Hľadanie stratených životov…

11. 11. 1918 o 11:11 hod. bolo podpísané prímerie, ktoré ukončilo dovtedy najkrvavejší vojenský konflikt v dejinách – 1. svetovú vojnu. Tento deň si najmä anglicky hovoriace krajiny pripomínajú ako Deň prímeria, alebo Deň spomienky. Je to významný sviatok, ktorým si v týchto krajinách uctievajú všetkých vojakov padlých v službe. Symbolom sviatku je červený mak, ktorý symbolizuje jednak preliatu krv vojakov, a tiež charakterizuje miesta najhorších bojov v západnej Európe.

Tento svetový konflikt výrazne zasiahol aj do života Slovákov, pretože z hľadiska vojenských dejín išlo o ich najrozsiahlejšie vystúpenie. Do rakúsko-uhorskej armády bolo z územia súčasného Slovenska zmobilizovaných a následne aj zasiahlo do bojov približne 400 000 mužov (niekoľkonásobne viac ako počas 2. svetovej vojny). Z tohto počtu na bojiskách zahynulo približne 69 000 a ďalších 61 000 vojakov ostalo trvale invalidných. Osudy obyčajných vojakov, ktorí ani nevedeli, za čo bojujú a pre koho obetovali svoje životy, stoja nesporne za povšimnutie, pretože ich utrpenie a životné príbehy sú stále prehliadané. To bolo aj motiváciou k vypracovaniu tohto príspevku, ktorý môže prispieť k poznávaniu našej regionálnej histórie a zároveň predstavuje aj malú časť mozaiky histórie I. svetovej vojny.

Rakúsko-Uhorsko malo zavedený branný systém, pod ktorý spadali všetci zdravotne spôsobilí muži vo veku od 19 do 42 rokov, najčastejšie to boli 21 – 23-roční branci. Koncom vojny boli často povolávaní do armády aj branci pod 18 a nad 42 rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou boli muži z Malachova, tak ako aj ostatní obyvatelia stredného Slovenska, zaraďovaní do 25. pešieho pluku (IR. Nr. 25) v Lučenci alebo do 16. pešieho pluku Honvédu  (HIR. Nr. 16) v Banskej Bystrici.

V medzivojnovom období vznikali takmer v každej obci republiky pamätníky obetiam svetovej vojny. Nie je tomu inak ani v našej obci Malachov. Osemnásť mien vytesaných do kameňa pamätníka nám pripomína, že obec a najmä ich rodiny stratili otcov (živiteľov rodín), manželov, synov, bratov a vnukov. Títo muži – Bušovský Juraj, Cimerman Juraj, Dobrota Juraj, Dobrota Samuel, Dvorský Ján, Handlovský Samuel, Handlovský Pavel, Hronec Ján, Haring Ondrej, Ivan Ján, Kollár Ondrej, Kapusta Ondrej, Kapusta Juraj, Klačan Matej, Krnáč Juraj, Riečan Ján, Šajdák Juraj, Strelec Ján zaplatili vojne najväčšiu a nenahraditeľnú daň, svoj život.

Cieľom môjho snaženia bolo získať informácie o ich pôsobení na fronte, o ich zaradení, dátume a mieste, kde zahynuli. Primárnym prameňom informácií sú zoznamy strát padlých, ranených a zajatých vojakov (Verlustliste), ktoré boli zverejňované v rokoch 1914-1918 rakúsko-uhorským ministerstvom vojny. Jednotlivé záznamy v nich boli uverejňované niekedy až s dvojročným časovým oneskorením. Ďalšími zdrojmi sú prevažne archívne materiály jednotlivých plukov, ich úmrtné matriky, kmeňové doklady vojakov, osobné spisy dôstojníkov, karty padlých, legionárska dokumentácia, administratívne písomnosti notariátov, evidencie pozostalostí, atď. Musím však poznamenať, že vytýčený cieľ sa mi nepodarilo naplniť absolútne. Dôvody spočívajú v „sizyfovskom“ snažení prelúskať viac ako jeden milión záznamov na niekoľko tisíc stranách. Ďalej sú to absencie kmeňových dokladov vojakov vo vojenských archívoch Praha a Bratislava. Príčinou môže byť skutočnosť, že viaceré ročníky kmeňových listov boli v období pred rokom 1989 skartované. Ide o ročníky 1887-1910 s výnimkou roč. 1901-1902. Žiaľ, nie ku každému menu sa podarilo nadobudnúť dáta, naopak k niektorým menám je údajov viacej.

