Slobodné kráľovské banské mesto Nová Baňa

SEDEM STREDOSLOVENSKÝCH BANSKÝCH MIEST – NOVÁ BAŇA

7. apríla 1388 sa konala v Banskej Štiavnici zakladajúca schôdza Zväzu stredoslovenských banských miest, ktorý mal za úlohu hľadať spoločné riešenia problémov banských miest. Zväz tvorili mestá Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec a Ľubietová. V r. 1453 vstúpilo do tohto spoločenstva banských miest mesto Banská Belá, čím sa ustálil počet členov na sedem.

Osídlenie územia Novej Bane a Žiarskej kotliny máme doložené už v období praveku. Z tohto obdobia pochádza kamenný sekeromlat, nájdený pri Novej Bani v lokalite Mlynárov vrch a kamenné sekeromlaty, nájdené pri Hronskom Beňadiku a Hodruši Hámroch. Osídlenie tohto územia v mladšej dobe bronzovej máme doložené nálezom bronzového sekeromlatu s kotúčovým tylom z polohy Janíkové zeme. Zo staršej doby železnej máme pri Novej Bani doložené mohutné hradisko Zámčisko. Osídlenie a význam tejto lokality dokladá aj hradisko Zámčisko z obdobia 10. – 13. storočia. V písomných prameňoch sa s okolím neskoršieho mesta Novej Bane stretávame už v období 11. – 13. storočia, keď časť tohto územia patrila mníšskemu rádu benediktínov z Hronského Beňadika a tekovským hradným jobagiónom (šľachticom). Pôvodná slovanská osada, z ktorej sa postupne vyvinulo mesto Nová
Baňa, sa nazývala Štiavnica. Vyvinula sa v horskej kotline medzi potokmi Jedľová Štiavnica a Buková Štiavnica. Pomenovanie Štiavnica pre túto lokalitu sa vyskytuje v písomných prameňoch ešte v období 14. storočia. Banské
osídlenie súviselo pravdepodobne s postupným rozvojom baníctva v tejto oblasti. Keď baníci získavali zlato najskôr ryžovaním v potoku Jedľová Štiavnica a neskôr prešli k budovaniu baní a banských zariadení, s čím úzko súvisel rozvoj samotnej osady a jej premeny na banské mesto. Najstaršia písomná zmienka o osade Štiavnica pochádza z roku 1337, kedy dalo hronskobeňadické opátstvo do prenájmu Mikulášovi a Petrovi, synom Ladislava z Pukanca,
územie pri potoku Jedľová Štiavnica na postavenie rudného mlyna. Od polovice 14. storočia začína v tejto oblasti veľký rozvoj baníctva, nepretržite sa tu spomínajú stále nové a nové bane na zlatú rudu. Už v tejto dobe tu existovalo vyše 20 rudných mlynov a huta na tavenie vydolovanej rudy. Postupne sa budovala aj mestská štruktúra na čele s richtárom a prísažnými. Od roku 1345 môžeme o Novej Bani hovoriť ako o slobodnom banskom meste, ktoré práve v 14. storočí dosiahlo najväčší rozkvet. V Novej Bani sa v 14. storočí okrem zlata produkovalo predovšetkým striebro. V roku 1346 sa spomína v listine ako Štiavnická Baňa, nazývaná Kráľovská baňa. Názov Nová Baňa sa vyskytuje v tom istom období. Pomenovanie osady Nová Baňa malo aj praktický význam, pretože sa tak odlišovala
od Banskej Štiavnice, ktorá sa pôvodne nazývala len Baňa. V roku 1355 nariadil uhorský panovník Karol Róbert zriadiť vo všetkých banských mestách kráľovské domy, do ktorých boli povinní všetci ťažiari odovzdávať vyťažené drahé kovy. Z Novej Bane poznáme takéhoto grófa už z roku 1347 a bol ním Ján Juvenis. Pravdepodobne aj v Novej Bani bol postavený takýto komorský dom a bola ním budova radnice, ktorá svojimi gotickými prvkami zodpovedá tomuto obdobiu. Neustále sa však vyskytovali spory medzi ťažiarmi a hronskobeňadickým opátstvom o platenie nájomného. Už v druhej polovici 14. storočia existovala v Novej Bani dedičná štôlňa, čo nepriamo dokladá rozvoj baníctva v tejto oblasti. Podobne ako v Banskej Bystrici aj v Novej Bani bol v roku 1391 postavený špitál s kostolom sv. Alžbety. Špitál a kostol pre zranených a starých baníkov nechal v Novej Bani postaviť novobanský a kremnický komorský gróf Heinczmann Eisenrinkel, ktorému patrilo aj patronátne právo. Prevahu v meste postupne nadobudli kremnickí mešťania nad pukanskými a Kremnica sa stala materským mestom Novej Bane. Na prelome 15. – 16. storočia začala kríza novobanského baníctva, ktorá súvisela jednak so spoločenskými pomermi, ale aj s faktom, že spodná voda začala zatápať bane, a tým znemožňovala dolovať rudy. V roku 1664 vtrhli Turci priamo do Novej Bane, ktorú vyrabovali a vyplienili. Na novobanskom námestí popravili 15 mešťanov, 60 obyvateľov odvliekli do zajatia a 48 obyvateľov sa zadusilo v bani, kde sa skryli pred Turkami, ktorí zapálili pred baňou suché raždie. Turci farský kostol premenili na maštaľ a kostol sv. Alžbety na mešitu. Postupne sa však život v Novej Bani konsolidoval. V roku 1723 tu vzniká nová účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Neúspechy v ťažbe však viedli v roku 1887 k zatvoreniu
tunajších baní pre nerentabilnosť. V súčasnosti je Nová Baňa krásnym mestom vo výnimočnom prostredí. Návštevníci tu dodnes môžu obdivovať pamiatky minulosti. Medzi nimi vyniká farský kostol Narodenia Panny Márie zo 14. storočia, špitálsky kostol sv. Alžbety zo 14. storočia, ktoré dopĺňa klasicistický kostol na Kalvárii z 19. storočia. Ústrednou stavbou námestia ostala do súčasnosti budova Radnice, ktorá je sídlom Pohronského múzea a je tu umiestnená expozícia venovaná dejinám mesta a regiónu.

Vladimír Sklenka

Bystrický Permon 2/2913 s. 4