Levy ako symbol kráľovskej moci stretávame na mnohých atribútoch, v štátnych znakoch, vlajkách, na minciach, v heraldike. Za veľmi starých čias ich však na kráľovských zámkoch držali aj živé,
Na kráľovskom hrade na Budíne, ich stretneme hneď niekoľko desiatok. Ani jeden však nie je živý. Sú to sochy vytesané z kameňa, alebo pieskovca. Všetky levy vysekali poprední umelci svojej doby. Nás dnes budú zaujímať tie z pieskovca. Mnohé totiž boli vysekané z pieskovcových balvanov, ktoré boli dovezené z lomu pod Králikmi. Ktoré to boli konkrétne, sa však už bez účtovných kníh nedozvieme. Ale vieme aspoň to, že levy sa na mieru vysekávali priamo na mieste ich určenia, na Budínskom hrade.
Zaujímavá bola preprava obrovských pieskovcových balvanov, Vtedajšie noviny Besztercebánya és vidéke /Banská Bystrica a okolie/ im venovali v spravodajstve značnú pozornosť, hlavne v roku 1902,
Tak píšu 16. februára: Doprava kameňa. V našom meste mnohí obdivovali ten 220 metrických centov vážiaci pieskovcový kameň, ktorý v týchto dňoch prepravovali z Králik na miestnu veľkú železničnú stanicu. Táto preprava trvala od minulej stredy do nedele a zabezpečilo ju 18 párov koní, za sumu 500 Korún. Cena vytesaného kameňa je 7.000 Forintov a ešte tri takéto obrovské balvany bude treba dopraviť do kráľovského sídla na Budíne, kde z nich budú vytesané levy.
O týždeň neskoršie 23. februára tie isté noviny píšu: Preprava veľkého kamenného bloku naráža na veľké ťažkosti. Predvčerom sa ho podarilo na valcoch dotiahnuť k čakárni pred budovu hlavnej železničnej stanice. Konečne spadol zo srdca mesta veľký kameň.
Potom bol pol roka pokoj a až 10. augusta noviny zase informovali: 200 metrákový kameň viezli v týchto dňoch cez naše mesto, Tento kolos viezol obrovský voz, so širokými kolesami a ráfmi. pred ktorým bolo zapriahnutých 10 párov koní. Je to jeden z tých kameňov, z ktorých pred kráľovským hradom vysekávajú levy.
Každá takáto udalosť s prepravou obrovských kamenných balvanov bola v živote unudeného mesta veľkým oživením. Preprava a hlavne naloženie obrovských kameňov do vagónov bola veľmi ťažká a nebezpečná práca. Aj povozníci neradi prepožičiavali svoje koníky na takúto doslova otrockú prácu. Tie koníky totiž pri preprave ťažkého nákladu na uliciach a cestách vykladaných hrubou dlažbou, ktorým hovorili „mačacie hlavy“, padali po pošmyknutí a pritom sa zranili.
Žiaľ už ani kameňolom pod Králikmi nie je ten čo býval. Levy už ťažko budú v budúcnosti z neho okrášľovať kráľovské paláce. Ale, kto vie?
