Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • VIDEÁ
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • BYSTRICKÁ HODINKA S PERMONOM
  • YOUTUBE KANÁL
  • Naše knižné vydavateľstvo
  • Príspevky študentov UMB
  • Toggle search form
  • Cár Ferdinand Coburg a Slovensko Osobnosti histórie
  • 100. VÝROČIE ÚMRTIA Teofila Stadlera Permoňácke potulky a podujatia
  • O KRÁSE A BOHATSTVE, KTORÉ VYSYPALI ANJELI Legendy a povesti
  • Strieborný prívesok s podobizňou Rudolfa Habsburského Cechy a remeslá
  • Organári v Banskej Bystrici Cechy a remeslá
  • Budova NBS v Banskej Bystrici má vyše osemdesiat rokov Stavby a architektúra
  • Strašidlá Záhady minulosti
  • Byť pamiatkou UNESCO – a čo s tým súvisí Šport a turistika

Literárna činnosť Pavla Križka

Posted on 30. apríla 20146. februára 2016 By Július Lomenčík

V slovenských národných dejinách druhej polovice 19. storočia významné miesto zaujíma historik, archivár, pedagóg a zakladajúci člen Matice slovenskej Pavel Križko (30. 5. 1841 Banská Bystrica – 25. 3. 1902 Kremnica). Z jeho všestrannej činnosti je však menej známa literárna aktivita. Napokon aj literárny vedec Oskár Čepan v Dejinách slovenskej literatúry (1965) zaradil Pavla Križka k menej významným autorom, ktorí – primerane skromnejšiemu talentu – zobrazili niektoré detaily života svojej doby po revolúcii 1848/49.

Počas štúdia na banskobystrickom evanjelickom gymnáziu vyrastal pod vplyvom profesora Ľudovíta Bohdana Grossmanna, ktorý oboznamoval študentov s mladou slovenskou literatúrou a všeslovanskými ideami, ktoré hlásal Ján Kollár. Grossmannov výklad a prednes Slávy dcéry prebudil v mladom Križkovi povedomie úzkeho zväzku Slovákov s ostatnými Slovanmi. Pod vplyvom Pavla Dobšinského, Augusta Horislava Škultétyho a Samuela Reussa už ako študent sa pokúšal sám čerpať z bohatých pokladov ľudových povestí a niektoré z nich literárne spracoval. Cez prázdniny a vo voľných chvíľach chodil medzi slovenský ľud a zapisoval si jeho povesti. Už roku 1858 predložil Grossmannovi povesti Čarodejná kráľovná a Traja obrovia. Dokonca z nazbieraných kratších povestí urobil zbierku pod názvom Slovenské prostonárodné povesti (zachovala sa v rukopise v Pozostalosti P. Križka, rovnako ako aj spomínané dve povesti).

Podnetom pre ďalšiu zberateľskú a literárnu činnosť bolo, keď mu Dobšinský uverejnil v Slovenských povestiach I (1858) povesť Čarodejná kráľovná a neskoršie (1861) v Sokole ďalšiu povesť Tri hrany. P. Križko sa usiloval vydať aj povesť Dievčina skala, a to v Matici slovenskej. Bola to jeho reakcia na správu, že Matica slovenská bude vydávať literárne práce. Vydanie sa síce neuskutočnilo, ale výbor MS pochválil jeho snahu a pilnosť. Pavel Križko ešte aj v 80. rokoch 19. storočia pokračoval, popri inej práci, v zbieraní ľudových povestí, z ktorých dve vyšli v zbierke Prostonárodné slovenské povesti I (1880) – konkrétne Červeň kráľ a Žltovláska, 63, 73; zoš. 3: Na Boha s kyjom, 57 – 64.

