolo v poriadku.  Čo však v poriadku nie je, to je skutočnosť, že po celé dlhé stáročia, okrem už spomínaného roku 1501, nie je zmienka o sudoch. Pritom majstri debnári mali svoj vychýrený a slávny cech. A vyrobiť dobré a zdravé sudy, to si už vyžadovalo byť dobrým majstrom s mnohoročnou praxou a skúsenosťami, vedieť dokonale ovládať nielen svoje remeslo, ale aj všetko o dreve ako takom.

Aj preto je dosť zarážajúce, že štát, ktorý ináč prísne sledoval každú činnosť, kde sa točili nejaké peniaze, po celé stáročia nezaviedol ciachovanie sudov, aby získal nejaký „bakšiš“ vo forme poplatkov. Stalo sa tak dosť neskoro, až v roku 1907.

V roku 1907 nadobudol právoplatnosť  zákonný článok V. a jeho § 25,  na základe ktorého boli postavené úrady na ciachovanie sudov na území Uhorska. Pôsobnosť týchto úradov bola obyčajne ohraničená územím tej ktorej župy a  boli riadené Obchodnou a priemyselnou komorou. Zákon síce teda už bol, ale bol dobrý na to, ako aj každý iný zákon, aby sa nedodržiaval!

Aj preto bol vydaný opakovane a to 7. januára 1909.  Zákon uvádza v XX. kapitolách a v takmer 70 – ich § – och činnosť, práva a povinnosti  Ciachovacieho úradu pre sudy. Čisto z laického pohľadu je zaujímavá tá skutočnosť, že zákon delí sudy podľa poplatku na dve kategórie:

1. Obyčajné sudy. Do 50 litrov – poplatok 15 halierov,    51 – 150 litrov – poplatok 25 halierov.  Nad 150 litrov  –  poplatok za každých 10 litrov  –  2 haliere.
2. Pivové sudy. 12,5,   25,   a 50 litrové sudy poplatok 15 halierov.  Za 100 litrové 25 halierov, za 200 litrové 35 halierov a za 300 litrové 50 halierov.

Vlastné ciachovanie sudov sa prevádzalo tak, že sud sa naplnil odmeraným množstvom vody, potom sa vyprázdnil a ciachovanie sa ešte raz zopakovalo. Ciachovacie údaje mohli byť buď vypálené do dna suda, alebo označené opečiatkovaním farbou. Kovové sudy dostávali kovové letovacie  štítky.  Vlastné ciachovacie údaje a ich umiestnenie na ploche dna suda sú dané podrobným rozpisom v zákone.  Nachádzame tu kráľovskú korunu, pod ním číslo ciachovacieho úradu, rok 909 /1909/, hmotnosť a množstvo v litroch / a len u piva aj s označením SÖR/. Niekedy je tu i značka, číslo,  meno alebo skratka majiteľa suda obyčajne na obrube. Toto využívali hlavne obchodníci a majitelia pivovarov, pri vtedy už rozvinutej železničnej preprave.

Z čisto odborného pohľadu sú veľmi vzácne sudy s opakovaným ciachovaním, teda dvojitým značením, ktorému hovoríme aj „kontra“. Toto sa stávalo vtedy, keď obruče na drevených sudoch museli byť pevnejšie sťahované a mohli pri tom zmeniť  objem sudu!

Zatiaľ nevieme, kde Ciachovací úrad v Banskej Bystrici sídlil. Vieme však to, že svoju činnosť vykonával na požiadanie aj na vidieku formou výjazdov. Tu potom boli poplatky iné.

Ale iné bolo aj pôvodné pomenovanie úradu. Cajchovací úrad z doby Rakúska, ktorý aj tak nefungoval, bol zdedený z nemeckého slova  „zeichen“, – značiť, poznačiť, nakresliť, vyjadroval spolu sedem významov. Jediný význam, ktorému každý rozumel aj bez jazykových znalostí bol ten, že či už je v sude víno alebo pivo, treba ho piť!

Iróniou osudu je, že ešte ja si ako chlapec pamätám, že po druhej svetovej vojne, keď sme boli ešte súkromníci –  poľnohospodári, v čase žatvy a mlatby otec doniesol 25 litrový ciachovaný súdok piva. Ten súdok  bol ciachovaný ešte počas Monarchie!  Pozerali sme naň ako na zjavenie. A spomínam na to nielen z nostalgie, ale hlavne –  a to mi prepáčte – účelovo! Rád by som vás totiž vyzval a poprosil a zadal ako „domácu úlohu“,  či by ste vo svojom okolí na povalách, v pivniciach, chatách nepozreli a náhodou nenašli tu opísané ciachované súdky alebo sudy, lebo nie som si tak celkom istý, či ich máme napríklad aj v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Ciachované sudy z Banskej Bystrice boli súčasťou našej bohatej regionálnej histórie, ktorú sme tak trestuhodne zanedbali!