Obec Donovaly sa vyvinula z uhliarskych osád Banskej komory v severovýchodnom cípe banskobystrického mestského teritória, kde sa ťažilo drevo a pálilo drevené uhlie pre erárnu hutu na Starých Horách. Osady založili v 17. a 18. storočí drevárski majstri-nákladníci a uhliarski tzv. mistríci, podľa ktorých bola väčšina z nich aj pomenovaná: Bully (1618 Bulla), Hanesy (uhliar Hanes), Mistríky (1743), Mišúty (1743), Močiar (1754), Polianka (1820), Sliačany (1820). Ich administratívnym centrom sa stala v roku 1860 najväčšia osada Donovaly doložená z roku 1710 ako Donnovall, z roku 1743 ako Donoval, od roku 1920 ako Donovaly. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1702.
V roku 1828 žilo v obci 475 obyvateľov v 77 domoch. Od polovice 19 storočia pracovali prevažne v štátnych lesoch alebo v horehronských železiarňach. Po roku 1922 bola tu silná
nezamestnanosť a vysťahovalectvo.
Prvé zámery vybudovať na Donovaloch turistickú chatu sú zaznamenané v zápisnici Odboru KČST Banská Bystrica z októbra 1934, kedy sa výbor uzniesol postaviť chatu a uvoľniť peniaze na zakúpenie pozemku pre chatu. Následne Správa štátnych lesov v Liptovskom Hrádku oznámila odboru za akých podmienok by mohla odpredať pozemok a Ing.Formánek z Banskej Bystrice vypracoval predbežné plány chaty. Ale už zápisnica z výborovej schôdze odboru z 18.1.1935 konštatuje, že na Donovaloch zamýšľa stavať Krajinský úrad turistický hotel, preto odbor zaujme vyčkávacie stanovisko, ako sa vec ďalej vyvinie.
Počas roku 1935 sa potom všetky schôdze odboru KČST Banská Bystrica naďalej venovali myšlienke na stavbu chaty na Donovaloch a usporiadali aj výlet s účelom obhliadnuť vhodné miesto na chatu. Koncom toho roku však Ústredie KČST zamietlo subvenciu na tento účel, a tak zápisnica zo 14.2.1936 uvádza uznesenie, že ak sa postaví na Donovaloch hotel, bolo by zbytočné, aby tam klub staval chatu, pokúsi sa iba zabezpečiť výhody pre členov – dojednať s nájomcom hotela zriadenie spoločnej nocľahárne a zníženie cien ubytovania pre turistov. Členovia KČST tiež navrhovali, aby obce zriadili nocľahárne na Starých Horách a Donovaloch, prípadne, aby sa donovalský konzum rozšíril o nocľaháreň K.Č.S.T. Okresný úrad následne oznámil, že žiadosť o subvenciu postúpil krajine a zároveň vzal na vedomie, že Odbor KČST Banská Bystrica upúšťa od stavby chaty na Donovaloch.
Preto prvým ubytovacím zariadením na Donovaloch bol župný turistický hotel, postavený Župou Pohronskou, v snahe povzniesť turistický a cudzinecký ruch v Československejrepublike. Jeho výstavba podľa projektu arch. Fr. Bednárika sa začala v roku 1936 a ukončená bola v roku 1938, v náklade vyše troch miliónov korún. Stavbu realizovala firma Dr.Ing.Anton Slíva a Ing.Jozef Slíva, staviteľ. Postavili ho na slnečných svahoch rozsiahlych horských lúk na južnom úpätí vrchu Zvolen nad obcou Donovaly. Po skončení výstavby trojposchodovej stavby mal hotel 29 ubytovacích miestností s 80 lôžkami v 1 – 3 posteľových izbách a v jednej 8 posteľovej spoločnej nocľahárni. Bola tam aj klubovňa, knižnica, lyžiareň a k hotelu patrilo aj volejbalové ihrisko a bazén. Nájomníkom župného hotela bola Slovenská hotelová úč. spol. v Bratislave, ktorá ho v korešpondencii uvádza pod názvom „Šport-hotel Donovaly“, ale Župný výbor župy Pohronskej ho uvádza ako „Župný hotel na Donovaloch“. V Uznesení č.157 zo dňa 11.6.1943 Župný výbor Župy Pohronskej oznamuje Slovenskej hotelovej úč.spol. v Bratislave, že je ochotný rokovať o predĺžení nájomného pomeru.