Popri zbieraní povestí začal Križko už ako študent aj samostatne literárne tvoriť. Spracoval poviedku Krivoprísažník (vyšla tlačou v B. Bystrici 1865) a venoval ju svojmu profesorovi Grossmannovi. Je to didakticky zameraná práca o intrigách podvodníka, v ktorej v krikľavých scénach periférnymi literárnymi postupmi ukázal „cnosť a ošklivil hriech“. Knižné vydanie poviedky už dobová kritika odsúdila ako „mŕtvy kapitál“, ako dielko „hlúpe, hrubé, neotesané, čo sa nevyhnutne vyhľadáva k tomu, aby dačo slovenské bolo“ (Jonáš Záborský). Kritikom poviedky bol aj Pavol Dobšinský v Pešťbudínskych vedomostiach (1865). P. Križko sa pokúšal aj o básnickú tvorbu. Aj napriek tomu, že časopis Sokol priniesol báseň Tri hrany (1861), autor sa ako básnik neuplatnil. Koncom septembra 1864 mu Viliam Pauliny-Tóth píše: „Činím dľa žiadosti Vašej. Posielam Vám všetko naspak. Z básní sú dajedny dobré, no i v najlepších jest tu i tu výraz – a to obyčajne v rýmoch –, ktorý celej ináče dobrej práci na úkor slúži. Len už teda pracujte na tej roli dedičnej, a ohláste sa častejšie.“ Križko po roku 1864 už neposiela básne do nijakých časopisov. Viac sa sústredil na písanie historických článkov, z ktorých vidieť, že začína čerpať z mestského archívu a z dejín kremnického okolia.

A tak v rukopise zostala báseň Vodná panna, povesť pohronská (1860). A v rukopise zostala aj Kázeň vo veršoch nad hrobom Ondreja Vlasa 20. 3. 1870.

Križko publikoval aj niekoľko obrázkov – „skutočných udalostí“ zo súčasného života – Židova pomsta (Domový kalendár XV, 1898), Ruhač (Stráž na Sione, 1899) Vina a pokánie (Zvláštny odtisk zo Stráže na Sione, Lipt. Sv. Mikuláš, 1900). Z pozostalých rukopisov Pavla Križku bol publikovaný „obrázok zo skutočného života v bývalom Uhorsku“ pod názvom Pán Boh sa pyšným protiví (1924). V Národnom kalendári (1900) bola uverejnená – ako sa Križko vyjadril – rozprávka z mojej mladosti pod názvom Tatár a Jano Kozár. Okrem toho je Križko autorom cestopisných poznámok Cesta do Sedmohradska (Národné noviny, 1888), v ktorých nielen dokumentárne zachytáva svoje zážitky, ale sa aj zamýšľa nad zaostalosťou priemyselnej výroby a stavia sa za technický pokrok.

P. Križko pri štúdiu historických archívnych dokumentov a v ich sprístupňovaní pre verejnosť napomáhal literatúre, najmä vystihnutím spoločenských pomerov. Bohatými znalosťami života v minulosti mohol byť podľa autorov „Dejín slovenskej literatúry“ (1965) pomocníkom spisovateľov. Pre vtedajšie zameranie slovenskej literatúry na zobrazovanie súčasnosti je príznačné, že Križko sa uplatnil najmä v spolupráci so spisovateľmi iných národov. Napríklad bol informátorom Aloisa Jiráska pri jeho trilógii „Bratrstvo“, s ktorým sa zoznámil roku 1896. V Kremnici našiel Jirásek v osobe archivára Križku úprimného priateľa a vzácneho pomocníka, ktorý bol výborne oboznámený s pramenným materiálom tohto obdobia nielen v kremnickom mestskom archíve, ale poznal aj archívny materiál ostatných banských miest na strednom Slovensku. Križku už dávno zaujímala postava a zástoj Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý ako kapitán Zvolenského zámku a veliteľ Zvolenskej župy i banských miest od roku 1442 mal intenzívne styky s Kremnicou, čo vykresľujú Križkove niektoré články z mladších rokov jeho literárnej činnosti uverejnené v časopise Sokol v rokoch 1864 – 1866: Jiskrova smluva pokoja, Dlžný úpis Jána Jiskry, Jiskra a Pankrác alebo dvaadvadsaťročný boj Slovanstva s Maďarstvom, Prímerie medzi stolicou novohradskou a hontianskou a medzi Jiskrom a banskými mestami. Pramene k tejto dobe v kremnickom archíve, ale aj v archívoch iných banských miest sú mu dostatočne známe. Tieto Križkove znalosti uľahčili prácu Jiráskovi, ktorý tým získal na písanie literárneho diela cenný materiál. Po odchode z Kremnice Križko i naďalej pomáhal Jiráskovi posielaním prepísaných listín, ktoré Jirásek nestačil preštudovať v archíve. Po vydaní prvého zväzku historického románu „Bratrství“ Križko veľmi podrobne informoval slovenskú verejnosť s obsahom i kvalitou románu a odporúčal ho do pozornosti každému Slovákovi.“ (Národné noviny, 1901) Za Križkovu pozornosť a ochotnú pomoc pri hľadaní prameňov mu Jirásek venoval druhý zväzok románu – Venovanie II. dielu Bratrství (I. české vydanie z r. 1902).

