Jedna z najkrajších a najhodnotnejších dominánt, postavených v 20. storočí, je honosná nárožná budova v Národnej a Kuzmányho ulici, ktorá bola počas svojej viac ako 80-ročnej histórie spojená s bankovníctvom v meste pod Urpínom.
Na vchodových dverách bolo v čase ukončenia výstavby 1932 mosadzných nitov, čo vyjadrovalo rok ukončenia.
K napísaniu tohto článku ma viedlo niekoľko dôvodov. Okrem toho, že som v tejto budove prežil viac ako polovicu mojej profesionálnej bankovej praxe, táto dominanta má mimoriadne postavenie medzi bankovými objektmi v našom meste a práve v nej vyše 80 rokov pulzuje bankový život, spojený s mnohými míľnikmi v histórii nášho bankovníctva a peňažníctva.
Skôr ako sa dostanem k projektantovi tejto budovy, rád by som uviedol niekoľko informácií k vzniku Národnej banky československej. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo nutné oddeliť našu menu od rakúsko-uhorskej. Túto úlohu zabezpečoval Dr. Rašín procesom okolkovania rakúsko-uhorských bankoviek a postupným vydávaním československých štátoviek. K tomu bol zriadený Bankový úrad ministerstva financií, ktorý pôsobil až do konca roka 1925. Na základe nových legislatívnych úprav z rokov 1920 a 1925 bola zriadená nová ceduľová banka Národná banka československá (k 1. januáru 1926). Činnosť zahájila k 1. aprílu 1926. Akciový kapitál tejto banky predstavoval 12 miliónov zlatých amerických dolárov, čo predstavovalo 405 miliónov korún. Celkove bolo vydaných 120 tisíc akcií po 100 dolárov, pričom tretinu z nich prevzal československý štát a ostatné boli rozdelené medzi jednotlivých akcionárov. Banka dostala na 15 rokov výhradné právo vydávať v Československu bankovky. Jej povinnosťou bolo spravovať československú menu, zabezpečovať jej krytie, udržiavať stabilný kurz bankoviek hlavne voči americkému doláru. Do roku 1934 realizovala politiku zlatej zmeniteľnosti koruny.
Na čele banky bol guvernér, ktorý bol menovaný na obdobie 5 rokov prezidentom republiky. Prvým guvernérom bol vymenovaný JUDr. Viliam Pospíšil, ktorého v roku 1939 nahradil JUDr. Karol Engliš. V organizačnej štruktúre banky bolo niekoľko úrovní. Okrem ústredia v Prahe boli nižšími organizačnými zložkami filiálky a pobočky. Na Slovensku bolo celkom 6 filiálok a 22 pobočiek, pričom bratislavská filiálka bola v rámci celej banky druhá najväčšia z pohľadu obchodných a úverových činností.
Národná banka československá po svojom vzniku začala realizovať výstavbu svojich filiálok, pričom architektonické a dispozičné riešenia boli prísne podriadené vykonávanej činnosti. Prvé filiálky začali fungovať vo vlastných budovách už v roku 1929, pričom filiálka Ružomberok a Užhorod boli otvorené v roku 1933. Budova filiálky Národnej banky československej v Banskej Bystrici bola taktiež otvorená v prvom období, pričom jej realizácia bola v rokoch 1930-1932. Bystrickú filiálku projekčne pripravoval už v roku 1929 architekt prof. Ladislav Skřivánek, rodák z Čáslavi. Ten má na Slovensku 2 realizácie. Prvou je budova školy T.G.Masaryka v Piešťanoch, ktorú projektoval v rokoch 1921-1922 a bola zrealizovaná k 1. septembru 1926.
Budova filiálky v Banskej Bystrici je značne ozdobnejšia, známejšia a slávnejšia. Autor tu použil starostlivo formované priečelie, kamenné bosované sokle, členitú atiku, skulptúry, renesančné, ale aj iné zdobné prvky. Chcel tým vyjadriť svoje presvedčenie o poslaní renesancie. Štýl tejto budovy sa často uvádza ako toskánsky. Zaujímavosťou je, že najmä fasáda budovy sa stala pre autora projektu priestorom pre vyjadrenie mnohých myšlienok. Z viacerých citátov vyberiem len jeden
„Pracovať a šetriť,
merať a veriť
milovať a úfať“.
Farebné znaky na fasáde, ktoré sa pravidelne striedajú, predstavujú kruhový štylizovaný emblém NBČ a slovenský znak, čím podtrhujú územnú príslušnosť tejto filiálky.
Objekt je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok SR pod číslom 1001/0.
V tejto súvislosti by som rád uviedol jednu skutočnosť, s ktorou som sa stretol počas mojej profesionálnej praxe. Pri podrobnejšom študovaní projektovej dokumentácie, ktorá sa v pomerne veľkom rozsahu zachovala a nachádza sa v terajšej expozitúre NBS Banská Bystrica, je veľmi veľa originálnych zásahov a úprav od samotného autora p. prof. Skřivánka, z čoho je zrejmé, že autor sa aktívne podieľal i počas realizácie samotnej stavby na riešení mnohých problémov. Zásahy sú robené ceruzou a signované samotným autorom.
V priebehu viac ako 80 rokov budova prešla mnohými zmenami a úpravami. V období rokov 1939 – 1945 tu bola filiálka Slovenskej národnej banky. Po 2. svetovej vojne tu opäť sídlila filiálka obnovenej Národnej banky československej, ktorá sa zmenila so vznikom ŠBČS. I v rámci tejto banky budova bola svedkom zmien a úprav, či už to bolo v období rokov 1968 – 1969, alebo v rokoch 1989 – 1990, kedy bola vytvorená pobočka emisnej banky.
Veľkou zmenou a míľnikom pre inštitúciu ŠBČS, ale aj z pohľadu činnosti bol rok 1990. S vytvorením dvojstupňového riadenia centrálna banka – obchodné banky sa vytvorili požiadavky na novú úlohu a aktivity. Preto bolo potrebné prispôsobiť budovu pobočky novým požiadavkám a cieľom. Rozšírili sa pracoviská pre úschovu a spracovanie hotovostí a v objekte sa začali realizovať komplexné peňažné služby pre špecifickú klientelu. Vývoj však rýchlo napreduje a k 1.7.2006 bola uskutočnená ďalšia organizačná zmena v Národnej banke Slovenska – zrušenie pobočiek NBS a transformácia na expozitúry.
V súčasnosti budova expozitúry Národnej banky Slovenska je funkčná a plní úlohy v rámci nášho regiónu.
Pozn.
Autor odpracoval v bankovníctve vyše 30 rokov, pričom v rokoch 1990 – 2006 bol riaditeľom pobočky ŠBČS a NBS. Svoje bohaté skúsenosti z oblasti bankovníctva publikoval v mnohých príspevkoch a článkoch jednak v odbornej tlači, ako aj v novinách.
