František LONGAUER sa narodil 4. októbra 1899 v Polianke pri Donovaloch, v rodine miestneho horára. Po ukončení ľudovej školy v rodisku navštevoval meštiansku školu vo Zvolene a v Brezne nad Hronom, odkiaľ odišiel študovať na Učiteľský ústav do Nyíregyházy. Skúšku spôsobilosti vyučovať na meštianskych školách II. odboru (t.j. fyziku, chémiu, prírodopis a kreslenie), vykonal v roku 1929.
Prvým pôsobiskom sa mu stala ľudová škola zámockého sirotienca v Slovenskej Ľupči (Gizelin robotnícky sirotienec ) . Potom vystriedal niekoľko ľudových, neskôr meštianskych škôl – vo Filipove, v Rájci, v Mošovciach, Podbrezovej, Šamoríne a v Revúcej. Od l. januára 1939 do 31. 8. 1942 vyučoval na Učiteľskom ústave a Štátnom dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici ako suplujúci profesor. Posledným miestom bola Štátna meštianska škola, kde krátky čas pôsobil ako riaditeľ. Dňom 31. 8. 1950 bol zo školských služieb uvoľnený a pracoval na rôznych miestach ako úradník, v roku 1954 sa stal vedúcim predajne Slovenská kniha v Banskej Bystrici.
František Longauer ako učiteľ vydal aj niekoľko učebníc prírodovedy pre slovenské meštianske školy. V roku 1936 vyšla učebnica pre prvú triedu meštianskych škôl, v roku 1938 pre druhú triedu. Obe učebnice boli znovu vydané v roku 1943. V tom istom roku vydal „ Pracovnú učebnicu chémie a nerastopisu pre druhú triedu meštianskych škôl.“
V období svojej učiteľskej činnosti veľa publikoval v rôznych časopisoch a venoval sa rôznym odborom výskumu. Tak v časopise „Slovenský svet“, ročník 1921 uverejnil článok „Zaujímavé kométy v roku 1921“. Išlo o návrat Donátyho kométy, ktorú pozoroval ako chlapec na Podholí pri Beňuši. V čase štúdií na Meštianskej škole v Brezne zúčastnil sa v roku 1912 pozorovania zatmenia Slnka. Astronomické pozorovania vykonával v tom čase cez poľovnícky ďalekohľad svojho otca. V roku 1920 sa stal 71. Prispievajúcim členom Českej astronomickej spoločnosti v Prahe, ktorá bola založená na počesť generála, ale aj významného astronóma Milana Rastislava Štefánika.
Vo svojich článkoch sa nevenoval iba astronómii, ale aj iným odvetviam, ( archeológii – napísal „Príspevky k archeologickému výskumu Gemera“, alebo „Archeologické nálezy na Mokrej lúke“ – Šafárikov kraj , ročník 1939 a podobne). Písal zaujímavé články aj do Krás Slovenska. Tam uverejnil v ročníku XXII. Č. 9 na pokračovanie článok „Poľana“ a s podobným obsahom bolo mnoho ďalších ( napr. „Sopečný tvar Javoria“, „Ortúty“, „Rozhodujúca bitka Rimanov s Kvádmi v Hrochotskej doline“ a mnoho ďalších. V Krásach Slovenska bol uverejnený aj článok „ Stopy pravekého hutníctva pod Pánskym dielom“ z rok u 1947, ktorý bol opätovne zverejnený v časopise Bystrický Permon ( ročník VI. čísle 3, v septembri 2008.
Historické námety zverejnil aj v časopise Říše hvězd, napr. „Astronomické nástroje z bronzovej doby“, „Po stopách kultu Mesiaca v Podunajsku,“ ale aj „O nájdenom hvezdárskom spise „Tractatus de Cometa.“
Keď bol, na základe štatútu o ľudových hvezdárňach založený dňa 3. marca 1955 astronomický krúžok pri Dome osvety v Banskej Bystrici, stal sa František Longauer jeho tajomníkom. Predsedom krúžku bol dekan Vyššej pedagogickej školy docent Jozef Fraňo. Nový krúžok si od svojho založenia postavil za hlavnú úlohu vybudovať v meste Banská Bystrica ľudovú hvezdáreň. Návrhov na realizáciu bolo viac, mala stáť pri bývalej vojenskej pozorovateľni na Graniari, no neskôr bolo rozhodnuté, že sa pre účel hvezdárne využije bývalá protiturecká strážna veža na Vartovke. S výstavbou sa začalo v roku 1958 v akcii „Z“. Hrubá stavba objektu bola dokončená na jeseň 1960, prikrytá kupolou a v apríli 1961 bol do nej namontovaný ďalekohľad Coudé refraktor 150/2250 od firmy Zeiss z NDR. Nové kultúrne zariadenie bolo verejnosti otvorené 2. mája 1961.
O dva roky neskôr, v júni 1963 bola v Banskej Bystrici , pri novej hvezdárni , založená odbočka Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Tajomníkom novej organizácie sa stal František Longauer. Krátko na to, po odchode prvých zamestnankýň na iné pracoviská, stal sa František Longauer odborný pracovníkom Ľudovej hvezdárne. Vo funkcii bol päť rokov – od júna 1965 do júna 1970, kedy sa vrátil opäť na dôchodok. V tomto čase zverejnil v „Správach ľudovej hvezdárne“ niekoľko desiatok odborný článkov s astronomickou tematikou.
Po smrti svojej manželky Serény, žil František Longauer u svojich dcér a zomrel u staršej z nich v Žiline v roku 1992.