Pavol Križko z aspektu kremnických vzťahov priblížil významného predstaviteľa slovenskej literatúry Jána Kollára, ktorý vo svojej mladosti študoval v Kremnici. Najskôr ho predstavil v príspevku Listy Jána Kollára na Jozefa Hlaváča, ev. farára kremnického, a potom pri príležitosti 100. výročia Kollárovho narodenia prispel do zborníka Ján Kollár 1793 – 1852 životopisnou črtou Jána Kollára detinský vek a školárenie v Mošovciach i v Kremnici. Motívom k napísaniu príspevku o Jánovi Kollárovi boli Križkovi podnety z českého kultúrneho prostredia. P. Križko s českými kultúrnymi pracovníkmi spolupracoval veľmi intenzívne najmä posledných desať rokov života (obdobie 1890 – 1902). Dokladom tejto spolupráce je jeho korešpondencia s českým filológom prof. Dr. Františkom Pastrnkom, s ktorým sa Križko zoznámil roku 1892 na jeho ceste po Slovensku, keď F. Pastrnek vtedy osobne navštívil Križku v Kremnici.

O Križkovom vzťahu k literatúre a vôbec k umeniu svedčia aj jeho stretnutia so spisovateľmi, napr. na besedy o národných a iných záležitostiach chodil k nemu v Kremnici sused a priateľ, lekár a spisovateľ Dr. Gustáv Zechenter-Laskomerský, s ktorým Križko absolvoval aj túry  poznávania runových nápisov. Zechenter o tom zanechal svedectvo vo svojom diele Päťdesiat rokov slovenského života II .

Osobnosti histórie, Umenie

Navigácia v článku

Previous Post: Študentský život v Laskomerského literárnej reflexii
Next Post: Pastier ľudských duší

