Slovenské národné povstanie je z historického hľadiska jednou z najvýznamnejších udalostí našich novodobých dejín. V jeho pozadí stáli známi i menej známi ľudia – osobnosti, ktoré sa nebáli postaviť tyranskému režimu, aj keď vedeli, že riskujú vlastný život. Jedným z nich, ktorý za svoje ideály položil svoj život bol učiteľ Ladislav Sára.
Narodil sa v Lopeji 9. februára 1913. Jeho otec zahynul v prvej svetovej vojne. Vlastnil čižmársku dielňu, ktorú potom zdedila jeho manželka. Ľudovú školu navštevoval v Brezne, neskôr študoval v Banskej Štiavnici, Lučenci a v Banskej Bystrici. Po štúdiách sa stal učiteľom s kvalifikáciou pre ľudové a meštianske školy. Vyučoval slovenský jazyk, dejepis a zemepis. V Banskej Bystrici vyučoval na Vyššej priemyselnej škole. Aktívne sa zúčastňoval aj mestského kultúrneho života, bol spolupracovníkom amatérskeho divadla a je autorom kroniky mestského divadelného združenia.
Po vypuknutí SNP sa stal prvým hlásateľom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. V tomto čase mal len 31 rokov. Čítal väčšinu proklamácií predných činiteľov a mnohé aj sám koncipoval. Zajali ho 31. októbra na Starých Horách. Najprv bol väznený v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave. Paradoxne nezahynul rukami nacistov, ale po nálete amerických a anglických stíhačiek na nacistický transport zajatcov do koncentračného tábora pri rakúskom meste Melk 19. februára 1945. Spolu s ním zahynuli aj ďalšie významné osobnosti SNP.
