Okolie Banskej Bystrice bolo v minulosti charakterizované bohatým výskytom rúd bohatých najmä na meď (medená Bystrica), ale aj na iné rudy s obsahom ďalších kovov. Súčasne oplývala aj bohatstvom lesov, ktoré boli nielen zdrojom paliva (dreva) pre domácnosti (obnoviteľný zdroj energie), ale drevo bolo nevyhnutné aj pri prácach v baniach (podpery a pod.) a taktiež na výrobu dreveného uhlia, nutného pri tavení kovov. V mnohých prípadoch došlo až k enormnej utilizácii či likvidácii lesov. Paradoxne tak došlo k prepojeniu nerastného bohatstva pod zemou (rudy, minerály) a prírodných – živých rastlinných zdrojov na povrchu Zeme
– lesov. Obe činnosti sa odzrkadli aj pri tvorbe erbov týchto obcí. Pozrime sa naň.

Hneď na úvod k problematike erbov obcí spätých s ťažbou rúd nášho okresu sa žiada povedať, že ich erby sú oproti iným trochu jednoduchšie. Ich neodmysliteľnou súčasťou sú banícke kladivká (bicie a rozrážacie). Nájdeme ich v každom erbe týchto obcí. Tento symbol je zvyčajne doplnený aj inými, ako napr. stromy (ihličnany), vrchy či
osobnosti. Platí to napr. pre erb obce Baláže. Ide o banícky motív so symbolikou Slovenského národného povstania (SNP). Zo spodného okraja erbu šľahajú zlaté plamene prevýšené striebornými baníckymi kladivami. Symbol dobývania rúd v erbe Ľubietovej (hagiografický motív s baníckou symbolikou podľa pečate z 15. storočia) dopĺňa postava červeno odetej Márie Magdalény so zahalenými vlasmi. V ruke drží striebornú amforu. Erb obsahuje aj čierne banícke kladivká. Spomínané základné nástroje baníkov nachádzame aj v erbe Moštenice (obecné pečatidlo z 19. storočia). Banské kladivká so zlatou rúčkou sú doplnené striebornou šípkou kompasu. V ďalších erboch obcí sú banícke kladivká znázornené spolu so symbolmi stromov – ihličnanov hlavne smrekom (Picea abies), resp. kopcov (tzv. dielov), nachádzajúcich sa v blízkom okolí Banskej Bystrice. Je tomu tak aj pri erbe obce Motyčky (podľa pečate z 19. storočia), v ktorom na čiernom vrchu vyrastajú tri zlatokmenné strieborné smreky. Erb dopĺňajú strieborné banícke kladivká so zlatou rukoväťou. Výraznejší smrek majú v erbe Poniky (na základe obecnej pečate zo začiatku 18. storočia). Podstatne zložitejší je erb obce Priechod. Sú v ňom zakomponované symboly poľnohospo- dárstva, astronómie a vlastného dobývania rúd (banícke kladivká). Doma aj v zahraničí známa Špania Dolina (podľa
heraldického erbu z roku 1723) sa môže pýšiť svojím trojvrším spolu s neodmysliteľnými baníckym kladivkami.
Erb je doplnený symbolom Venuše ako znaku dobývanej medi. Na modrom štíte sú všetky symboly v striebornej farbe. Trojvršie je typické aj pre Tureckú (symbol baníctva a lesného bohatstva). Z predsunutého vrchu vyrastá zelený smrek. Banícke kladivká sú v čiernej farbe.

Norbert Gáborčík

Bystrický Permon, 2/2013 s. 5

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2024/02/erby-7.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2024/02/erby-7-300x300.jpgNotbert GáborčíkBane a baníctvoerby 7 banských miest
Okolie Banskej Bystrice bolo v minulosti charakterizované bohatým výskytom rúd bohatých najmä na meď (medená Bystrica), ale aj na iné rudy s obsahom ďalších kovov. Súčasne oplývala aj bohatstvom lesov, ktoré boli nielen zdrojom paliva (dreva) pre domácnosti (obnoviteľný zdroj energie), ale drevo bolo nevyhnutné aj pri prácach v...