Related Posts

  • Hrob mladého Csesznáka (vľavo stojí podplukovník Janos Mestitz)
    Gyula Csesznák – nešťastný príbeh syna starostu z 1. svetovej vojny 1. svetová vojna
  • Narodila sa v Nadabule (Sajoháza) pri Rožňave, ako šieste dieťa Ester Reikovej . Jej otec Arpád Reik sa s celou rodinou presťahoval do Radvane v roku 1921, kde si otvoril papiernicky obchod. Marta získala základné vzdelanie v B. Bystrici a po dvoch rokoch štúdia na obchodnej škole (1929-31), z ekonomických dôvodov školu zanechala a začala pracovať v železiarskej firme bratov Norbergerovcov. Postupne v rokoch 1931 – 38 vystriedala rôzne zamestnania: pisárka, pokladníčka, účtovníčka, obchodníčka. Už v roku1930 vstúpila do mládežníckej sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala meno Chaviva, čo v hebrejčine znamená ľúbezná. V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy. Tu začala pracovať ako sekretárka jedného z vedúcich pracovníkov sionistickej organizácie Keren Kaymet Lejisrael (Židovský národný fond) Dr. Oskara Neumanna. Zároveň bola aj vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu. O rok neskôr sa stala členkou ženskej sionistickej organizácie Women´s Interanational Zionist Organisation. Potom sa vydala za Avrama Martinoviča a spolu s manželom odišli v roku 1939 do Palestíny, kde sa stali zakladateľmi kibucu Maanit. V rokoch 1940 – 42 pracuje ako sekretárka Irgun Imahot ovdot (Organizácie na pomoc pracujúcim matkám). Ešte v roku 1940 sa stáva členom Hagany (1) a o rok nato aj jej úderným oddielom PALMACH. Keď britská spravodajská služba - SOE - hľadala dobrovoľníkov pre špeciálne operácie, Chaviva vstupuje do Pomocných ženských zborov RAF (WAAF) pod krycím menom Adela Robinsonová. Po dvojročnom vojenskom a spravodajskom výcviku na britskej vojenskej základni neďaleko Káhiry, -zložila prísahu kráľovi Jurajovi VI. a bola povýšená na seržanta anglického kráľovského letectva Royal Air Force (RAF). Zároveň prijala nové krycie meno Marta Martinovič. Dňa 19. júla 1944 bola rozkazom Hlavného veliteľstva vzdušných síl na Strednom východe ( M. E. H. Q. „ A „ Force ) zaradená do výsadku Amsterdam na post veliteľa. V rámci tohto výsadku bola poverená plnením spravodajských úloh a podporou SNP (2). Na vysadenie spoločne s ostatnými príslušníkmi desantu čakala v talianskom meste Bari, kam boli z Egypta prepravení 26.8. v roku 1944. Pôvodný zámer, vysadiť Chavivu spoločne s ostatnými členmi skupiny padákom sa nemohol realizovať, nakoľko britské vojenské zákony zakazovali nasadenie žien do bojov a nesmeli byť ani vysadzované v tyle nepriateľa. Preto bola na Slovensko prepravená lietadlom so skupinou amerických pilotov. Dňa 17. 9. v roku 1944 pristála na Troch Duboch . Muži s misie ( 3), sa spojili s Chavivou v B. Bystrici 22. 9. v r.oku1944 (4). Návrat do krajiny detstva mal trpkú príchuť, pretože jej príbuzní skončili v roku 1942 v koncentračných táboroch. Chaviva mimo úloh spojených s misiou, sa zaujímala o život Židovského obyv. v B. Bystrici a okolí ( v čase SNP bolo sústredených v B. Bystrici a okolí až 5 000 Židov). Pomáhala pri odchode detí a starších občanov do Palestíny cez Maďarsko. Organizovala spolu s pracovným výborom Židov v B. Bystrici sociálnu a finančnú výpomoc pre Židovské obyvateľstvo. Spoločne s ostatnými členmi misie vycvičili 40 Židovských bojovníkov a vytvorili z nich partizánsku skupinu. Po okupácii B. Bystrice (27.10.1944) skupina Amsterdam spolu s partizánmi organizovala vybudovanie dočasného tábora pre Židovských utečencov nad Pohronským Bukovcom. 31.10. 1944 bol tábor prepadnutý protipartizánskym komandom 14. divízie SS Galície Ivana Demjanuka. Z misie sa zachránil CHaim CHemeš, ostatní členovia, včítane Chavivy padli do nemeckého zajatia. V B. Bystrici boli vypočúvaní, kruto mučení a nakoniec v Kremničke 20.11. v roku 1944 popravení a pochovaní v spoločnom hrobe. Po exhumácii bolo telo Chavivy Reikovej prevezené do Prahy na Olšanský cintorín na parcelu britských letcov RAF. Na žiadosť izraelskej vlády, boli jej pozostatky znovu exhumované a prevezené do Izraela na posledný odpočinok. Dňa 20. 9. v roku 1952 bol pochovaná na Herzlovej hore – Har Herzl v Jeruzaleme. In memoriam bola povýšená do hodnosti podplukovníka izraelskej armády. V Izraeli jej meno má kibuc Lahavol Chaviva, vzdelávací inštitút Givat Chaviva, jedna z lodí privážajúcich Židovských prisťahovalcov do Izraela a jedna z ulíc v Tel Avive. Od roku 1994 je udeľovaná nemecká mierová cena Reik – Friedenspreis. Na Slovensku v roku 1964 dostala Pamätnú medailou SNP in memoriam. Mesto B. Bystrica jej dňa 21.augusta v roku1990 udelilo Čestné občianstvo in memoriam. Jej meno bude nosiť aj novozriadená ulica v B. Bystrici v blízkosti pamätníka SNP. Dňa 9. septembra 2013 v areáli Múzea SNP v B. Bystrici položil veľvyslanec Izraela základný kameň pre Záhradu Chavivy Reikovej v ktorej má byť do roka osadená pamätná tabuľa a busta Chavivy Reikovej. Záhrada bude sprístupnená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ch. Reikovej. Riaditeľ Múzea Židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan na adresu Chavivy Reikovej povedal „ Vrátila sa, hoci musela tušiť, že ju môže stretnúť smrť. Zároveň je dôkazom toho, ktorý popiera falošné tvrdenia, že Židia nechceli v druhej svetovej vojne bojovať. Ona neváhala ani na chvíľu a som presvedčený, že jej vzťah k Slovensku prispel k tomu, že skupinu parašutistov poslali do Banskej Bystrice, a nie do iného štátu v Európe „ . Text doplniť podľa foto na internete, prípadne archívu Múzea SNP alebo ŽNO v B. Bystrici. Poznámky. 1.Hagana bola vojenskou organizáciou, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu a jej úlohou bolo ochraňovať židovských osadníkov. Palmach ,v nej sa sústreďovali elitné jednotky Hagany. 2. Cieľom skupiny Amsterdam boli spravodajské úlohy. ( o priebehu SNP; zaisťovať spojenie medzi Veliteľstvom 1.Čs. armády a britským velením; zabezpečovať pomoc spojeneckým letcom zostrelených na slovenskom území, organizovať ich presun na územie Talianska; spolupráca s americkými odbojovými skupinami na území Slovenskej republiky ). Ďalej odovzdávať informácie o postavení Židov na Slovensku, o vzťahoch medzi Židmi, Slovákmi a Čechmi 3.Cvi Ben Jakov, Štefan( Rafi ) Reisz, CHaim CHemeš, neoficiálnym členom misie sa stal aj Róbert Willis (Aba Berdičev). 4. Padákom pristáli na pravom brehu Váhu, severne od Turčianskych Kľačian. Putovali cez Turany ,Nolčovo a Necpaly ,odkiaľ prišli do B. Bystrice. Úryvok z pripravovanej publikácie „ Kapitoly zo života Židovskej komunity v B. Bystrici “ .
    Marta Chaviva Reiková, Adela Robinsonová, Marta Martinovič – 21. júl 1914 – 20. november 1944 2. svetová vojna
  • Igor Thurzo, inžinier-architekt, milovník ľudovej architektúry Osobnosti histórie
  • Posledný bubeník v Šalkovej História okolia
  • JURAJ SLÁVIK–NERESNICKÝ Osobnosti histórie
  • Posledná fotografia Karola Markoviča s manželkou - marec 1953
    Z akej rodiny pochádzal Karol Gustáv Markovič? Osobnosti histórie

