Britský historik, novinár a politik Robert Wiliam Seton – Watson, známy ako Scotus Viator (škótsky pútnik), sa venoval národnostnej otázke v Rakúsko – Uhorskej monarchii, ktorú na prelome 19. a 20. storočia považovali za žalár národov. Po informácii v Budapešti, že Slováci neexistujú, precestoval terajším Slovenskom a zistil, že maďarizácia spoločenského života nadobúda charakter genocídy národa. Stal sa neoceniteľným spojencom Slovákov.
Narodil sa síce v Londýne (1879), ale hrdo sa hlásil ku svojim škótskym koreňom. Prvé priezvisko dostal po matke, ktorá pochádzala zo starobylého škótskeho rodu a druhé po otcovi, významnom podnikateľovi Wiliamovi Livingstonovi Watsonovi.
V máji a júni roku 1907 navštívil Bratislavu, Skalicu, Modru, Pezinok, Nové Mesto n/V., Trenčín, Turčiansky Sv. Martin, Žilinu, Púchov, Kubín, Ružomberok, Liptovský Sv. Mikuláš a Košice, v rámci čoho sa zoznámil s mnohými poprednými predstaviteľmi slovenského kultúrneho, spoločenského i politického života (napr. P. O. Hviezdoslav, A. Hlinka, V. Šrobár, M. Hodža, E. Stodola). Stiesnený pocit mal zo zinscenovaného procesu s Andrejom Hlinkom a z prenasledovania kandidáta na poslanca Uhorského snemu Vavra Šrobára. Výsledky vedeckého bádania podopreté vlastnými skúsenosťami zhrnul do obsiahlej štúdie „Národnostná otázka v Uhrách“ (Ratial problems in Hungary), ktorá vyšla v roku 1908. Tragédia v Černovej (1907) urýchlila dokončenie tohto diela, ktoré upozornilo svetovú verejnosť na neblahé pomery Slovákov a iných nemaďarských národov v Uhorsku.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 Scotus Viator pomáhal československému zahraničnému odboju. Zoznámil sa s M. R. Štefánikom, ktorého si vysoko vážil a diskutoval s ním o budúcnosti Slovenska (neskôr sa zúčastnil aj na jeho pohrebe). Jeho diskusie s T. G. Masarykom sa týkali hraníc a politického usporiadania budúceho Československa.
V roku 1923 podnikol v sprievode svojej manželky ďalšiu cestu po Slovensku a nové spoločensko-politické pomery komentoval v diele „Nové Slovensko“ (The New Slovakia). V rámci tejto cesty navštívil aj Banskú Bystricu, o čom Hronské noviny priniesli túto správu: „V nedeľu 20. mája prišiel známy priateľ a ochranca slovenského ľudu, Viator Scotus do Banskej Bystrice, kde bol slávnostne uvítaný na mestskom dome – v preplnenom zasedacom sále obecenstvom všetkých tried – starostom Kolomanom Mikulom. Viator Scotus prišiel na Slovensko, aby sa osobne informoval o pomeroch vo všetkých župách a u všetkých vrstiev obyvateľstva tak slovenského ako aj nemeckého a maďarského. Prišiel ako psychológ a skúmač, prišiel nasbierať si materiál, prišiel počuť mienku za i proti autonómii; na základe svojho pozorovania chce utvoriť nestrannú mienku vydaním zvláštnej knihy o Slovensku. Bolo by aj dobré, keby zodpovední činitelia predložili Viatorovi Scotusovi doslovné preklady všetkých rečí a článkov Hlinkových, Jurigových, Tausigových, maďarskú tlač kresťansko-sociálnu atď. Vtedy by snáď rozhodnutie bolo oveľa snadnejšie a chytrejšie“.
Humoristicko – satirickú črtu o tejto návšteve z pera Jozefa Hobla uverejnili pod čiarou v Hronských novinách 9. júna1923 pod názvom „Utrpenie Scotusa Viatora“.
V roku 1928 sa Scotus Viator stal prvým čestným doktorom v histórii UK v Bratislave a v tom istom roku mu udelili aj čestné občianstvo v Turčianskom Sv. Martine.
Počas druhej svetovej vojny burcoval svetovú verejnosť proti ohrozeniu územnej celistvosti Československa a protestoval proti mníchovskej dohode.
Scotus Viator zomrel ako 72- ročný (1951) v ústraní na škótskom ostrove Skye.
