Jeseň prinútila stromy zhodiť svoj pestrofarebný šat. Napriek tomu sa niečo na nich zelená. Nápadné žltozelené guľovité útvary na stromoch najmä v zime vedia upútať na seba pozornosť. Je to stále zelené i m e l o b i e l e. Pretože aj v zime je svieže a zelené, stalo sa vianočnou ozdobou a pokladá sa za symbol šťastia, v minulosti aj nesmrteľnosti.
Imelo biele (Viscum album) patrí do čeľade santalovité (Santalaceae). Dvojdomý ker s viacerými zvláštnosťami. Listy rastú na konci vetvičiek, sú kožovité, protistojné. Kvety rastú v pazuchách listov . Plody sú jednosemenné biele bobule. Imelo nie je parazit, ako uvádzajú niektoré zdroje, ale je to typický epifytický poloparazit. Znamená to, že z hostiteľskej rastliny odoberá najmä vodu a minerálne živiny. Na druhej strane ju dotuje najmä sacharidmi, ktoré sú výsledkom fotosyntézy vždy zelených listov imela. Do „tela“ rastliny nepreniká koreňmi, ale špeciálnymi orgánmi tzv. haustóriami. Určitou zvláštnosťou je aj rozmnožovanie imela. Napomáhajú mu najmä vtáci (glezg, červienka, straka a iné druhy), ktoré konzumujú lepkavé bobule. Aj napr
iek tomu, že prejdú ich tráviacim traktom, lepkavosť si zachovávajú. Tá je nutná, aby sa bobuľa zachytila na kôre stromu a následne začne krík rásť. Semená nemajú schopnosť vyklíčiť na iných substrátoch vrátane pôdy. Nakoľko klíčenie sa deje v špecifických podmienkach (konáre stromov), semená sa na to prispôsobili tým, že z nich vyrastajú 2 až 3 klíčky (tento jav sa nazýva polyembryónia). Imelo vytvára na konároch stromov guľaté a husté trsy konárikov a listov, ktoré sú stále zelené. Kvitne na jar, pričom kvety vylučujú značné množstvo nektáru, čím lákajú včely a hmyz. Je tak zaistené opelenie kvetov. Začiatkom zimy sa objavia malé, guľaté biele plody, ktoré sú naplnené lepkavou hmotou (odtiaľ aj latinský názov – Viscum). Z bobúľ, ktoré dozrievajú v novembri sa varí dobré lepidlo na muchy a vtákov. Imelo rastie jednak na listnatých stromoch (okrem dubov), ale aj na ihličnanoch v lesoch, parkoch i záhradách. Rozlišujú sa tri poddruhy, a to : imelo listnáčovité (Viscum album ssp. album), ihličnaté jedľové (Viscum album ssp.abietis) a ihličnaté pravé alebo borovicové (Viscum album ssp. austriacum). Na borovici rastie Viscum laxum. Na duboch rastie príbuzný imelovec európsky (Loranthus europaeus), zvaný tiež ochmet európsky, ktorý má v zime žlté bobule. Imelo je rozšírené v Európe a Ázii. Oddávna sa považuje nielen za liečivú, ale aj magickú rastlinu. Imelo sa radí k jedovatým rastlinám. Obsahuje celé spektrum chemických komponentov ako peptid viskotoxín, cholí
n, acetylcholín, flavonoidy, slizy, cukry, vosky, organické kyseliny a rastlinné farbivá. Ďalej sú to glykoproteíny, fenolové kyseliny a lignany. Taktiež biogénne amíny, cyklitoly a fenolkarbónové kyseliny, alkaloidy, histamín a taktiež triterpény.Imelo je využívané v medicíne na znižovanie krvného tlaku i podporu činnosti srdca. Rozširuje cievy a bráni vápneniu ciev. Pôsobí aj ako sedatívum a má údajne protirakovinové účinky. Využíva sa aj v homeopatii. V ľudovom liečiteľstve sa používa pre podstatne širší „sortiment“ chorôb a ochorení. V minulosti bolo imelo posvätné napr. pre druidov (keltských kňazov). Zelené vetvičky slúžili na „vyháňanie“ zlých duchov. Imelo sa pokladalo za symbol nesmrteľnosti a to aj na Slovensku. Z Anglicka k nám prenikol zvyk bozkávať sa na Vianoce pod, imelom, na znak pevnosti lásky, pretrvania partnerských zväzkov i ako symbol priateľstva.V Banskej Bystrici sa imelo vyskytuje najmä na starých stromoch v okolí starej nemocnice, na stromoch v katolíckom cintoríne či Gerlachovskej ulici.