Pripravujeme pre vás:

  • V blízkej budúcnosti plánujeme spustiť na webovom sídle časopisu a na našom kanáli YouTube, sériu podcastov
  • OZ Diversitas Culturae, vydavateľ časopisu Bystrický Permon,  organizuje v dňoch 12. – 13. júna 2026 na Námestí SNP v Banskej Bystrici 5. ročník medzinárodnej mineralogickej výstavy OpenAir 2026. Budete si môcť prezrieť minerály z celého sveta, nebude chýbať ani charitatívna tombola, možnosť odborného určenia vlastných minerálov, predaj suvenírov, ryžovanie zlata a pripravili sme aj atrakcie pre deti. V prípade finančnej podpory od FPÚ, si na tomto podujatí pripomenieme aj 500. výročie baníckeho povstania v rokoch 1525 – 1526 a to formou výstavy a vydaním troch tematických brožúr.
  • Najbližšie číslo časopisu Bystrický Permon vyjde v mesiaci JÚN 2026

-redakcia-

Najnovšie články

  • Horná strieborná brána v Banskej Bystrici
  • Horná brána v Banskej Bystrici
  • Hronská brána v Banskej Bystrici
  • Dolná brána v Banskej Bystrici
  • Gotický kostol sv. Martina v Čeríne

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU

OZNAMY:

redakčné uzávierky v roku 2026:

15. február

30. apríl

15. august

15. november

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (6)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (8)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Pavol Maliniak (1)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Ivan Ocenas (1)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (32)
  • Anna Senčeková (19)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Ján Botto a Banská Bystrica Osobnosti histórie
  • Jarná fialovo-červená v mestskom parku Fauna a flóra
  • Juraj Sarvaš
    Juraj Sarvaš – spomienky kamelota 2. svetová vojna
  • RUDNÉ NÁLEZY V OKOLÍ RYBÁRSKYCH KÚPEĽOV Bane a baníctvo
  • 150 rokov od narodenia významného vedca, rímsko-katolíckeho kňaza, maliara a politika Jozefa Murgaša Osobnosti histórie
  • Uplynulo 90 rokov od postavenia prvej chaty na Kráľovej studni Šport a turistika
  • Soví hrad Nezaradené
  • Kto bol Viktor Myskovszsky? Osobnosti histórie

Najnovšie články

  • Horná strieborná brána v Banskej Bystrici
  • Horná brána v Banskej Bystrici
  • Hronská brána v Banskej Bystrici
  • Dolná brána v Banskej Bystrici
  • Gotický kostol sv. Martina v Čeríne

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2026 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať {vendor_count} dodávateľov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}