Za pozornosť stojí pôsobenie Jána Hronca na bojisku. K jeho menu sa zachoval v zozname strát záznam o jeho zranení a vo VHA Praha kmeňový list vojaka a dokumentácia objasňujúca jeho nezvestnosť. Tieto informácie nám môžu objasniť, akým spôsobom prebiehalo vtedajšie úradné vyšetrovanie aj ďalších nezvestných a padlých z Malachova. Ďalšou zaujímavosťou je, že v zozname strát som objavil dva záznamy o úmrtí týkajúce sa rovnakého mena Kollár Ondrej, ale vzťahujúce sa k dvom rozdielnym mužom z Malachova (informácie pozri nižšie v texte). Na pamätníku v obci je však uvedené iba jedno meno. Nie je preto jasné, či sa dotýka jedného alebo oboch mužov. Tu sú získané údaje:

Bušovský Juraj – nar. 1896 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 16.07.1916, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 321/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60).

Cimerman Juraj – nar. 28.05.1887 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, nezvestný na ruskom bojisku (karta padlého VHA Praha). Padol v boji 08.11.1916 na ruskom bojisku (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Dobrota Juraj – nar. 1876 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 06.10.1917 na srbskom fronte (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Dobrota Samuel – nar. 1893 v Malachove, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku, ranený a zajatý v Spojenej evakuačnej nemocnici č. 86 v Charkove v Rusku, dátum úmrtia zatiaľ nejasný (Verlustliste, dátum zápisu 09.07.1917).

Dvorský Ján – nar. 1892 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, nezvestný v boji v dňoch medzi 20.-31.10.1914, evidenčné číslo 156/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60)

Handlovský Samuel – nar. 30.03.1886 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, nezvestný na ruskom bojisku v roku 1914, (karta padlého VHA Praha). Padol v boji 28.12.1914 na ruskom bojisku pri Zajačkove (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75)

Handlovský Pavel – nar. 14.04.1888 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, nezvestný na ruskom bojisku v roku 1914, predpokladaný dátum úmrtia 24.03.1915 (karta padlého VHA Praha). V evidencii pozostalostí je uvedený dátum 24.03.1917 (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Hronec Ján – nar. 30.10.1877 vo Veľkej Slatine (v súčasnosti Zvolenská Slatina), približne pred rokom 1901 sa priženil do rodiny Strelcovej v Malachove, pred vojnou bol v roku 1898 ako 21-ročný odvedený na všeobecnú prezenčnú službu, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, 3. prápor, 12. rota, je dostupný záznam o jeho zranení a následnej rekonvalescencii priestrelu ruky v združenej nemocnici č. 4 vo Viedni (Verlustliste dátum zápisu 23.04.1915). Po skončení vojny sa nevrátil domov a bol vyhlásený za nezvestného. Ešte v roku 1920 bol však stále pokladaný za odvedeného a bol preradený do II. zálohy ako vojak v zálohe. Následne v rokoch 1922 až 1923 prebehlo v rámci správneho konania šetrenie za účelom objasnenia jeho zmiznutia. Hlavný slúžny úrad v Banskej Bystrici vyhlásil dňa 18.11.1922 po menovanom pátranie, ktoré bolo adresované žandárskej stanici v Kráľovej. Už o deväť dní, 27.11.1922 bolo slúžnemu úradu adresované oznámenie, že hľadaný Ján Hronec podľa tvrdenia Juraja Klačana (čižmára) a Jána Dobrotu (od Humpajov) z Malachova dňa 15.08.1915 v ich prítomnosti padol na ruskom bojisku. Toto tvrdenie je doložené aj notárskou zápisnicou, ktorá bola spísaná 16.12.1922 v Radvani a uvádza výpoveď Juraja Klačana, ktorý slúžil pri tom istom 16. pešom pluku Honvédu ako aj Ján Hronec. Doslovne sa v nej píše toto: „Dňa 15.augusta 1915 roku boli sme spolu s menovaným na ruskom bojisku. V ten istý deň sme spolu jeden pri druhom zo zákopu strieľali. Jedenkrát menovaný v zákope hore vstal, ktorý asi len do pol tela kryl človeka. Ako si hore vstal, bol trafený jednou guľkou do rebár, kde hneď na mieste zomrel. Túto moju výpoveď hotový som bars kedy aj prísahou potvrdiť“ (druhopis kmeňového listu vojaka z roku 1922 č. 264, evidenčný list č. 263, zápisnica notárskeho úradu – VHA Praha). Vyšetrovanie pokračovalo ďalej, kedy výrok sédrie v Banskej Bystrici číslo M.591/24 zo dňa 18.01.1926 nadobudol právoplatnosť 10.02.1926 a za deň smrti, ktorý menovaný neprežil bol ustanovený na 12. augusta 1917 (Matrika umretých HIR č. 16, VHÚ BA)

