Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • VIDEÁ
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • Bystrická hodinka s Permonom
  • Toggle search form
  • Budova NBS v Banskej Bystrici má vyše osemdesiat rokov Stavby a architektúra
  • Tragédia pod Krížnou História okolia
  • Naši predajcovia História mesta
  • Vartovky – dômyselný protiturecký signalizačný systém Stavby a architektúra
  • Fontána na banskobystrickom Ringu – stručný pohľad do jej histórie Stavby a architektúra
  • Lesy v okolí Španej Doliny v minulosti a dnes Fauna a flóra
  • Sídlisko pravekých prospektorov z Banskej Bystrice Archeológia
  • HISTORICKÁ BANÍCKA GASTRONÓMIA I. Bane a baníctvo
Vojaci idúci na srbský front

Hľadanie stratených životov…

Posted on 19. júna 201415. októbra 2015 By Tomáč Cimerman

11. 11. 1918 o 11:11 hod. bolo podpísané prímerie, ktoré ukončilo dovtedy najkrvavejší vojenský konflikt v dejinách – 1. svetovú vojnu. Tento deň si najmä anglicky hovoriace krajiny pripomínajú ako Deň prímeria, alebo Deň spomienky. Je to významný sviatok, ktorým si v týchto krajinách uctievajú všetkých vojakov padlých v službe. Symbolom sviatku je červený mak, ktorý symbolizuje jednak preliatu krv vojakov, a tiež charakterizuje miesta najhorších bojov v západnej Európe.

Tento svetový konflikt výrazne zasiahol aj do života Slovákov, pretože z hľadiska vojenských dejín išlo o ich najrozsiahlejšie vystúpenie. Do rakúsko-uhorskej armády bolo z územia súčasného Slovenska zmobilizovaných a následne aj zasiahlo do bojov približne 400 000 mužov (niekoľkonásobne viac ako počas 2. svetovej vojny). Z tohto počtu na bojiskách zahynulo približne 69 000 a ďalších 61 000 vojakov ostalo trvale invalidných. Osudy obyčajných vojakov, ktorí ani nevedeli, za čo bojujú a pre koho obetovali svoje životy, stoja nesporne za povšimnutie, pretože ich utrpenie a životné príbehy sú stále prehliadané. To bolo aj motiváciou k vypracovaniu tohto príspevku, ktorý môže prispieť k poznávaniu našej regionálnej histórie a zároveň predstavuje aj malú časť mozaiky histórie I. svetovej vojny.Dobová pohľadnica

Rakúsko-Uhorsko malo zavedený branný systém, pod ktorý spadali všetci zdravotne spôsobilí muži vo veku od 19 do 42 rokov, najčastejšie to boli 21 – 23-roční branci. Koncom vojny boli často povolávaní do armády aj branci pod 18 a nad 42 rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou boli muži z Malachova, tak ako aj ostatní obyvatelia stredného Slovenska, zaraďovaní do 25. pešieho pluku (IR. Nr. 25) v Lučenci alebo do 16. pešieho pluku Honvédu  (HIR. Nr. 16) v Banskej Bystrici.Vojaci idúci na srbský front

V medzivojnovom období vznikali takmer v každej obci republiky pamätníky obetiam svetovej vojny. Nie je tomu inak ani v našej obci Malachov. Osemnásť mien vytesaných do kameňa pamätníka nám pripomína, že obec a najmä ich rodiny stratili otcov (živiteľov rodín), manželov, synov, bratov a vnukov. Títo muži – Bušovský Juraj, Cimerman Juraj, Dobrota Juraj, Dobrota Samuel, Dvorský Ján, Handlovský Samuel, Handlovský Pavel, Hronec Ján, Haring Ondrej, Ivan Ján, Kollár Ondrej, Kapusta Ondrej, Kapusta Juraj, Klačan Matej, Krnáč Juraj, Riečan Ján, Šajdák Juraj, Strelec Ján zaplatili vojne najväčšiu a nenahraditeľnú daň, svoj život.Legionari - Francuzsko

