Tak ako ľudia, aj pamätné stromy majú svoje prajné alebo neprajné osudy, ktoré boli zapríčinené rôznymi okolnosťami. Počas svojej dlhej existencie sa tieto stromy mali stať živými pamätníkmi niektorých historických udalostí alebo významných osobností, na počesť ktorých boli vysadené. Pamätné či inak významné stromy sa nachádzali aj v Banskej Bystrici, žiaľ, väčšine z nich nebolo dopriate dožiť sa ani dosiahnuteľného veku.

Výrub ľaliovníkov v B.B

Výrub ľaliovníkov v B.B

Z príležitosti osláv tisícročia Uhorska v roku 1896 boli vysádzané tzv. miléniové pamätné stromy podľa príkazu vtedajšieho m. k. ministra pôdohospodárstva v Budapešti (Permon č. 2/2006). V Banskej Bystrici boli miléniové stromy vysadené na dvoch miestach. Najväčší počet, 191 stromov (6 dubov, 70 líp, 106 pagaštanov, 4 jasene, 4 javory a 1 jelša), vysadili v priestore dnes už nejestvujúcich erárnych Horných hrablí. Na druhom mieste, ktorým bola záhrada m. k. lesného riaditeľstva (predtým komorský dvor), vysadili 38 ihličnatých stromov (31 vejmutoviek a 7 duglasiek) vo dvoch skupinách. V dôsledku neskorších stavebných úprav, ktoré úplne zmenili charakter obidvoch spomínaných priestorov, došlo k zániku všetkých tamojších miléniových pamätných stromov. Je samozrejmé, že takéto pamätníky sa stali neželateľnými aj z hľadiska neskoršieho politického vývoja.
V roku 1879, z príležitosti striebornej svadby vtedajšieho panovníka Františka Jozefa I. s jeho manželkou Alžbetou (populárnou „Sisi“), vysadili vedľa strážnej veže na Vartovke (teraz hvezdáreň) dva pamätné javory, ktoré už dnes nenájdeme. Po zavraždení kráľovnej Alžbety v roku 1898 nariadil minister pôdohospodárstva v Budapešti vysádzať pamätné stromy alebo hájiky kráľovnej Alžbety. V Banskej Bystrici boli takéto výsadby realizované v Hronskej ulici pri erárnom nákladisku dreva pred budovou lesmajstra, pred nádvorím Hámra a na ihrisku novej detskej škôlky (Permon č. 3/2013). Z týchto výsadieb sa dodnes šťastnou náhodou zachovalo len torzo pozostávajúce z 9 líp veľkolistých a 1 javora horského v parčíku pred bývalým Hámrom (Permon č. 4/2013).
Na počesť 10. výročia trvania prvej ČSR boli v roku 1928 nariadené výsadby jubilejných hájikov. Ich zakladanie organizovali riaditeľstvá štátnych lesov. V rámci banskobystrického riaditeľstva štátnych lesov a statkov sa takéto výsadby uskutočnili na lesných správach Hronec, Sihla, Krám, Dobroč, Michalová, Beňuš, Bacúch, Jasenie, Predajná, Osrblie, Štiavnička a Staré Hory, teda priamo v Banskej Bystrici zrejme nie. Jubilejné hájiky postupne zanikli v dôsledku zanedbania nevyhnutnej starostlivosti.