Donovaly sa osobitne zapísali do dejín Slovenského národného povstania a stali sa jedným z centier „Partizánskej republiky“ v oblasti Nízkych Tatier a Starohorských vrchov. Pamätná tabuľa na chate MUDr.Nábělka na Donovaloch uvádza nasledovný text : „ V noci z 29. na 30.8.1944 tu skoncipovali a podpísali v poradí Dr. Vavro Šrobár, pplk. Mirko Vesel, pplk. Dr. Ing. Miloš Marko, mjr. Milan Šrobár a MUDr. Ludvík Nábělek – Proklamáciu slovenským vojakom a Proklamáciu slovenskému národu, ktoré boli 30.8. 1944 pri vyhlásení SNP prečítané v slobodnom slovenskom vysielači.“ Uvedené proklamácie prečítal legendárny hlásateľ Prof. Ladislav Sára a bola to prvá výzva do boja za oslobodenie.
Na Šport Hoteli boli umiestnené pamätné tabule s nasledovným textom : „ V tejto budove po evakuácii Banskej Bystrice z 27. na 28. októbra 1944 posledný raz zasadali Predsedníctvo SNR, vedenie KSS, veliteľstvo 1. česko-slovenskej armády a hlavný štáb partizánskeho hnutia pred ústupom do hôr“. Spomínaný rozkaz podpísal gen. Rudolf Viest.
Druhá pamätná tabuľa uvádza : „V tejto budove bola v čase SNP 1944 umiestnená štábna rota 1. čsl. armády na Slovensku – vysokoškolský štábny oddiel.“ Tento oddiel sprevádzal a chránil generálov Viesta a Goliana až do ich zajatia Nemcami v Pohronskom Bukovci po zrade domáceho konfidenta.
Ďalšia pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená na Obecnom úrade uvádza : „V tejto budove bola za Slovenského národného povstania povstalecká nemocnica.“ Na priestranstve pred hotelom je umiestnená Socha partizána, ktorej autorom je národný umelec, akad. sochár Jozef Kostka.
Po zatlačení povstania do hôr obsadili hotel nemeckí vojaci a hotelové zariadenie do značnej miery poškodili a zničili.
Podľa Smernice Povereníctva SNR pre veci vnútorné zo dňa 22.4.1945, došlo k likvidácii župných úradov a župného hospodárstva, a tak dňa 20.12.1945 banskobystrický župný úrad v likvidácii, vydal výmer, ktorým odovzdal do správy a do vlastníctva Okresného národného výboru v Banskej Bystrici nemovitosť „Okresný turistický hotel“ na Donovaloch v tom rozsahu, v akom bol prevzatý župou Pohronskou.
ONV Banská Bystrica 14.10.1945 posiela Povereníctvu pre priemysel a obchod žiadosť o poskytnutie prostriedkov na opravu a doplnenie hotelového zariadenia. Žiadosť odôvodňuje aj nasledovne : „Turistický hotel je v blízkosti Banskej Bystrice, kde sa budú konať tejto zimy celoštátne lyžiarske preteky. Nemeckí okupanti zničili všetky okolité turistické chaty, takže pre ubytovanie turistov a cudzincov prichádza v úvahu – jedine len turistický hotel na Donovaloch. Je teda prvoradým celoštátnym záujmom, aby tento podnik bol čím skôr zariadený a postavený do prevádzky, čo sa má stať podľa zmluvnej zaviazanosti nájomnej zmluvy už dňa 1.decembra 1945.“
Hotel, ktorý bol najprv v správe Slovenskej hotelovej spoločnosti, prešiel po znárodnení do majetku podniku cestovného ruchu Turista, neskôr pod Stredoslovenské hotely Ružomberok, potom pod Interhotely Ružomberok.
Hoci Donovaly boli z Banskej Bystrice dostupné osobnými autami, ale autobusová doprava prevažne bola len po Sliačany. V zime táto cesta nebola prejazdná. Výrazný rozvoj Donovaly zaznamenali v 50. rokoch minulého storočia, keď vtedajšia príliš úzka cesta s nebezpečnými zákrutami, ktorá viedla cez sedlo Veľký Šturec (1 010 m n. m.) a obec Liptovské Revúce do Ružomberka, bola nahradená vybudovaním novej cesty cez Donovaly. Svojou polohou, počtom horských dopravných zariadení a vybavenosťou patria Donovaly medzi popredné strediská na Slovensku – ponúkajú možnosti pešej turistiky, cykloturistiky a v zime 11 km zjazdoviek. Hotel Šport počas posledných rokov prešiel viacerými prestavbami a rekonštrukciami. V súčasnosti je to privátny Wellness Hotel Šport, ktorý patrí do siete hotelov spoločnosti Cascada Hotels&Resorts.