Cieľom môjho snaženia bolo získať informácie o ich pôsobení na fronte, o ich zaradení, dátume a mieste, kde zahynuli. Primárnym prameňom informácií sú zoznamy strát padlých, ranených a zajatých vojakov (Verlustliste), ktoré boli zverejňované v rokoch 1914-1918 rakúsko-uhorským ministerstvom vojny. Jednotlivé záznamy v nich boli uverejňované niekedy až s dvojročným časovým oneskorením. Ďalšími zdrojmi sú prevažne archívne materiály jednotlivých plukov, ich úmrtné matriky, kmeňové doklady vojakov, osobné spisy dôstojníkov, karty padlých, legionárska dokumentácia, administratívne písomnosti notariátov, evidencie pozostalostí, atď. Musím však poznamenať, že vytýčený cieľ sa mi nepodarilo naplniť absolútne. Dôvody spočívajú v „sizyfovskom“ snažení prelúskať viac ako jeden milión záznamov na niekoľko tisíc stranách. Ďalej sú to absencie kmeňových dokladov vojakov vo vojenských archívoch Praha a Bratislava. Príčinou môže byť skutočnosť, že viaceré ročníky kmeňových listov boli v období pred rokom 1989 skartované. Ide o ročníky 1887-1910 s výnimkou roč. 1901-1902. Žiaľ, nie ku každému menu sa podarilo nadobudnúť dáta, naopak k niektorým menám je údajov viacej.

Za pozornosť stojí pôsobenie Jána Hronca na bojisku. K jeho menu sa zachoval v zozname strát záznam o jeho zranení a vo VHA Praha kmeňový list vojaka a dokumentácia objasňujúca jeho nezvestnosť. Tieto informácie nám môžu objasniť, akým spôsobom prebiehalo vtedajšie úradné vyšetrovanie aj ďalších nezvestných a padlých z Malachova. Ďalšou zaujímavosťou je, že v zozname strát som objavil dva záznamy o úmrtí týkajúce sa rovnakého mena Kollár Ondrej, ale vzťahujúce sa k dvom rozdielnym mužom z Malachova (informácie pozri nižšie v texte). Na pamätníku v obci je však uvedené iba jedno meno. Nie je preto jasné, či sa dotýka jedného alebo oboch mužov. Tu sú získané údaje: Kapusta_Ján

Bušovský Juraj – nar. 1896 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 16.07.1916, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 321/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60).

Cimerman Juraj – nar. 28.05.1887 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, nezvestný na ruskom bojisku (karta padlého VHA Praha). Padol v boji 08.11.1916 na ruskom bojisku (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Dobrota Juraj – nar. 1876 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 06.10.1917 na srbskom fronte (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Dobrota Samuel – nar. 1893 v Malachove, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku, ranený a zajatý v Spojenej evakuačnej nemocnici č. 86 v Charkove v Rusku, dátum úmrtia zatiaľ nejasný (Verlustliste, dátum zápisu 09.07.1917).

Dvorský Ján – nar. 1892 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, nezvestný v boji v dňoch medzi 20.-31.10.1914, evidenčné číslo 156/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60)

Handlovský Samuel – nar. 30.03.1886 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, nezvestný na ruskom bojisku v roku 1914, (karta padlého VHA Praha). Padol v boji 28.12.1914 na ruskom bojisku pri Zajačkove (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75)

Handlovský Pavel – nar. 14.04.1888 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, nezvestný na ruskom bojisku v roku 1914, predpokladaný dátum úmrtia 24.03.1915 (karta padlého VHA Praha). V evidencii pozostalostí je uvedený dátum 24.03.1917 (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Hronec Ján – nar. 30.10.1877 vo Veľkej Slatine (v súčasnosti Zvolenská Slatina), približne pred rokom 1901 sa priženil do rodiny Strelcovej v Malachove, pred vojnou bol v roku 1898 ako 21-ročný odvedený na všeobecnú prezenčnú službu, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, 3. prápor, 12. rota, je dostupný záznam o jeho zranení a následnej rekonvalescencii priestrelu ruky v združenej nemocnici č. 4 vo Viedni (Verlustliste dátum zápisu 23.04.1915). Po skončení vojny sa nevrátil domov a bol vyhlásený za nezvestného. Ešte v roku 1920 bol však stále pokladaný za odvedeného a bol preradený do II. zálohy ako vojak v zálohe. Následne v rokoch 1922 až 1923 prebehlo v rámci správneho konania šetrenie za účelom objasnenia jeho zmiznutia. Hlavný slúžny úrad v Banskej Bystrici vyhlásil dňa 18.11.1922 po menovanom pátranie, ktoré bolo adresované žandárskej stanici v Kráľovej. Už o deväť dní, 27.11.1922 bolo slúžnemu úradu adresované oznámenie, že hľadaný Ján Hronec podľa tvrdenia Juraja Klačana (čižmára) a Jána Dobrotu (od Humpajov) z Malachova dňa 15.08.1915 v ich prítomnosti padol na ruskom bojisku. Toto tvrdenie je doložené aj notárskou zápisnicou, ktorá bola spísaná 16.12.1922 v Radvani a uvádza výpoveď Juraja Klačana, ktorý slúžil pri tom istom 16. pešom pluku Honvédu ako aj Ján Hronec. Doslovne sa v nej píše toto: „Dňa 15.augusta 1915 roku boli sme spolu s menovaným na ruskom bojisku. V ten istý deň sme spolu jeden pri druhom zo zákopu strieľali. Jedenkrát menovaný v zákope hore vstal, ktorý asi len do pol tela kryl človeka. Ako si hore vstal, bol trafený jednou guľkou do rebár, kde hneď na mieste zomrel. Túto moju výpoveď hotový som bars kedy aj prísahou potvrdiť“ (druhopis kmeňového listu vojaka z roku 1922 č. 264, evidenčný list č. 263, zápisnica notárskeho úradu – VHA Praha). Vyšetrovanie pokračovalo ďalej, kedy výrok sédrie v Banskej Bystrici číslo M.591/24 zo dňa 18.01.1926 nadobudol právoplatnosť 10.02.1926 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil bol ustanovený na 12. augusta 1917 (Matrika umretých HIR č. 16, VHÚ BA)