Zaujímavý brest

Zaujímavý brest

Niekedy aj ľudská zloba prispela k zničeniu vzácnych stromov. Príkladom je smutný osud previsnutej formy bresta horského, ktorý spolu s inými stromami (tisy, čerešňa) a filagóriou zdobil pôvodne dvorný trakt domu č. 8 na ulici Janka Kráľa. Dom zbúrali, stromy však ponechali. Nízky strom s hrubým kmeňom a dáždnikovou korunou vzbudzoval nesprávny dojem, že ho zasadili hore koreňmi, z ktorých vyrastajú listy. V roku 1982 ruka vandala systematickými zásekmi po celom obvode kmeňa prerušila vodivé pletivá (lyko) pod kôrou a strom nemal šancu prežiť. Podobný strom sa už v Banskej Bystrici nevyskytuje. Pamätným stromom bola aj Lipa federácie, ktorú vysadili v parčíku na začiatku ulice Janka Kráľa medzi mostom a lávkou cez Bystričku v októbri 1968, na počesť prijatia ústavného zákona o československej federácii. Napriek tomu, že táto lipa malolistá bola od roku 1988 chránená, neznámy vandal úmyselne poškodil značnú časť kôry stromu, rana bola následne odborne ošetrená a úspešne sa zahojila. Nadišiel však rok 2006, ktorý sa jej stal osudným, lebo začiatkom marca ju možno aj s požehnaním príslušných úradov vyrúbali, nehľadiac pritom na jej historický význam. V parčíku táto lipa rástla 38 rokov a v čase výrubu dosahovala výšku takmer 15m s obvodom kmeňa 90 cm. Lipa federácie s okolitým parčíkom (lipy, brezy, borovice) tak ustúpili výstavbe súčasnej nevzhľadnej budovy. Tak ako československá federácia sa stala minulosťou, aj jej živý pamätník v Banskej Bystrici je tiež len spomienkou.
Neprajný bol aj osud Banskobystrických ľaliovníkov, ktoré sa nachádzali na Tajovského ceste, asi 200 m povyše Mestského parku. Už nevedno odkiaľ si niekdajší majiteľ rozsiahlejšej záhrady a malej romantickej vilky, ktorá schátrala a dnes už nejestvuje, zaobstaral sadenice ľaliovníkov tulipánokvetých vrátane liesok amerických, vysadených pri pô

Lipa federácie

Lipa federácie

vodnom vstupe na pozemok. Dva mohutné, tesne vedľa seba rastúce stromy ľaliovníkov sa od roku 1983 stali štátom chránenými. Vek týchto stromov sa odhadoval na 150 rokov, boli vysoké 30m a obvod ich kmeňov dosahoval 207 a 252 cm. Prvou pohromou bolo rozširovanie Tajovského cesty, v dôsledku čoho zabrali časť priľahlého pozemku, vypílili dva hrubé kmene bohato plodiacich liesok amerických a ľaliovníky sa ocitli hneď za novým oplotením pozemku, bezprostredne pri frekventovanej ceste. Splodiny automobilovej premávky ľaliovníky natoľko poškodzovali, že každoročne začali vyschýnať niektoré konáre, ktoré bolo potrebné z koruny postupne odstraňovať. V minulosti bolo niekoľkokrát vykonané finančne nákladné odborné ošetrenie týchto stromov. V lete roku 2013 sa zistilo, že neznámy páchateľ kmene chátrajúcich stromov v oplotenom areáli vážne poškodil motorovou pílou, zásekmi i olúpaním odumretej kôry, čím bolo dielo skazy zavŕšené. Následne ochranu týchto stromov zrušili a koncom septembra 2013 ich vypílili.. V Banskej Bystrici sa nachádza ešte jeden pekný exemplár ľaliovníka tulipánokvetého, a to na evanjelickom cintoríne, hneď za kostolom. Tento strom zaradili medzi mestské pamätihodnosti a treba len dúfať v jeho prajnejší osud.
Osudy pamätných, či inak významných stromov, spravidla určuje človek a len zriedkakedy prírodné činitele. Človek sa na tom podieľa najmä nezáujmom v dôsledku zmeny politickej situácie (nežiaduca symbolika predchádzajúcej éry), ľahostajnosťou vyúsťujúcou v zanedbaní starostlivosti, zmenou využitia pozemkov, na ktorých sa takéto stromy nachádzajú alebo aj zlomyseľnosťou, ktorú možno nazvať aj ľudskou hlúposťou.

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/01/19-1-2014_zaujímavý-brest-1024x696.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/01/19-1-2014_zaujímavý-brest-300x300.jpgJúlius BurkovskýFauna a flóra
Tak ako ľudia, aj pamätné stromy majú svoje prajné alebo neprajné osudy, ktoré boli zapríčinené rôznymi okolnosťami. Počas svojej dlhej existencie sa tieto stromy mali stať živými pamätníkmi niektorých historických udalostí alebo významných osobností, na počesť ktorých boli vysadené. Pamätné či inak významné stromy sa nachádzali aj v Banskej...