Všetky mestá vtedajšieho sveta mali ten istý problém. Po daždi blato, po vysušení mračná prachu. Skutočnosť, že v centrách miest sa vykonávala poľnohospodárska činnosť, hlavne chov dobytka, tomu len napomáhala. A postupný rozvoj automobilizmu tiež. Stavba fontán vyznievala dosť groteskne, keď tieto osviežovali vzduch a snažili sa robiť dojem krajšieho a zdravšieho mesta, ale len pár metrov od nich sa všetko borilo po členky v blate alebo prachu. Boli to nositelia pokroku vtedajšieho sveta – Francúzi, ktorí dokázali vyriešiť aj tento problém. Asfaltovanie. Chýr o asfaltovaní ulíc sa dostal aj do Uhorska. No žiadne mesto sa nemalo k tomu, aby ho odskúšalo a uviedlo do života. Napokon to bola práve Banská Bystrica a jej Obchodná komora, ktorá súhlasila, že asfaltovanie vyskúša. Už sme o tom raz písali. Stalo sa tak 19. septembra 1905, keď odskúšaním novej technológie bol poverený banskobystrický štátny kráľovský stavebný úrad a za prítomnosti veľkého množstva zvedavcov z radov odborníkov i laikov bol vyasfaltovaný priestor medzi evanjelickým kostolom, Lazovnou a Katovnou ulicou. Efekt sa dostavil okamžite. Bolo
rozhodnuté – vykonať postupné asfaltovanie všetkých ulíc. Prvá to vedela oceniť armáda a vodiči automobilov, ktorým pribudli v roku 1913 dopravné značky. Práve vtedy získala Banská Bystrica štatút najčistejšieho a najkrajšieho mesta v Uhorsku. A aj slogan ,,Za živa v Bystrici, po smrti v nebi!“ to len umocňoval. A krásne fontány tomu ešte dopomohli.

Michal Kiššimon

Bysgtrický permon 3/2013 s.8

Michal KiššimonŽivot v mesteprvé asfaltovanie
Všetky mestá vtedajšieho sveta mali ten istý problém. Po daždi blato, po vysušení mračná prachu. Skutočnosť, že v centrách miest sa vykonávala poľnohospodárska činnosť, hlavne chov dobytka, tomu len napomáhala. A postupný rozvoj automobilizmu tiež. Stavba fontán vyznievala dosť groteskne, keď tieto osviežovali vzduch a snažili sa robiť dojem...