Zabudnuté projekty

Po utlmení baníckej činnosti v19. storočí skončila slávna éra Španej Doliny. Ešte v časoch keď sa ťažilo, ale už len zo zotrvačnosti, hľadali sa iné zdroje pracovnej činnosti a to nie len pre Španiu Dolinu, ale aj pre okolitý blízky región. A hlavne na začiatku minulého storočia sa v denníkoch ktoré vychádzali vo Zvolenskej župe objavovali povzbudzujúce správy a dávali akú – takú nádej, že priemysel ožije.

V máji 1906 priniesli noviny zaujímavú informáciu o zriadení  pletiarskeho závodu  na Španej Doline, ktorú hodlá dať do prevádzky košický podnikateľ v tomto odvetví pán Siposs, ktorý sa chystá pre tieto účely zakúpiť odstavené banské budovy.

V novembri 1906 bombasticky zapôsobila správa, že v Banskej Bystrici sa bude stavať fabrika na spracovanie bavlny s pradiarňou s 30.000 vretenami a 1000 pradiacimi stavmi. Viedenský fabrikant Izidor Mauther požiadal magistrát mesta Banská Bystrica o prepustenie potrebných pozemkov. Magistrát dal súhlas.

Túto informáciu potvrdili 15. januára 1907 aj noviny Városok Lapja /Mestské listy/, ktoré dokonca uviedli aj základný kapitál:  sedem a pol milióna Korún.

Dokument o začatí rokovaní o projekte sanatória v Španej Doline.

Medzičasom sa objavovali aj správy iného charakteru, práve v súvislosti so Špaňou Dolinou. Po niekoľko rokov sa nie len hovorilo, ale aj sem tam stavalo na železničnej trati  Korytnica  – Banská Bystrica a práve z tejto skutočnosti vychádzali aj úvahy a plány o možnom postavení sanatória na Španej Doline.  Boli tu preto všetky predpoklady. Dobrá voda, úžasná lokalita obkolesená horami a hlavne to najdôležitejšie – fantastický vzduch, všetko ako stvorené pre liečenie pľúcnych a nervových chorôb.

Lenže ako to už býva, je už osudom dané, že čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí. Do cesty smelým plánom sa postavila svetová vojna a po nej prvá aj druhá hospodárska kríza. Všetko to malo mnohoročný priebeh a za ten čas sa stačili vymeniť nie len generácie ľudí, ale aj režimy.

Z hospodárskej krízy v tridsiatich rokoch 20. storočia však znovu ožila myšlienka v súvislosti vytvoriť pre ľud pracovné príležitosti.

7. marca 1936 na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Špania Dolina bolo prijaté uznesenie číslo 794/1936 v ktorom sa píše: Obec Špania Dolina v zmysle uzavretia obecného zastupiteľstva preliminovala vo svojom obecnom rozpočte pre rok 1936 obnos 800.000 Kč na stavbu sanatória. Obec hodlá vybudovať sanatórium s pomocou štátnej a krajinskej subvencie, ako aj s podporami, ktoré  by na tento cieľ obdržať mohla. Keďže obec je chudobná a k takejto nákladnej stavbe prikročiť sama nemôže, bude sa musieť spojiť s niektorým peňažným ústavom, aby tento ideálny plán uskutočnený byť mohol. …Obec Šúpania Dolina podala si už svoju žiadosť aj na Krajinský úrad  a dúfa, že bude priaznivo vybavená…Podpísaný starosta Ján Bačkor

Národohospodárska župa stredoslovenská  odpovedá 23.  marca 1936 pod číslom 794/36. : Predsedníctvo NŽS. s potešením víta Vašu myšlienku a snahu vybudovať v Španej Doline sanatórium, lebo týmto skutkom utvoria sa ďalšie podmienky pre zvýšenie cudzinecko-turistického ruchu tejto krásnej a priaznivými podmienkami prírodnými obdarenej obce.

Pri uistení všetkej podpory a spolupráce z našej strany prostredníctvom vlivných členov jak krajinského zastupiteľstva, tak aj poslancov a senátorov N.S. ak sa na nás v konkrétnom prípade obrátite, menovite pokiaľ sa týka finančnej subvencie na úhradu nákladu z prostriedkov verejných, sme s prejavom úcty.

Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici odpovedá 25. apríla 1936 takto: Prezidiálny výbor obchodnej a priemyselnej komory na svojej schôdzi zo dňa 7. t.m. pojednal Vašu žiadosť o podporu na stavbu sanatória zo dňa 7. marca t.r. a rozhodol o nej takto:

Obchodná komora uznáva veľký význam  stavby sanatória na mieste klimaticky tak príhodnom, ako je obec Špania Dolina, jednako však nemôže túto stavbu finančne podporiť.

Obvod našej obchodnej komory zahrňuje  spolu 24 okresov, ktoré sa môžu pochlubiť mnohými klimaticky významnými miestami a preto nie je dobre možné, aby obchodná komora všetky tieto miesta finančne podporovala: Takéto podporovanie nespadá ani do  rámca činnosti obchodnej komory  a preto komorský rozpočet na podobné ciele nič nepreliminuje.

Z týchto dôvodov sme nútení  – k našej ľútosti  – Vašu žiadosť zamietnuť, čo ráčte vľúdne vziať na známosť.

Pritom ale sľubujeme, stavbu sanatória, ktorého dôležitosť  je nesporná, všemožne podporovať, ráčte nám len k tomu dať príležitosť.

Správna komisia obchodnej a priemyselnej komory.

Na záver ani netreba veľa slov. V platnosti zostalo to staré známe: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“. Úrady boli vždy všemožné a dopomohla im k tomu ešte aj nastávajúca situácia rozbitia republiky a  2. svetová vojna. A projekt výstavby sanatória upadol do zabudnutia, rovnako ako mnoho iných pred ním, aj po ňom.