KRVAVÝ ÚSVIT (Povesť z čias protitureckých vojen)

V lete 1575 podnikli turecké oddiely pod vedením bega Aliho útok proti obrannej línii stredoslovenských banských miest. Napriek hrdinskému odporu posádok obsadili Turci  hrady Modrý Kameň a Divín. Z tureckej strany išlo o porušenie mierovej dohody. Kapitáni obľahnutých hradov P. Romhány a I. Balassa márne žiadali o pomoc. Početné vojsko preddunajského kapitána Š. Forgácha, táboriace pri Vígľaši, do boja nezasiahlo. Neskôr padol do rúk Turkov aj hrad Šomoška.

Fiľakovský sandžakbeg Mehmed listom z 30. júla 1575 vyzval Ľupču, Brezno, Bystricu a iné mestá a obce Zvolenskej stolice, aby sa podrobili. Podobné výzvy poslal aj novohradský beg Krupine a Pukancu. Pod vplyvom týchto udalostí dochádza k živej korešpondencii medzi kapitánmi dotknutých hradov či pevností, banskými mestami (najmä Kremnicou a Banskou Bystricou) a banskobystrickou komorou. Za účelom dohodnutia postupu sa v priebehu roka konajú porady zástupcov banských miest. V samotnej Banskej Bystrici pokračujú práce na prestavbe mestského opevnenia. Dôležitú úlohu pri obrane banského okolia z juhovýchodu v tomto období zohrával zámok Vígľaš a kostolné pevnôstky v Očovej a Zvolenskej Slatine. V druhej polovici r. 1575 došlo k niekoľkým menším vpádom v okolí Zvolena. Dňa 15. decembra 1575 Turci napadli kúriu – majer Gunda pri Hrone (dnes miestna časť Ostrej Lúky, okr. Zvolen).  Tejto udalosti je venovaný nasledujúci príbeh.

Zima 1575.

Nad dedinou Ostrá Lúka zapadá slnko. Ľudia sa vracajú z večernej omše. Kňaz v kázni napomínal k bohabojnému životu, ľutovaniu hriechov a modleniu. Vtedy ich Boh zachráni.

Do kaštieľa sa vracia aj pán Ostrolúcky, majiteľ panstva.

Hlavu má plnú starostí. O pár dní sa skončí smutný rok 1575. Turecké prepady a výhražné listy nemajú konca. Obyvateľstvo uteká, viaceré dediny sa v strachu poddali. Zdedenú zem bol odhodlaný brániť. Od zvolenského kapitána žiadal pred časom niekoľko vojakov naviac, lebo na sedliakov sa nemožno spoliehať. Jeho žiadosť zostala bez odpovede. Ani stoličné zhromaždenie konané v apríli neprišlo k žiadnym záverom. Každé z ohrozených miest a hradov myslelo v prvom rade na vlastnú bezpečnosť. Podľa starého obranného poriadku malo na približujúceho sa nepriateľa upozorniť znamenie strážnej veže pri Zvolene, na mieste Starého hradu. Obyvatelia mali príkaz strážiť dedinu a najbližšie okolie.

Ostrolúcke panstvo má majer v dedine Gunda, medzi Budčou a Ostrou Lúkou. V majeri sú stodoly a stajne pre statok a kone, sýpka. Okrem čeľade na majeri býva niekoľko drevorubačov. Mäso, mlieko a ostatné produkty sa predávajú na trhoch. Zemepáni doposiaľ bohatli z príjmov majera.

O tom, čo sa malo onedlho prihodiť na majeri, nemal nikto ani tušenia.

Veliteľ modrokamenského hradu poslal z posádky oddiel 35 jazdcov na rabovanie. Turci poslali napred vyzvedača. Ten oznámil, že neďaleko Zvolena je majer, ktorý by mohli vyrabovať. Väčšieho odporu sa nemusia báť. Išli vedľajšími cestami, cez hory a údolia. Na miesto dorazili pred večerom. Noc prečkali v lese. Tam nechali zadný voj. Na úsvite Turci udreli na majer. Dvaja z nich prekonali ohradu, zneškodnili slabú stráž a otvorili bránu pre ostatných. Ľudí zastihli na lôžkach a polonahých ich vyvliekli von.

Do ostrolúckej kúrie pribieha nadránom mládenec s tým, že na majeri Gunda horí. Pán Ostrolúcky, narýchlo poobliekaný, vysadá na koňa a s niekoľkými husármi a ozbrojenými chlapmi sa ponáhľa k majeru. Prichádzajú neskoro.  Na majeri našli hotovú spúšť. Vylámanú bránu, dvere, vyrabované a podpálené budovy, obnažených a povraždených ľudí… Hrôzu, ktorú prežili obyvatelia majera, si mohli domyslieť. Nemým svedkom udalosti boli len staré vŕby a jelše.

Pán Ostrolúcky posiela urýchlene ku kapitánovi Zvolenského hradu posla so správou o nešťastí. Stráž vpúšťa posla do hradu a predviedla ho ku kapitánovi. Zvolenský kapitán prijíma posla, prelamuje pečať a číta. List bol krátky:

„…Urodzenému pánovi Mikulášovi Orle. Oznamujem Vám, že dnešného dňa na úsvite nepriateľ náhle a nečakane napadol náš majer Gunda. Do rúk pohanov padlo vyše dvadsať ľudí, z toho jedna tehotná žena. Časť z nich odvliekli do otroctva, časť pobili. Odvliekli aj statok a ostatný majetok. Vyrabovaný majer podpálili. Prosím o Vašu pomoc a ochranu. Boh s nami!“

Po doručení správy vydáva zvolenský kapitán okamžite rozkaz svojim vojakom. Zvolenskí jazdci pod vedením jedného z poručíkov sa za Turkami ponáhľali, na nepriateľa však nenatrafili a podvečer sa vrátili. Náskok Turkov bol priveľký. Kapitán Mikuláš Orle o tom upovedomuje pána z Ostrej Lúky. Obyvateľom Ostrej Lúky neostalo nič iné, ako odstrániť škody a po kresťansky pochovať mŕtvych.

Pred Vianocami 21. decembra 1575 Turci podobne spustošili Malú Slatinu. Táto výprava pre nich neskončila šťastne. Na spiatočnej ceste sa im postavili drábi, ozbrojený ľud a následne aj vígľašskí jazdci. Vďaka ich statočnosti  prišli Turci o zajatcov, korisť a niekoľkí z nich boli sťatí. Stalo sa to pri Veľkej Slatine na mieste zvanom Krvavník. Richtárovi a rade mesta Banská Bystrica o tom napísal Mikuláš Orle, kapitán Zvolenského hradu.

Uplynulo ešte veľa rokov, kým bolo turecké nebezpečenstvo definitívne zažehnané.