Haring Ondrej – nar. 1875 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, padol v boji 24.09.1920 na talianskom fronte (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Ivan Ján – nar. 18.02.1895 v Dolných Pršanoch, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku, 15. rota, padol v boji, predpokladaný dátum úmrtia 01.-03.09.1915 ( Verlustliste, dátum zápisu 20.10.1915). V evidencii padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň je uvedený presný dátum úmrtia a to 04.09.1915, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 41/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60).

Kollár Ondrej – nar. 1885 v Malachove, slúžil ako vojak v zálohe pri 16. pešom pluku Honvédu, zomrel 18.12.1915 v poľnej nemocnici Skobelew, oblasť Ferghana v Rusku (Verlustliste, dátum zápisu 13.04.1917.).

Kollár Ondrej – nar. 1890 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, 8. rota, zranený v boji, (Verlustliste, dátum zápisu 21.11.1914), následne ďalší záznam uvádza, že padol v boji, predpokladaný dátum úmrtia 10.03.1915 (Verlustliste, dátum zápisu 28.07.1917).

Kapusta Ondrej – nar. 1887 v Malachove, slúžil ako vojak pri 29. streleckom prápore, padol v boji 16.02.1918 na ruskom bojisku (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Kapusta Juraj – nar. 1894 v Malachove, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku, zomrel 22.06.1918 (Verlustliste, dátum zápisu 05.11.1918).

Klačan Matej –  nar. 14.06.1883 v Malachove, vojenské zaradenie neznáme, padol v boji 05.09.1916 na ruskom bojisku (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Krnáč Juraj –  bez bližších informácií.

Riečan Ján – bez bližších informácií.

Šajdák Juraj – nar. 1879 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 30.07.1916, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 49/1917 (EvS-8-2014_5. Pamätník obetiam I. svetovej vojny v Malachoveidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60)

Strelec Ján – nar. 02.01.1885 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 21.11.1915, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 50/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60)

 

Okrem týchto osemnástich mien bojovali a padli v boji aj ďalší Malachovčania, nefigurujú však na pamätníku. Prečo? To sa asi už dnes nedozvieme.

 

Hanák Ondrej –  nar. 1895 v Malachove, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku (IR. Nr.66), padol v boji 01.09.1915, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 40/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň)

Krnáč Ondrej – nar. 1889 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, 9. rota (IR. Nr.25), zajatý v boji, podľa oznámenia ruského Červeného kríža zomrel 14.02.1915 v nemocnici v Samarkande v Rusku. (Verlustliste, dátum zápisu 07.09.1916)

Kubiš Ondrej – nar. 1897 v Malachove, vojenské zaradenie neznáme, padol v boji 23.07.1917 na bojisku pri Pranille. (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75)

Žabka Ondrej – nar. 21.08.1884 v Malachove, prápor poľných strelcov č.29, padol v boji 03.07.1915, svedkom jeho smrti boli Ján Dedina z Malachova a Ladislav Presperín z Podbrezovej. (Matrika umretých č. 380 FJB, prápor poľných strelcov č. 29, VHÚ BA)

1. svetová vojna, Vojna

Navigácia v článku

Previous Post: Pavel Mihalik – z vojaka pekár.
Next Post: Karol Markovič – prednosta filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici

