Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
Najstarším stavebným materiálom v našich lokalitách bolo drevo. Bolo ho dostatok, a využívalo sa na stavby rôzneho druhu, od cirkevných až po svetské staviská. Bolo ľahko spracovateľné, pomerne lacné a bolo vhodné aj na stavby do kombinácie s kamením alebo hlinou. Dnes sa budeme venovať len čisto dreveným aj to špecifickým stavbám. Sú to zrubové drevené zvonice v Starej Haliči…
Z pocitu uctiť si predkov vznikla knižná publikácia Kvitnúť zas budú kvety, ktorou deti evanjelického a. v. farára Daniela Kováča a jeho manželky pripomínajú ono najpodstatnejšie – súručenstvo rodiny, krásne ľudské vzťahy, ale aj chvíle, keď rodinu život poomínal. Publikácia patrí do literatúry faktu a sústreďuje dôležité dokumenty, poznámky, rodokmene, spomienky a verše, aby sa ich všetci…
Tak ako ľudia, aj pamätné stromy majú svoje prajné alebo neprajné osudy, ktoré boli zapríčinené rôznymi okolnosťami. Počas svojej dlhej existencie sa tieto stromy mali stať živými pamätníkmi niektorých historických udalostí alebo významných osobností, na počesť ktorých boli vysadené. Pamätné či inak významné stromy sa nachádzali aj v Banskej Bystrici, žiaľ, väčšine z nich nebolo…
Read More “Neprajný osud pamätných stromov v Banskej Bystrici” »
Vývoj či rozvoj pernikárstva začal v minulosti výrobou medovníkov. Tie poznali už v starom Egypte, Grécku aj Rímskej ríši. Mali kultový význam a slúžili aj ako obetné pečivo. Aj v starej Rusi boli nevyhnutnou súčasťou tabule nielen na cárskom dvore, ale aj na každej dedinskej svadbe. Vznikom cechov sa medovnikári odlúčili od pekárov – výrobcov chleba. Medovnikárstvo ako remeslo…
Keď sa v roku 1920 banskobystrickí priaznivci turistiky združili v Klube československých turistov, prirodzenou súčasťou ich programu sa stala aj téma rozvoja cestovného ruchu v našom meste a regióne. Atraktívne pamiatky a najmä horské prostredie ideálne pre pešiu i lyžiarsku turistiku, boli magnetom najmä pre záujemcov z Čiech, ktorým vznik Československej republiky značne rozšíril možnosti turistických aktivít v oblasti Nízkych…
Read More “Z histórie turistického ubytovania v Banskej Bystrici” »
Dňa 3. septembra 1873 vo večerných hodinách prišiel do Banskej Bystrice prvý vlak zo Zvolena. Bola to vtedy veľká sláva. Predstavitelia mesta Banská Bystrica ako aj národohospodári však oslavovali len skromne. Boli si vedomí toho, že ich predsavzatie, napojiť sa na severnú Ferdinandovu dráhu, ktorú volali aj dráhou Kassa – Oderberg, čiže Košice – Bohumín,…
Stáročia odviali aj slávu Šalkovej. Rybári a rakári museli zanechať svoje dedičné povolania a v 19. storočí sa z nich stávali remeselníci. Obživu pre svoje rodiny našli pri výstavbe Budína a Pešti. Aj jednu stranu svojej obce za Hronom nazývali „Budín“, aby sa poštový doručovateľ – pri množstve rovnakých priezvisk – ľahšie zorientoval. O spoločenskom a kultúrnom dianí v obci informoval…
Každý deň prechádzame zaujatí do vlastných myšlienok okolo miest a budov bez povšimnutia, bez toho, aby sme zodvihli unavené oči a pozreli sa na majestátnych svedkov našej histórie. Nie, nezabúdame. Len všednosť a rutina kolobehu života nám už nedovolí spomaliť a zamyslieť sa. Sme tu, dnes a teraz. Nevidíme a nechceme vidieť do minulosti na tých miestach, okolo ktorých prechádzame. Nevidíme…
Štúrovský básnik Ján Botto patrí k trvalým pilierom slovenskej poézie, je hodnotou pretrvávajúcou storočiami. Na 27. januára t. r. pripadlo 185. výročie jeho narodenia vo Vyšnom Skálniku, zaslúži si preto v tomto čase viac priestoru na priblíženie jeho životných osudov i básnického diela. A hoci je poetom národným, v Banskej Bystrici máme k nemu osobitný vzťah – veď posledných desať rokov…
PRÍSPEVOK K LOKALIZÁCII DEPOTU BRONZOVÝCH MEČOV Z PODKONÍC Doterajšie informácie o náleze v odbornej literatúre Hromadný nález bronzových mečov z Podkoníc nie je vedeckej obci neznámy. V odbornej literatúre sa zmienky o náleze objavili už pred takmer 80. rokmi. Prvá správa o náleze sa v odbornej spisbe objavila v roku 1935 z pera J. Eisnera….