Haring Ondrej – nar. 1875 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, padol v boji 24.09.1920 na talianskom fronte (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Ivan Ján – nar. 18.02.1895 v Dolných Pršanoch, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku, 15. rota, padol v boji, predpokladaný dátum úmrtia 01.-03.09.1915 ( Verlustliste, dátum zápisu 20.10.1915). V evidencii padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň je uvedený presný dátum úmrtia a to 04.09.1915, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 41/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60).

Kollár Ondrej – nar. 1885 v Malachove, slúžil ako vojak v zálohe pri 16. pešom pluku Honvédu, zomrel 18.12.1915 v poľnej nemocnici Skobelew, oblasť Ferghana v Rusku (Verlustliste, dátum zápisu 13.04.1917.).

Kollár Ondrej – nar. 1890 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, 8. rota, zranený v boji, (Verlustliste, dátum zápisu 21.11.1914), následne ďalší záznam uvádza, že padol v boji, predpokladaný dátum úmrtia 10.03.1915 (Verlustliste, dátum zápisu 28.07.1917).

Kapusta Ondrej – nar. 1887 v Malachove, slúžil ako vojak pri 29. streleckom prápore, padol v boji 16.02.1918 na ruskom bojisku (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Kapusta Juraj – nar. 1894 v Malachove, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku, zomrel 22.06.1918 (Verlustliste, dátum zápisu 05.11.1918).

Klačan Matej –  nar. 14.06.1883 v Malachove, vojenské zaradenie neznáme, padol v boji 05.09.1916 na ruskom bojisku (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75).

Krnáč Juraj –  bez bližších informácií.

Riečan Ján – bez bližších informácií.

Šajdák Juraj – nar. 1879 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 30.07.1916, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 49/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60)

Strelec Ján – nar. 02.01.1885 v Malachove, slúžil ako vojak pri 16. pešom pluku Honvédu, padol v boji 21.11.1915, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 50/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 1, sign. 60)

Okrem týchto osemnástich mien bojovali a padli v boji aj ďalší Malachovčania, nefigurujú však na pamätníku. Prečo? To sa asi už dnes nedozvieme.

Hanák Ondrej –  nar. 1895 v Malachove, slúžil ako vojak pri 66. pešom pluku (IR. Nr.66), padol v boji 01.09.1915, evidenčné číslo v úmrtnej matrike 40/1917 (Evidencia padlých v 1. svetovej vojne, Notársky úrad Radvaň)

Krnáč Ondrej – nar. 1889 v Malachove, slúžil ako vojak pri 25. pešom pluku, 9. rota (IR. Nr.25), zajatý v boji, podľa oznámenia ruského Červeného kríža zomrel 14.02.1915 v nemocnici v Samarkande v Rusku. (Verlustliste, dátum zápisu 07.09.1916)

Kubiš Ondrej – nar. 1897 v Malachove, vojenské zaradenie neznáme, padol v boji 23.07.1917 na bojisku pri Pranille. (Evidencia pozostalostí 1921-1945, Notársky úrad Radvaň, ŠA BB, krab. 2, sign. 75)

Žabka Ondrej – nar. 21.08.1884 v Malachove, prápor poľných strelcov č.29, padol v boji 03.07.1915, svedkom jeho smrti boli Ján Dedina z Malachova a Ladislav Presperín z Podbrezovej. (Matrika umretých č. 380 FJB, prápor poľných strelcov č. 29, VHÚ BA)