Related Posts

  •    Vojenské zásluhy šľachticov Zvolenskej župy v 13. storočí História okolia
  • Smrť plukovníka Franza Hilla 1. svetová vojna
  • Narodila sa v Nadabule (Sajoháza) pri Rožňave, ako šieste dieťa Ester Reikovej . Jej otec Arpád Reik sa s celou rodinou presťahoval do Radvane v roku 1921, kde si otvoril papiernicky obchod. Marta získala základné vzdelanie v B. Bystrici a po dvoch rokoch štúdia na obchodnej škole (1929-31), z ekonomických dôvodov školu zanechala a začala pracovať v železiarskej firme bratov Norbergerovcov. Postupne v rokoch 1931 – 38 vystriedala rôzne zamestnania: pisárka, pokladníčka, účtovníčka, obchodníčka. Už v roku1930 vstúpila do mládežníckej sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala meno Chaviva, čo v hebrejčine znamená ľúbezná. V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy. Tu začala pracovať ako sekretárka jedného z vedúcich pracovníkov sionistickej organizácie Keren Kaymet Lejisrael (Židovský národný fond) Dr. Oskara Neumanna. Zároveň bola aj vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu. O rok neskôr sa stala členkou ženskej sionistickej organizácie Women´s Interanational Zionist Organisation. Potom sa vydala za Avrama Martinoviča a spolu s manželom odišli v roku 1939 do Palestíny, kde sa stali zakladateľmi kibucu Maanit. V rokoch 1940 – 42 pracuje ako sekretárka Irgun Imahot ovdot (Organizácie na pomoc pracujúcim matkám). Ešte v roku 1940 sa stáva členom Hagany (1) a o rok nato aj jej úderným oddielom PALMACH. Keď britská spravodajská služba - SOE - hľadala dobrovoľníkov pre špeciálne operácie, Chaviva vstupuje do Pomocných ženských zborov RAF (WAAF) pod krycím menom Adela Robinsonová. Po dvojročnom vojenskom a spravodajskom výcviku na britskej vojenskej základni neďaleko Káhiry, -zložila prísahu kráľovi Jurajovi VI. a bola povýšená na seržanta anglického kráľovského letectva Royal Air Force (RAF). Zároveň prijala nové krycie meno Marta Martinovič. Dňa 19. júla 1944 bola rozkazom Hlavného veliteľstva vzdušných síl na Strednom východe ( M. E. H. Q. „ A „ Force ) zaradená do výsadku Amsterdam na post veliteľa. V rámci tohto výsadku bola poverená plnením spravodajských úloh a podporou SNP (2). Na vysadenie spoločne s ostatnými príslušníkmi desantu čakala v talianskom meste Bari, kam boli z Egypta prepravení 26.8. v roku 1944. Pôvodný zámer, vysadiť Chavivu spoločne s ostatnými členmi skupiny padákom sa nemohol realizovať, nakoľko britské vojenské zákony zakazovali nasadenie žien do bojov a nesmeli byť ani vysadzované v tyle nepriateľa. Preto bola na Slovensko prepravená lietadlom so skupinou amerických pilotov. Dňa 17. 9. v roku 1944 pristála na Troch Duboch . Muži s misie ( 3), sa spojili s Chavivou v B. Bystrici 22. 9. v r.oku1944 (4). Návrat do krajiny detstva mal trpkú príchuť, pretože jej príbuzní skončili v roku 1942 v koncentračných táboroch. Chaviva mimo úloh spojených s misiou, sa zaujímala o život Židovského obyv. v B. Bystrici a okolí ( v čase SNP bolo sústredených v B. Bystrici a okolí až 5 000 Židov). Pomáhala pri odchode detí a starších občanov do Palestíny cez Maďarsko. Organizovala spolu s pracovným výborom Židov v B. Bystrici sociálnu a finančnú výpomoc pre Židovské obyvateľstvo. Spoločne s ostatnými členmi misie vycvičili 40 Židovských bojovníkov a vytvorili z nich partizánsku skupinu. Po okupácii B. Bystrice (27.10.1944) skupina Amsterdam spolu s partizánmi organizovala vybudovanie dočasného tábora pre Židovských utečencov nad Pohronským Bukovcom. 31.10. 1944 bol tábor prepadnutý protipartizánskym komandom 14. divízie SS Galície Ivana Demjanuka. Z misie sa zachránil CHaim CHemeš, ostatní členovia, včítane Chavivy padli do nemeckého zajatia. V B. Bystrici boli vypočúvaní, kruto mučení a nakoniec v Kremničke 20.11. v roku 1944 popravení a pochovaní v spoločnom hrobe. Po exhumácii bolo telo Chavivy Reikovej prevezené do Prahy na Olšanský cintorín na parcelu britských letcov RAF. Na žiadosť izraelskej vlády, boli jej pozostatky znovu exhumované a prevezené do Izraela na posledný odpočinok. Dňa 20. 9. v roku 1952 bol pochovaná na Herzlovej hore – Har Herzl v Jeruzaleme. In memoriam bola povýšená do hodnosti podplukovníka izraelskej armády. V Izraeli jej meno má kibuc Lahavol Chaviva, vzdelávací inštitút Givat Chaviva, jedna z lodí privážajúcich Židovských prisťahovalcov do Izraela a jedna z ulíc v Tel Avive. Od roku 1994 je udeľovaná nemecká mierová cena Reik – Friedenspreis. Na Slovensku v roku 1964 dostala Pamätnú medailou SNP in memoriam. Mesto B. Bystrica jej dňa 21.augusta v roku1990 udelilo Čestné občianstvo in memoriam. Jej meno bude nosiť aj novozriadená ulica v B. Bystrici v blízkosti pamätníka SNP. Dňa 9. septembra 2013 v areáli Múzea SNP v B. Bystrici položil veľvyslanec Izraela základný kameň pre Záhradu Chavivy Reikovej v ktorej má byť do roka osadená pamätná tabuľa a busta Chavivy Reikovej. Záhrada bude sprístupnená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ch. Reikovej. Riaditeľ Múzea Židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan na adresu Chavivy Reikovej povedal „ Vrátila sa, hoci musela tušiť, že ju môže stretnúť smrť. Zároveň je dôkazom toho, ktorý popiera falošné tvrdenia, že Židia nechceli v druhej svetovej vojne bojovať. Ona neváhala ani na chvíľu a som presvedčený, že jej vzťah k Slovensku prispel k tomu, že skupinu parašutistov poslali do Banskej Bystrice, a nie do iného štátu v Európe „ . Text doplniť podľa foto na internete, prípadne archívu Múzea SNP alebo ŽNO v B. Bystrici. Poznámky. 1.Hagana bola vojenskou organizáciou, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu a jej úlohou bolo ochraňovať židovských osadníkov. Palmach ,v nej sa sústreďovali elitné jednotky Hagany. 2. Cieľom skupiny Amsterdam boli spravodajské úlohy. ( o priebehu SNP; zaisťovať spojenie medzi Veliteľstvom 1.Čs. armády a britským velením; zabezpečovať pomoc spojeneckým letcom zostrelených na slovenskom území, organizovať ich presun na územie Talianska; spolupráca s americkými odbojovými skupinami na území Slovenskej republiky ). Ďalej odovzdávať informácie o postavení Židov na Slovensku, o vzťahoch medzi Židmi, Slovákmi a Čechmi 3.Cvi Ben Jakov, Štefan( Rafi ) Reisz, CHaim CHemeš, neoficiálnym členom misie sa stal aj Róbert Willis (Aba Berdičev). 4. Padákom pristáli na pravom brehu Váhu, severne od Turčianskych Kľačian. Putovali cez Turany ,Nolčovo a Necpaly ,odkiaľ prišli do B. Bystrice. Úryvok z pripravovanej publikácie „ Kapitoly zo života Židovskej komunity v B. Bystrici “ .
    Marta Chaviva Reiková, Adela Robinsonová, Marta Martinovič – 21. júl 1914 – 20. november 1944 2. svetová vojna
  • Povojnové starosti 2. svetová vojna
  • Druhá svetová vojna očami detí 2. svetová vojna
  • Povstalecká dráma na Poľane SNP

Najnovšie články

  • STUPA NA 1 km
  • ZLATÝ POTOK
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 2.

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU Záujem máme aj o začiatočníkov.

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (5)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (8)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (32)
  • Anna Senčeková (11)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • PO STOPÁCH HORÁRA ONDREJA SMIDU… I.časť História okolia
  • Prvé písomné doklady o baníckej osade Staré Hory História okolia
  • Povstalecká dráma na Poľane SNP
  • Kniha: Podzemie Banskej Bystrice a okolia História mesta
  • KRYT POD URPÍNOM Permoňácke potulky a podujatia
  • Igor Thurzo, inžinier-architekt, milovník ľudovej architektúry Osobnosti histórie
  • HODRUŠA-HÁMRE_BURZA MINERÁLOV Permoňácke potulky a podujatia
  • Slobodné kráľovské banské mesto Nová Baňa Bane a baníctvo

Najnovšie články

  • STUPA NA 1 km
  • ZLATÝ POTOK
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 2.

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2025 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať {vendor_count} dodávateľov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}